Prekvapivo krásne spomienky na pôrod v Ružinove

Tešíš sa na pôrod? Opýtala sa ma kamarátka Mirka, keď som končila 38. týždeň tehotenstva. Myslela som, že sa zbláznila. Kto sa už len môže tešiť na pôrod? Vtedy mi to prišlo ako tutovka: Pôrod predsa nemôže byť pekný! Dnes už viem, ako veľmi som sa mýlila. Mirka, prepáč 🙂

Môj kritický postoj k pôrodom zapríčinil negatívny obraz pôrodníctva na Slovensku. Medializované zanedbávanie zdravotnej starostlivosti, dokumenty a svedectvá o tom, aký je personál v pôrodniciach nepríjemný k mamičkám, v akom strašnom stave sú izby či toalety… Prečo málokto hovorí o tom, že to môže byť aj naopak? Myslím si, že o tom treba hovoriť. Pretože pôrodnice, ktoré sa o rodičky riadne starajú a hlavne tí zdravotníci, vďaka ktorým to tak je, si to zaslúžia. A tehotným ženám, ktoré sa tohto momentu v živote obávajú, môžu pozitívne príbehy pomôcť. Preto som sa o tom rozhodla napísať a verím, že sa ku mne pridajú postupne ďalšie šťastné mamy, ktoré zažili takisto pekný pôrod.

Ako prvorodička, ešte k tomu s rizikovým tehotenstvom, som sa pôrodu veľmi bála. Najväčším strašiakom pre mňa bola predstava ubolenej a vystrašenej ženy, ku ktorej sa „všetci“ správajú neempaticky, nevľúdne, ponižujúco a narábajú s ňou ako s obyčajným kusom mäsa. Aspoň takú som mala predstavu o tom, ako prebiehajú pôrody na Slovensku. Práve kvôli tomu som sa o pôrode nechcela rozprávať ani so sestrami či kamarátkami, nieto si ho ešte plánovať s vopred dohodnutým pôrodníkom. Jednoducho som to nechala voľne plynúť. Jediné, čo som vedela na 100 % je, že som pri pôrode nechcela mať nikoho známeho. Ani manžela. A on neprotestoval ?

Zdroj: www.pixaby.com

Prekvapko č. 1: Výborne naladený personál v pôrodnici

V deň D som už od rána tušila, že sa stanem mamou. Ale fakt, že to nepôjde bez pôrodu, som naďalej vytrvalo vytesňovala z mysle. Fungovalo to, mala som výbornú náladu. Šla som do plánovanej poradne do Ružinova, no preventívne zbalená. Lekárka s priateľským úsmevom počas vyšetrenia zistila, že to prichádza, aj keď mi subjektívne „nič“ nebolo. Odporučila mi hospitalizáciu.

K celej situácii som sa postavila s veľmi veľkou pokorou a s obrovským rešpektom k lekárom. Uvedomovala som si, že v ten deň práve im zverujem naše krehké životy a bola som pripravená urobiť všetko, čo mi povedia, len aby to dopadlo dobre. Pre nás obe.

Prístroje predpovedali blížiaci sa pôrod a mne stále „nič“ nebolo. Chvíľami som si pripadala ako simulantka, no pri pokuse trochu si pospať na čakateľskej izbe ma vyrušili mierne, postupne sa stupňujúce bolesti.  Ujalo sa ma mladé dievča, Barborka. Myslela som si, že sestrička. Tipovala som jej 25. Bola neuveriteľne pozitívna, s úsmevom od ucha k uchu. Utešila ma, že o hodinku budem mať potom. Chytila ma za ruku a odviedla na sálu č. 1.

Prekvapko č. 2: Pôrod vôbec taký hrozný nie je

Tej žene som sa úplne odovzdala. Verila som jej všetko, čo mi povedala. Bola upokojujúco sebavedomá, v prístupe ku mne rozhodná (čo ja veľmi potrebujem), ale zároveň ľudská. Prežila so mnou najobávanejší moment môjho života a spolu s ďalšími mladými ľuďmi na sále z neho urobili prekvapujúco tú najkrajšiu spomienku. Bola to pôrodná asistentka, ktorá už priviedla na tento svet 200 detí, ako som sa neskôr dozvedela. A za pôrod mi ďakovala. A nielen ona, aj ďalší ľudia z tímu, ktorý sa pri mne pohotovo vyskladal. Ja by som predsa mala ďakovať im, nie opačne (hm?).

Bolo to ako z filmu. Skutočnosť vôbec nezodpovedala mojim negativistickým predstavám v mysli. Po 20 minútach na sále som držala Adelku v náručí. Všetci okolo mňa vtipkovali, smiali sme sa, ako na stretávke z gymnázia po 10 rokoch. Atmosféra bola uvoľnená, vďaka čomu som si tie chvíle úľavy od bolesti a od strachu o dcérku dokonale užívala. Už bola pri mne, v bezpečí. Ten moment som nechcela ničím prerušiť. Fotkami, telefonátmi ani četovaním.

zdroj: Veronika Habovčíková

Prekvapko č. 3: Priateľstvo z pôrodnice

Na oddelení šestonedelia v Ružinove sa moje zážitky z personálu nemocnice niesli naďalej v pozitívnom duchu. A predpokladám, že to nebolo len tým, že som si doplatila nadštandard (20 € za noc). Starostlivé sestričky striedali mladé sympatické lekárky. Na všetko sa človek mohol opýtať, boli sme na izbe len dve, mali sme vlastnú sprchu, WC, jedlo nám nosili „až do postele“. Náš jediný program dňa spočíval v starostlivosti o naše bábätká, čo sme si neuveriteľne užívali. Mať spolubývajúcu je super. Hlavne takú, ako som mala ja, Bašu. Zisťujete spolu, ako to tu chodí, nosíte si navzájom čaj, porovnávate dojmy, postrážite si bábätká. A keď máte šťastie, ako sme mali my dve, zistíte, že ste spriaznené duše a stanú sa z vás dobré priateľky aj mimo nemocničného areálu.

Prekvapko č. 4: Také gastro vyšetrenie vie bolieť viac

Je to fakt. Pôrod naozaj neuveriteľne bolí. Bolí viac, ako si chlap dokáže predstaviť. A predsa môže byť také gastro vyšetrenie oveľa horšie, keď ho robí namosúrená nevľúdna lekárka, ale to je iný príbeh. Zdá sa teda, že všetko je o ľuďoch. Láskavé slovo, pochopenie a úsmev dokáže aj bolestivý zážitok premeniť na krásnu spomienku.

Pôrod bolí, ale to nevadí, lebo ním získate ako odmenu ten najväčší dar, aký človek môže dostať. Bohu a manželovi zaň ďakujem každý deň.

Máte aj vy peknú spomienku na pôrod? Napíšte nám o nej na redakcia@akcnemamy.sk alebo pridajte komentár na Facebooku. Podporme spoločne všetky budúce mamy, ktoré sa pôrodu boja, hoci možno nemusia.