NAČÍTAVAM

Začnite písať

MAGAZÍN RODIČOVSTVO

Chlapci (ne)plačú

Iryna Zelyk
Share
www.akcnemamy.sk: chlapec plače

Ako sa cítia naši synovia, ktorým zakazujeme plakať?

Často počujem vety „správaj sa ako chlap“, „neplač ako baba“, „chlapci neplačú“. Sú to vety, ktoré už majú svoj vek, sú aj v spomienkach môjho detstva. Zaráža ma, že po 30 rokoch sú stále živé, aj keď zdravý rozum jasne hovorí, že nemajú žiadny vyznám. Áno, sú to vety, ktoré patria do kategórie „hlúpe a bez významu“ a ako bonus majú negatívny charakter. Tak prečo ich hovoríme svojim synom? Dôležitejšie ale je, ako sa cíti chlapec, ktorý toto počúva od svojich rodičov. Poďme teda postupne.

Správaj sa ako chlap

Chlap? 5-ročné dieťa? Čo vlastne znamená „správaj sa ako chlap“? Znamená to správať sa tak, ako ten otec, ktorý kričí na svojho syna iba preto, že sa správa citlivo? To je chlapské? Alebo nervózna mama, žena, tá vie, ako sa má správať chlap? Len sa nad tým zamyslite. To je tak bezvýznamná, hlúpa veta, ktorá dieťaťu iba ubližuje. Navádza ho, aby začalo pochybovať samo o sebe. Spochybňuje ho, hovoriac, že mať pocity a vyjadriť ich, nie je v poriadku. Čo si z toho môže zobrať dieťa, keď mu to hovorí rodič, ktorého miluje, miluje nepodmienečne, od ktorého sa učí žiť. Bude vedieť vyjadriť svoje pocity, keď bude CHLAP? Bude vedieť byť sám sebou? Ani si neuvedomujeme, akú bolesť môžeme dieťaťu takouto neuváženou vetou spôsobiť.

www.akcnemamy.sk: chlapec plače

Neplač ako baba

Ďalší nezmysel, ktorý ma tendenciu do chlapcov už od detstva vštepovať rozdiel medzi mužom a ženou. Hovorí, že baba je niečo menej, lebo ona vlastne môže plakať, čo pre chlapca nie je v poriadku. Plač je predsa komunikačným nástrojom „ľudských mláďat“ oboch pohlaví.

Chlapci neplačú

Asi najväčší nezmysel. Ako to, že chlapci neplačú? Sedliacky rozum vie, že plačú. Prečo by nemohli plakať? Súhlasím, že žena vo svojej podstate je citlivejšia bytosť ako muž, ale to neznamená, že chlapci nemôžu plakať. Obzvlášť, keď sú ešte deťmi. Je to prirodzená potreba na vyjadrenie svojich emócií.

Potláčanie plaču nie je prirodzené

Plač je prirodzený pre človeka. U detí je normály, dokonca dôležitý a potrebný. Výskumy ukazujú, že plačeme z fyziologických a emocionálnych príčin a plač je dôležitý z hľadiska fyzického a psychického zdravia. Za agresívnym správaním dospelého muža sú nevyjadrené, potláčané pocity z detstva. Plač u detí treba rešpektovať, nechať ho odznieť a dokonca mu aj načúvať. Je dôležitý najmä u chlapcov, aby nestratili svoju citlivú stránku, pretože je dôležitou, prirodzenou súčasťou ich osobností. Jemný, citlivý chlapec neznamená slabý. A tichý chlapec neznamená menej sebavedomý. Znamená to iba, že je jednoducho taký a zaslúži si, aby bol prijatý taký, aký je.

Ja mám syna, citlivú dušu. Keď sa necíti dobre, tak sa rozplače a po chvíľke sa upokojí. Má „dovolené“ plakať, keď to tak cíti. „Dovolené“. Aký paradox, však? Niekedy aj potom, ako sa porozprávame, vysvetlíme si a pochopíme situáciu, ktorá vyvolala pocity úzkosti či smútku, ešte chvíľku zvykne plakať. Pýtam sa ho, prečo ešte plače a on mi vždy povie, že „ešte potrebujem plakať, mama, potrebujem doplakať“. Keď plače pridlho a ja začínam pociťovať, že to prestávam zvládať, tak ho poprosím, aby sa šiel doplakať vedľa do izby a vysvetlím prečo. Vždy ma pochopí, lebo aj on je pochopený. Každá jedna situácia, keď môže byť sám sebou mu dáva silu, pretože vie, kto je. Má 5 rokov, je odvážny, sebavedomý, extrovertný, na ulici sa prihovorí každému, je priateľský a zároveň citlivý a plače, keď potrebuje. Lebo aj chlapci plačú.

Malý chlapec si žije život. Niekedy sa smeje, niekedy sa hnevá a niekedy plače. Je čistý, je sám sebou. Všíma si (niekedy zvláštny) pohlaď na seba. Pohľad toho najdôležitejšieho človeka v jeho živote – rodiča. Ten pohlaď nevie pomenovať. Nevie, čo sa deje, čo je nesprávne. Ten pohľad neznie „si na tomto mieste správne a si dostatočne dobrý, milujem ťa takého, aký si“. Znie asi tak: „nebude z teba futbalista, nie si dosť silný, nebudeš vedieť sa za seba postaviť, si príliš citlivý na chlapca“.

www.akcnemamy.sk: smutný chlapec

Neovplyvňujme chlapcov hlúpymi frázami vytvorenými chorou spoločnosťou. Rozpusťme tieto archytipy v láske k našim deťom. Keď chceme ukázať chlapcom cestu, ako byť napríklad odvážnejším, tak ich rešpektujme a naučme ich, ako poznať svoje emócie, ako s nimi narábať, rozprávajme sa s nimi a buďme im príkladom. A netárajme im nezmysly. Nespochybňujme deti, aby nestratili samých seba. Dajme im lásku, bezpečie a priestor, aby v sebe našli a budovali vlastnú mužskú silu v ich vnútri.

Zdroj foto: www.pixabay.com

Tagy

1 Komentár

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *