Katarína Mayer: „Najlepšie si oddýchnem pri písaní“

Vyštudovala medzinárodný obchod v Poprade, neskôr public relations na Univerzite v Toronte, kde istý čas aj žila. Pôsobila v PR agentúrach, ale jej snom bolo písať, a tak sa teraz jej život točí hlavne okolo literatúry. Zhovárali sme sa s Katkou Mayer, ktorá aktuálne pripravuje svoju prvú knihu.

Študovala si na Ekonomickej fakulte, čo ťa motivovalo vybrať si práve túto školu?

Vždy ma lákalo cestovanie a spoznávanie iných kultúr a keď som zistila, že na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela by som mohla študovať aj medzinárodný obchod, tak bolo rozhodnuté. Otvárali vtedy detašované pracovisko v Poprade a mňa potešilo, že budem môcť, aspoň prvé tri roky štúdia, ostať pod Tatrami, odkiaľ pochádzam.

Ako si spomínaš na svoje pracovné začiatky?

Už od šestnástich rokov som cez prázdniny vždy niekde pracovala. Vyrastala som v kraji, kde vždy boli príležitosti, či už v cestovnom ruchu alebo v gastronómii. Vo štvrtom ročníku vysokej školy som prešla na diaľkové štúdium, presťahovala som sa do Bratislavy a začala som pracovať v študentskej organizácií AIESEC, kde som získala všetky dôležité zručnosti od manažmentu času, projektov, vedenie mítingov až po finančné riadenie alebo vedenie ľudí, takže keď som po škole nastúpila do práce, tak to bol prirodzený prechod. Moje prvé „neštudentské“ zamestnanie, aj keď to bolo ešte počas posledného ročníka vysokej školy, bolo v geodetickej firme. Boli sme skvelý kolektív a rada si na ten rok spomínam.

Kedy si sa začala venovať písaniu a copywritingu?

Pravdu povediac, písala som od kedy si pamätám. Keď som bola na strednej škole, tak som sa svojej slovenčinárke zdôverila s tým, že by som chcela ísť študovať žurnalistiku. Mávla rukou a povedala, že to je predsa práca pre mužov. Vážila som si ju a preto som zobrala jej názor vážne a išla som študovať niečo „ženskejšie“. Po promócii som odišla na rok do Kanady, kde som, okrem iného, študovala aj kurz public relations na Univerzite v Toronte. Táto oblasť ma zaujala a po návrate na Slovensko som sa zamestnala v najväčšej PR agentúre. Tam sa mi otvorili dvere aj do sveta písania. V poslednom čase sa už copywritingu a PR venujem len okrajovo. Som rada, že momentálne mám priestor na vlastnú tvorbu, aj vďaka môjmu manželovi. Píšem knihy, články, poviedky a dala som sa aj na prekladanie. Môj život sa točí okolo literatúry.

Prečítajte si aj rozhovor so spisovateľkou Mayou Sinay.

Katarína Mayer

Pracovala si aj v zahraničí – bolo náročné sa tam uplatniť?

Do Kanady som sa nakoniec vrátila, už aj s manželom. Žili sme tam desať rokov a narodili sa tam aj naše deti. Začiatky boli náročné ako je asi každá veľká zmena, hlavne ak sa človek presťahuje do novej krajiny, za more. Čo sa týka práce, tak som mala šťastie a asi aj odvahu. Keď som odchádzala, myslela som si, že si budem zarábať, ako sa bude dať a pracovať hoci aj ako umývačka riadu. Zároveň som však rozbehla seriózne hľadanie práce, napríklad aj tak, že som sa stala členkou asociácie profesionálov v oblasti PR. Tam som spoznala ľudí v biznise a tí mi pomohli otvoriť dvere. Networking je dôležitý v každej oblasti. Tri mesiace po presťahovaní som už pracovala ako PR konzultant.

Žiješ v Nickelsdorfe, dedinke pri rakúsko-maďarskej hranici. Ako sa ti tam býva?

Albert Einstein povedal: „Žil som v samote na vidieku a všimol som si, ako jednotvárnosť pokojného života stimuluje tvorivú myseľ.“ Mám to tak podobne. Síce nežijem na samote, ale vidiecky život prospieva mojej tvorbe a kreativite. A keď mi to lezie na nervy, tak našťastie Bratislava alebo Viedeň nie sú ďaleko. Sťahovala som sa už šestnásťkrát a vždy som sa cítila doma tam, kde som práve bývala. Domov nie je geografická poloha. V zahraničí žijem väčšinu svojho dospelého života. Prepojenie s koreňmi, ktoré mám na Slovensku, cítim v srdci – to sa nikdy nezmení. Žiť však môžem vlastne kdekoľvek, kde si vytvorím svoj priestor a nájdem svojich ľudí.

Pripravuješ svoju prvú knihu. Prezradíš nám, o čom bude?

Ja dúfam, že začiatkom budúceho roka si ju už budú všetci môcť prečítať. Nechcem veľa prezrádzať, ale kniha sa volá Gamblerky a je o ženách. O tom, že každá z nás má v sebe gamblerku. Túto tému prinášam prostredníctvom napínavého príbehu, v ktorom tri hrdinky môžu naozaj veľa stratiť, a to nielen pri hráčskom stole.

Čo považuješ za svoj doteraz najväčší úspech?

Podľa mňa úspech pramení z vnútornej spokojnosti s odvedenou prácou. Všade opakujem, že život je o zážitkoch a nie o výsledkoch. Pracovala som na kampani za zmenu manažmentu cukrovky v Kanade a zareagovala na ňu aj kancelária premiéra. Uplatnila som sa aj v mužmi dominovanom lobbyingu v zahraničí. Mám skvelého muža a dvoch krásnych synov. To všetko by sa mohlo pokladať za úspech. Ja sa ale teším z každej maličkosti a aj zo zdanlivých neúspechov, lebo tie nás naučia najviac a sú pre nás prínosom.

Pre akčné ženy budeš robiť rozhovory s akčnými mužmi. Aká je podľa teba definícia akčného muža?

Samozrejme ten, čo veľa zarába, dobre vyzerá, každý deň cvičí, navarí a stará sa o rodinu. Ale vážne, akčný muž je ten, čo stojí pevne nohami na zemi. Pozná svoje prednosti, ale aj slabosti a nenechá sa riadiť len svojim egom. Ide si za svojim cieľom, ale vie sa aj zastaviť, keď treba. Muž, ktorý neberie ženu ako konkurenciu a dokáže oceniť jej prínos, a to nielen v biznise, ale aj v súkromnom živote.

Poznáš vo svojom okolí veľa akčných mužov? Na aké rozhovory sa môžeme tešiť?

Poznám dosť mužov, ktorých obdivujem preto, čo dosiahli alebo pre ich životný štýl. Rada by som priniesla rozhovory aj s mužmi, ktorí sú zaujímaví nielen tým, čo dosiahli, ale aj tým, ako žijú. Prvé rozhovory budú s bývalým publicistom Paľom Hlubinom a so CEO úspešnej firmy, PixelFederation, Šimonom Šickom. Samozrejme, že by som chcela začať rozhovorom s mužom, ktorý stojí za Akčnou ženou, Martinou Novotnou, a dúfam, že jej manžela, Michala, prehovorím, aby sa so mnou porozprával.

Máš dvoch synov, ako sa ti darí skĺbiť prácu a rodinu? Ako si zadeľuješ svoj čas?

Neviem, či sa mi to úplne darí, ale snažím sa dať rodinu a deti na prvé miesto. Moja babka hovorila, že robota nie je zajac, neutečie. A je to tak. Keď nejaký článok dokončím o dva dni neskôr, nikto nebude nešťastnejší, ale ak odbijem svoje deti kvôli práci, tak sa mi ten čas s nimi už nikdy nevráti. Znamená to, že niekedy musím dokončovať veci, keď sú už deti v posteli. Ale nevadí to, lebo čas s nimi je väčšinou skvelý relax. Niekedy zruším niektoré stretnutia, aby som stihla pracovať, kým sú v škole. Proste sa snažím stanoviť si priority podľa toho, čo je pre mňa dôležité. No a nezabúdam pritom aj na seba. Keď sa začnem cítiť ako obeť, ktorá sa obetuje deťom, práci, manželovi, tak to hneď stopnem a nájdem si čas pre seba. Keď som v pohode ja, tak je v pohode aj moje okolie.

Katarína Mayer s rodinou

Ako zvykneš oddychovať?

Dobrá kniha, cestovanie, joga, posedenie s priateľmi, dobrá večera s manželom, prechádzky alebo rozprávanie s deťmi sú pre mňa ideálny relax. Ale najlepšie si oddýchnem pri písaní.

Aké máš ďalšie plány do budúcnosti? Čo je tvoj najväčší sen?

Prioritou je momentálne vydanie knihy. Okrem toho začínam s pravidelnou rubrikou na stránke nadherna.sk a samozrejme so spomínanými rozhovormi o akčných mužoch. Píšem už druhú knihu a mám v hlave námety na minimálne päť ďalších. Mojím snom je mať mnoho nadšených čitateľov a živiť sa len písaním. Raz začnem vydávať svoje knihy v angličtine.

Skús nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Ja verím, že veci sa dejú vtedy, keď je na nich čas, takže mojou prvou radou je otvorene vnímať všetky príležitosti a nebáť sa riskovať. Vlastnú intuíciu by mali ženy počúvať viac ako svoje okolie. Ak veríte svojej vízii, tak sa do toho pusťte, ale nie bezhlavo. Naplánujte si cestu za svojim snom a nebojte sa ju modifikovať podľa toho, čo vám život prinesie. Verte si, hľadajte inšpiráciu a vzdelávajte sa v tom, čo chcete robiť. Nenechajte sa odradiť prípadným neúspechom.