Za nádherným pôrodom nemusíte cestovať do zahraničia

Prečítajte si krásnu spomienku na pôrod, s ktorou sa s nami podelila moderátorka a šéfredaktorka na materskej dovolenke, Gabriela Krestián Kuchárová.

Nie som žena, ktorá nechá veci len tak plynúť, hoci neraz by som takou chcela byť. A tak nečudo, že nad pôrodom som premýšľala, odkedy ma na toalete prekvapili dve čiarky. Predstavovala som si ho niekde v Rakúsku, úplne prirodzený, na útulnej izbe, s manželom ruka v ruke a milou pôrodnou asistentkou za chrbtom. Lebo by som rodila na stoličke a ona by ma zozadu masírovala. Potom by mi bábo priložila na brucho a nechala nás nasávať prvé pocity a jeho prvé mliečko. Nikdy by mi nenapadlo, že takýto pôrod zažijeme nie v Rakúsku, ale v malej pôrodnici na kraji mestečka Krompachy.

Dozvedela som sa o nej od kamarátky, úspešnej blogerky, dvojnásobnej mamy (Dedinská mať) a jej oslavné slová neboli vôbec prehnané. Šesť dní som strávila v útulnej rodinnej izbe s manželskou posteľou, komfortným nábytkom a sprchou s masážnou hadicou. Ale to nie je podstatné. Dôležité je to, čo tomu predchádzalo.

Rešpektovali moje priania

Bol to pôrod, aký môžete vidieť na tých krásnych zahraničných YouTube videách. Manžela som mala po boku celý čas a nikomu neprekážal. Na izbe sme spoločne počúvali hudbu, hýbali sa v rytme kontrakcií a dlho predlho čakali na to, kedy sa drobec uráči ukázať hlavičku. A keďže to trvalo neuveriteľných 24 hodín, bola som vďačná, že sa môžem slobodne pohybovať, skákať na fit lopte, ležať na veľkej posteli a bolesť tíšiť v teplej sprche ako dlho len chcem. Absolvovala som iba nutné vyšetrenia v starostlivosti zazmluvnenej primárky MUDr. Svetlany Lukáčovej, ktorá rešpektovala všetky pôrodné priania a nevnucovala mi vyvolávačku, hoci inde by s ňou už dávno nečakali.

https://www.instagram.com/p/BvbM19_BXHd/

Prirodzený a intímny

Dcérka prišla na svet prirodzene, v intímnej a pokojnej atmosfére, pri tlmenom svetle. V spoločnosti mňa, manžela, profesionálnej a úžasnej primárky a pôrodnej asistentky, ktorá ma posledné dve hodiny masírovala počas každej jednej kontrakcie. Bábätko mi priložili hneď na brucho a v tichosti ho nechali cestovať k prsníku. Pupočník dotepal, váženie a meranie sme odložili o dve hodiny. Potom sme sa ja, manžel a malá Hanka presunuli na izbu, kde sme v trojici strávili zvyšok pobytu. Užívali si pokoj, milý prístup personálu, chutnú i pestrú stravu a pocit, že aj  na Slovensku môžeme rodiť nielen bezpečne, ale aj s láskou a rešpektom. Že rodiť sa dá v akejkoľvek polohe, že lekár nás o každom úkone vopred informuje a pôrodné priania naozaj splní. Že personál pred vstupom do izby zaklope a s úsmevom sa opýta, aký máme deň a či niečo nepotrebujeme. Že sviečka na izbe nie je na smiech a dula na príťaž. A že lotosovo môžete rodiť v malom mestečku na východnom Slovensku. V mestečku Krompachy.

Autor textu: Gabriela Krestián Kuchárová

Autor foto:  Martin Krestián 

Máte aj vy krásnu spomienku na pôrod? Napíšte nám o nej na redakcia@akcnemamy.sk a my ju radi uverejníme.