Karina Holešová: „Do kandidatúry som šla s čestným úmyslom, pokorou, ale najmä s otvoreným srdcom“

Karina Holešová sa stala vo svojich 25 rokoch najmladšou starostkou na Slovensku. Okrem toho, že vyštudovala právo, stihla si založiť rodinu a aktívne sa venuje tancu. Ako to všetko stíha, nám prezradila v rozhovore.

Čo ste pôvodne vyštudovali a aké boli vaše prvé kroky po škole?

Svoje základné vzdelanie som nadobudla na základnej škole v Bytči, kde som neskôr absolvovala štúdium na 8-ročnom gymnáziu. Po ukončení štúdia som pokračovala štúdiom na Paneurópskej vysokej škole – fakulta práva, kde som získala titul „magistra práva“. V súčasnosti pripravujem svoju rigoróznu prácu, s témou zamerania na históriu samosprávy v Slovenskej republike, s predpokladom jej obhájenia a získania titulu „JUDr. – doktor práva“. Štúdium som absolvovala externou formou, takže popri škole som pracovala. Venovala som sa voľno-časovým a vzdelávacím aktivitám pre deti v oblasti tanca. Priznám sa, že po škole som v sebe dosť bojovala. Na jednej strane vyštudovať právo a zamestnať sa v tejto oblasti je celkom prestížne, na druhej strane mala som vytvorené vzťahy s deťmi, ktorých som sa nechcela vzdať a to vo mne zvíťazilo. V tom období som to vyhodnotila ako lepšiu vec pre spoločnosť a pre ľudí okolo mňa, v konečnom dôsledku aj pre mňa samú. Napokon som s podporou môjho okolia založila v Bytči občianske združenie Art Dance Academy, ktorého pravidelné aktivity dnes navštevuje cca. 250 detí. Majú krásne výsledky a pokladám to za jedno z najlepších rozhodnutí v živote.

V akom veku ste sa začali zaujímať o politiku a veci verejné?

Možno, keď som mala 8 rokov? Sledovala som politické debaty v televízii, rozprávala som sa o tom s rodičmi. Viem, že veľa ľudí mi už v tom čase hovorilo, že ich prekvapujú moje názory na svet a spoločnosť v ktorej žijem. Život každého jedného človeka je od malička ovplyvnený politikou a niekto si to uvedomuje viac, niekto menej. Ja som politiku a veci verejné vnímala akosi prirodzene aj pri dospievaní, postupne som si obzor aj spektrum v tejto oblasti rozširovala a mala na mnohé spoločenské veci kritický pohľad. Motivácia pre nachádzanie riešení bola v mojom prípade taktiež rozhodujúcim impulzom pri výbere vysokoškolského štúdia so zameraním na právo. Veľmi rada mám skutočný výklad slova demokracia, čo v skutočnosti znamená vláda ľudu a takéhoto výkladu sa aj držím v reálnom svete ako strelky v kompase.

Kedy ste sa rozhodli, že sa budete kandidovať vo vašej obci Hlboké nad Váhom?

Reálnym impulzom bolo najmä to, že Hlboké je moja rodná obec kde som vyrastala a žijem so svojou rodinou. Podmienky pre život v obci som si pozorne všímala a aj to, kto obec vedie. Narodila sa tu naša dcéra a chcem v Hlbokom naďalej žiť, mať rodinné zázemie. Cítila som, že obec potrebuje vykročiť z miesta a naplniť svoj potenciál a ak má byť miestom pre život a preklenutie generácií, musí sa zmysluplne rozvíjať. Jednoducho povedané obec potrebovala zmenu. Moje vnútorné odhodlanie sa tvorilo postupne, ale navonok som ho komunikovala niekedy v polovici mája tohto roku. V tom období, som nevedela o nikom, kto by bol rozhodnutý, že chce v obci kandidovať a dokázal by obec naštartovať. Držala som sa hesla: Ak chce človek niečo zmeniť, tak cez politiku!

Karina Holešová

Aké boli reakcie vášho okolia po oznámení kandidatúry?

Snažila som sa dobre oboznámiť s podmienkami kandidatúry a všetkými súvisiacimi formálnymi náležitosťami. Postupovala som veľmi konzervatívne s úvodnou informáciou v okruhu najbližšej rodiny, lebo som si veľmi dobre uvedomovala, že bez jasnej opory a podpory rodiny sa takýto zámer nedá realizovať. Postupne som si našla možnosť konzultovať zámer s ľuďmi, ktorí sa v reálnej komunálnej politike pohybujú viacero rokov, a odniesla som si veľa dobrých rád, ktoré som aj rešpektovala. Za všetkých spomeniem len jedno meno, a to pána starostu Štrby Michala Sýkoru, ktorý je aj súčasný predseda ZMOSu. Na moje prekvapenie všetci mali k môjmu rozhodnutiu kandidovať veľmi kladný názor a nikdy sa nikto nepozastavil nad mojím vekom, alebo zapochyboval či sa na takúto pozíciu kvalifikujem. Skôr naopak, ja som bola na samú seba veľmi kritická. Po príprave plánu s presným harmonogramom krokov a pri zbieraní podpisov na podporu nezávislého kandidáta, som zámer komunikovala s občanmi obce Hlboké. Tak isto som ostala prekvapená, s akou podporou som sa stretla hneď od počiatku oznámenia kandidatúry.

Vyhrali ste v obci voľby na post starostky, čomu pripisujete tento úspech?

Naša obec potrebovala akútnu zmenu. Myslím, že ľudia pri voľbe rozmýšľali veľmi triezvo. Boli sme celkovo 5 kandidáti, ku koncu kampane jedna kandidátka odstúpila. Súperila som s mužmi, ktorí sa predsa len pozerajú na veci inak. Myslím, že ľudia ma vyhodnotili ako najperspektívnejšiu kandidátku, s adekvátnym vzdelaním, ktorá bude hájiť ich záujmy. Kandidovala som ako nezávislá, čo si myslím, že bolo plus. V konečnom dôsledku asi najviac zavážil charakter, výsledky a perspektíva. Snažila som sa predstaviť objektívne spoločné ciele pod heslom „Spoločne pre našu obec“. Kľúčové slová pre moju kampaň sa niesli v tom duchu, že tieto ciele budem realizovať pre spoločnú udržateľnosť, bezpečnosť, kontrolu, dôstojnosť a rozvoj nás všetkých. Možno to znie až príliš formálne, ale spolu s ubezpečením, že kandidujem s čestným úmyslom, pokorou, a najmä s otvoreným srdcom, to malo úspech. Myslím, že sled programov súvisiacich s kampaňou ako napríklad beseda s voličmi, deň obce, volebné karty a spravodajca, alebo elektronická komunikácia a profil na Facebooku boli dobre a v synergii zvládnuté.

Aké boli hlavné body vášho programu?

Môj volebný plán bol jasne uvedený v mojom Volebnom spravodajcovi, ktorý bol včas doručený všetkým voličom. Rozpracované a konkretizované boli najmä okruhy: Komunikácia medzi obcou a občanmi; Doprava, parkovanie a bezpečnosť ulice; Verejný priestor; Technická infraštruktúra; Dôstojný život všetkých generácií a posledný okruh bol šport, voľný čas, kultúra a cestovný ruch. Vo všetkých prioritách som jednoduchým a voličom zrozumiteľným jazykom povedala, ako to chcem dokázať.

Aké budú vaše prvé kroky po nastúpení do úradu?

To, čo si dobre uvedomujem je, že „to najľahšie“ mám už za sebou. Prvé kroky teda budú smerovať k spoznaniu reálneho stavu v akej kondícií preberám úrad a skutočnú rozpracovanosť aktivít v obci. Verím, že sa mi podarí už na začiatku nastaviť štartovaciu čiaru môjho pôsobenia vo funkcii tak, aby v mojej dráhe neboli neidentifikované, ako sa hovorí „nášľapné míny“ alebo „kostlivci v skriniach“. Určite si dám mimoriadny pozor na procesy, ktoré súvisia s preberaním agendy vo všetkých oblastiach, a až po zoznámení sa s aktuálnym stavom si stanovím prvé výkonné kroky vo funkcií. S istotou však viem, že napríklad s blížiacou zimou, sa môžu objaviť aj nepredvídané situácie, ktoré bude treba preventívne riešiť. Vo svojom volebnom spravodajcovi som vykreslila, kde vidím priestor na zmenu, čo mi dáva dobrú oporu na začatie reálnych krokov.

Prečítajte si aj rozhovor s koučkou Marcelou Korčekovou o pozitívnom myslení

Karina Holešová s rodinou

Keby ste mali predstaviť svoju obec jednou vetou, čo by ste o nej povedali?

Jednou vetou? Myslím, že je to neobrúsený diamant na strategickej križovatke všetkého, čo Slovensko a spoločnosť predstavuje.

Vieme o vás, že študujete aj tanec. Ako ste sa k tancu dostali a čo pre vás znamená?

Začalo to veľmi veľmi dávno. Tancu sa venujem naozaj od malička, začínala som ako 6 ročná v jednej tanečnej skupine, potom ZUŠ, kde som sa venovala spoločenskému tancu, a od 15-tich rokov je to folklór. Veľkou oporou mi boli vždy moji rodičia, pretože to nebolo po viacerých stránkach jednoduché. Tanec sa mi stal natoľko osudným, že v súbore som spoznala už teraz svojho manžela, takže sme doslova doma folklórna rodina. Popritom som bola súčasťou rôznych tanečných projektov, stále tancujem v divadle. Ako som už spomínala, popri štúdiu na vysokej škole som trénovala tanec deti, čomu sa venujem doteraz. Som v druhom ročníku na VŠMU v Bratislave, v odbore tanečné umenie – ľudový tanec. Tanec je súčasť môjho „ja“, s tým jednoducho žijete a potrebujete to.

Ste mama 4-ročnej dcérky, ako si popri všetkých aktivitách zadeľujete svoj čas?

Moja rodina je mi veľkou oporou. Mám úžasnú dcéru a manžela, ktorý ma podporuje v mojej angažovanosti a aktivitách. Karinka je mi skvelou „parťačkou“ a pokiaľ si toho nezoberiete na seba veľa, všetko je v poriadku. Vždy som mala tendenciu, žiť veľmi aktívne, rýchlo, angažovaná vo všetkom, čo malo pre mňa aspoň malý zmysel. Postupne som dozrela do presvedčenia, že sú veci dôležité a menej dôležité. Pokiaľ sa podľa toho nastavím a všetkému venujem primeraný čas, to čo robím robí šťastnou mňa a v konečnom dôsledku aj moju rodinu, okolie.

Karina Holešová (na snímke vpravo)

Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech?

Asi nedokážem svoje úspechy kategorizovať, ani pripísať im väčšiu alebo menšiu mieru. Bolo veľmi veľa chvíľ, keď som vedela, že daná chvíľa ma veľký zmysel pre môj život a pre život ľudí okolo mňa. Myslím, že nie je dôležité aký veľký úspech za sebou máte, ale že po každom úspechu zostanete takým istým človekom, akým ste bol pred ním. V tomto som k sebe veľmi kritická. Aj samotnú výhru vo voľbách nepokladám len za svoj úspech, ale za úspech všetkých občanov našej obce.

Ako zvyknete oddychovať?

Priznám sa, že oddychujem veľmi málo, ale rada chodím do divadla, na tanečné predstavenia, balet, muzikály, koncerty. Som rada, keď sa stretnem s priateľkou pri dobrej káve. Určite ale najväčším oddychom pre mňa je dobrý spánok.

Aké máte ďalšie plány do budúcnosti? Čo je váš najväčší sen?

V tejto chvíli, je mojim najväčším plánom využiť naplno potenciál našej obce a pomôcť jej rozvoju. Chcem pokračovať v aktivitách s deťmi v tanci, aj keď už v inom rozmere, popritom byť dobrou matkou, manželkou, ženou, ktorá lieta vysoko, ale stále s nohami na zemi. Moje nasledujúce aktivity a činnosť, budú zamerané na komunitu v ktorej žijem. Myslím, že veta : ,“Ak chce človek niečo zmeniť, tak cez politiku!“ bude ešte neraz vo mne rezonovať, na teraz však nechcem nič predbiehať. V týchto voľbách na plnej čiare zvíťazili nezávislí kandidáti, je to jasný signál, ktorí bude určite zahrnutí do mojich plánov s mojim prínosom pre spoločnosť.

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Ťažká otázka, ktorej odpovede sa nedajú univerzálne uplatniť, lebo každý má inú východiskovú situáciu. Ale skúsim: prvá rada by bola skoncentrovaná v slove – odhodlanie. Druhá rada by znela – dobrá vízia skoncentrovaná v realistickom vecnom a časovom pláne, a tretia môže byť – nedať sa vychýliť z cesty za vlastným snom.