Nika Macinská: „Ako zistíš, že to zvládneš, ak to nevyskúšaš?“
Má 8 detí a 5 projektov, na ktorých pracuje – vyrába rodinné tričká s potlačou, vlastní módnu značku, vyrába betónové náušnice, založila úspešný blog a popritom ešte napísala knihu. Prívlastok akčná žena je tu rozhodne na mieste. Na otázky nám odpovedala neuveriteľne kreatívna Nika Macinská.
Máš 8 detí, čo je dnes veľmi výnimočné, prezradíš nám, koľko rokov si mala, keď sa ti narodilo prvé dieťa?
Prvé dieťa som porodila keď som mala necelých 23.
Plánovala si dopredu takýto počet, tušila si na začiatku svojho prvého materstva, koľko budeš mať detí?
Vôbec nie:) Plánovala som si to úplne “normálne” – dve deti, z toho prvý chlapec a druhé v poradí dievča. Predstavovala som si to jednoducho. Až kým som nezistila, že otehotnenie nie je vôbec ako vhodiť mincu do automatu na želanie. A tak, keď sa nám narodil prvý syn, uvedomila som si, aké je to úžasné a že je to to najlepšie, čo sa mi v živote mohlo stať, a že určite chcem detí viac.
Väčšinou muži nebývajú naklonení takému početnému potomstvu, predsa len, je to aj otázka financií, ako sa k tomu staval tvoj manžel, neodhováral ťa?
Boli sme mladí a zaľúbení a mysleli sme si, že všetko zvládneme. Možno aj preto sme sa nebáli. Ale možno aj preto, že sme vedeli, že mať dieťa nie je samozrejmosť. Keď som mu na druhý deň po pôrode oznámila, že by som chcela mať veľa detí, v pohode súhlasil. A neprešlo nás to ani počas nočného vstávania, nosenia syna na rukách, aby aspoň trochu spal, ani keď mu šli zúbky…
Aký je vekový rozdiel medzi najmladším a najstarším dieťaťom?
Je medzi nimi presne 14 rokov bez pár dní.
Foto: Nika Macinská s rodinou
Ako prebiehali tehotenstvá a pôrody, boli tie posledné ľahšie?
Na tom sa už teraz celkom bavím. Od prvého po štvrté to šlo stále lepšie. No od piateho sa to zhoršovalo tak, že siedmy bol akútna sekcia a ôsmy bol už na tú sekciu naplánovaný. Vyskúšala som si vlastne všetky možnosti, okrem epidurálu, akosi som mala pocit, že to zvládnem aj bez neho a zvládla som to nakoniec šesť krát.
Venuješ sa aj návrhárstvu. Kedy si začala mať vzťah k móde?
Móda ma zaujímala od kedy sa pamätám. Ešte niekedy na základnej škole som začala sama šiť. Počas strednej som bola presvedčená, že budem študovať módnu tvorbu, no nakoniec sa život uberal iným smerom a ja som vyštudovala manažment. Ale k móde som sa vrátila počas materskej, keď som začala tvoriť oblečenie pre rodinky, aby bolo na prvý pohľad jasné, že to sú ľudia, ktorí patria k sebe. Chýbalo mi na trhu niečo také. Postupom času sa z toho vyvinulo aj oblečenie pre tehotné a motivačné tričká pre otcov – tie mám najradšej. Tričkom vieš vyjadriť niečo, čo si nosíš v srdci.
Ale aj tak to úplne neuspkojovalo moje túžby v tejto oblasti, a tak som vytvorila novú značku dámskeho oblečenia IMANI, ktoré je takým mojim ďalším dieťaťom:) Hovorím tomu móda s posolstvom. Najnovšia kolekcia však nemá na oblečení žiadne slová. Je minimalistická. No aj napriek tomu prináša posolstvo svojej nositeľke. V každom kúsku je ukryté jediné slovo, ktoré môže vidieť iba jeho majiteľka, keď si ho oblieka. A to slovo hovorí o nej samej, nájdu sa tam slová ako krásna, milovaná, vzácna, dostatočná… Som presvedčená o tom, že ak my ženy spoznáme svoju skutočnú hodnotu, aj bez slov budeme odovzdávať posolstvo lásky ďalej.
Kedy si sa rozhodla podnikať v tejto oblasti?
Rozodnutie prišlo počas materskej, keď sa mi narodilo šieste dieťa a ja som si bola istá, že musím robiť aj niečo iné ako sa “len” starať o deti. Svojim spôsobom to bola moja psychohygiena. Na jednej strane to bolo nadchýnajúce obdobie, no zároveň to bolo značne vyčerpávajúce.
Ako vznikol názov značky Imani?
Imani znamená po svahilsky viera. Tento názov je úplne zámerný. Verím v Boha a chcela som svoju vieru preniesť aj do svojej tvorby. Chcela som priniesť nádej ženám v ťažkých okolnostiach a zložitých obdobiach. Mne samej dal Boh nádej v čase, keď mi bolo ťažko a nechcela som si to nechať iba pre seba.
Prečítajte si aj Ako si vytvoriť svoju networkingovú skupinu, keď si mama?
Foto: Nika Macinská s deťmi
Čo je pre tvoju značku a štýl charakteristické?
Držím sa v minimalististických líniach, či už farebne, strihmi alebo potlačou. Na začiatku to bolo viac vzorované, prípadne sa v mojich motívoch vyskytoval moderný folklór, ale postupne sa značka profiluje ako minimalistická, lebo práve tak sa mi to páči. Odráža to moje vnútorné nastavenie.
Ako s tebou súvisia zaujímavé náušnice z betónu – betonky?
Tie vznikli ako doplnok k minimalistickej kolekcii IMANI. So sestrou sme si urobili malý súkromný workshop. Skrátka sme si to chceli vyskúšať. A zapáčilo sa to nám a tiež iným ľuďom, ktorým sme ich ponúkli, a tak sme sa rozhodli pustiť ich do sveta pod samostatnou značkou.
V tvojej práci je dôležité dať o sebe vedieť. Kde zvykneš prezentovať svoje veci?
IMANI aj Betonky sú v ponuke na Sashe a Mamimo má svoje vlastné eshopy na Slovensku a v Čechách v jednotlivých jazykových mutáciách. Okrem toho sa prezentujem na sociálnych sieťach. Postupne som sa zžila s Facebookom a v tomto roku som sa viac pustila do Instagramu, ktorému celkom prichádzam na chuť.
Kto alebo čo ťa pri tvorbe inšpiruje?
Inšpirácia prichádza v pokoji, keď som sama, len tak. A je zároveň rôzna v závislosti od toho, čo tvorím. Pri IMANI je to predovšetkým o ženách a ich hodnote. Niekedy sa smejem, že je to vlastne o mne, že som vytvorila niečo, čo som potrebovala sama počuť. Je to akoby sebaterapia. Potrebovala som dozrieť a pochopiť kto a prečo tu som. A v tom bol pre mňa nepopierateľnou inšpiráciou Boh.
Máš na tvorbu vôbec čas?
Kedy ako. Pochopila som, že čas sám nepríde a tak si ho musím zorganizovať. Snažím sa dopriať si čas, keď ma “kopne múza”. Lebo plánovať kreativitu som sa zatiaľ nenaučila:)
Čo považuješ za svoj doteraz najväčší úspech?
Je viac oblastí, do ktorých by som to rozdelila. Životný úspech je pre mňa to, že mám 8 zdravých a šikovných detí. Nijako som to nezapríčinila, ale je to tak a som za to nesmierne vďačná. Okrem toho považujem za úspech aj to, že som našla samu seba. Nebola to ľahká cesta a nebola ani samozrejmá, o to viac si to cením.
A pracovne som zažívala úspech pred pár týždňami, keď som mala módnu prehliadku na najväčšom dizajnovom markete v Prahe. Užila som si chvíľku na pódiu s modelkami ako dizajnérka. Bol to skvelý pocit.
A potom prišla informácia, že som sa dostala medzi top 10 blogerov v kategórii nováčik, a to bol teda pre mňa obrovský úspech.
Ako nakoniec dopadlo finále Blogera roka?
Skončila som na 3. mieste. Ale čo ma tiež veľmi potešilo, portál Startitup si ma vybral ako svojho favorita z kategórie Newcomerov.
Aké máš ďalšie plány do budúcnosti? Čo je tvoj najväčší sen?
Pred pár týždňami som začala písať blog “Denník mamy 8 detí” a to je “projekt”, ktorý ma teraz zamestnáva. Už dlho som chcela písať a zdieľať s tými, ktorých to zaujíma, všeličo zo svojich skúseností. A s tým súvisia aj moje plány do budúcna. Pripravujem semináre pre ženy. Budú o troch základných témach: deťoch, manželstve a o tom, ako to celé zladiť dokopy a pritom byť aj sama sebou a pre seba. A nedávno sa mi splnil môj sen napísať knihu Ako dať deťom to, čo naozaj potrebujú.
Prezradíš nám o čom táto kniha je?
Ako zvykneš oddychovať a máš šancu nájsť si pre seba voľnú chvíľu?
Dnes už viem, že oddychovať je nevyhnutné. Nevedela som to alebo som si to nevedela zariadiť. Vždy bolo niečo dôležité, prečo na mňa nezvýšil čas. Až kým som nevyhorela. Vtedy sa mi prevrátil život naruby, a od toho momentu som pochopila, že myslieť na seba nemusí automaticky znamenať sebectvo a začala som sa o seba viac starať. Mojou psychohygienou je maľovanie. Najnovšie ma chytil akvarel. Maľujem len tak pre radosť a obrázky rozdávam ľuďom okolo seba. A najnovšie som sa vrámci priblíženia sa deťom v puberte odhodlala pozerať s nimi seriály. Pred nejakým časom by som si to nebola ani vo sne pomyslela, ale je to celkom fajn relax a máme zrazu kopec nových tém, ktoré môžeme rozdiskutovávať dookola.
Skús nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.
- neboj sa
- urob prvý krok
- nájdi si oporu
Znie to asi dosť všeobecne, ale je to pravda. Stretávam mnoho žien, ktoré sa boja… že to nedokážu, že sa to nebude páčiť ľuďom okolo, že ich niekto “zhejtuje”, že … Je tam veľa dôvodov. Ale ako zistíš, že to zvládneš, ak to nevyskúšaš? A prečo záleží na tom, aby sa to každému páčilo? Veď ak sa niekomu nebude páčiť, čo budeš robiť, to ešte neznamená, že sa mu nepáčiš ty ako osoba a ak aj áno, o čo ide? Musíš sa páčiť všetkým? Veď ani tebe sa nepáčia všetci ľudia na zemi 😉
A keď už sa prekonáš a vyskúšaš urobiť ten prvý malý krôčik, možno bude nesmelý ako prvý krôčik malého batoľaťa, možno spadneš po prvom pokuse, no postavíš sa znovu, lebo sa chceš naučiť chodiť. Nájdi si oporu v niekom, kto tým už prešiel a chápe, čo prežívaš. Podrží ťa, povzbudí, dá ti pravdivú spätnú väzbu. To všetko sú ingrediencie úspechu = plnenia si svojho sna.
