Sebadôvera u detí: Ako vzniká túžba byť lepším pre druhých?

Sebadôvera je jednou z najvzácnejších hodnôt ľudskej existencie. Je to základ pre dobrý život. Dáva pocit „som tu správne“; „som dostatočne dobrý/á, taký/á aký/á som“ a veľmi úzko súvisí s láskou k sebe samému. Ako to naučiť naše deti?

Keď si človek verí, ľahšie zvláda menej príjemné životné situácie, vedome pracuje s emóciami, jednoduchšie objavuje a otvára svoje talenty. Iba človek, ktorý má rád sám seba dokáže nepodmienečne milovať druhého a zdieľať nezištne svoju radosť.

Zdroj: www.pixabay.com

Dôveru v seba často strácame už v detstve

Dieťa sa so spochybňovaním sa stretáva veľmi často. Zo strany rodiny, učiteľov, priateľov, spoločnosti ako celku. Porovnávanie, vysmievanie, nepriame ponižovanie v kolektíve – to sú situácie v bežnom živote. Preto budovanie sebadôvery je veľmi doležíté. Rodič by nemal podceniť jej význam a snažiť sa ju neustále posilňovať.

Stereotypy preč

V mnohých prípadoch sme to však my dospelí, čo dôveru v seba u dieťaťa nevedome ruinujeme. Možno preto, že sami sebe neveríme. Hovoríme im, že veci nerobia správne, vštepujeme im staré archytipy, spochybňujeme ich, keď ich nenecháme robiť to, čo chcú a to, čo milujú. Pretože napríklad, chlapec má byť futbalista.

Prečítajte si aj, ako môžu naše deti ostať autentické

Keď je dieťa slabé v matematike, tak ho zamestnáme jej doučovaním a zabúdame, že krásne hrá na klavíri a je to práve to, čo ho napĺňa. Namiesto rozvíjania talentov sa sústredíme na slabšie stránky. Potom sa čudujeme, že deti nevidia zmysel v živote. Ja nevravím, že dieťa sa nemá učiť zodpovednosti. Ja vravím, že sa dá byť dieťaťu oporou, dať mu pocit prijatia a lásky. Pocit, že je dostatočne dobré také, aké je. Napríklad tak, že mu dáme slobodu vo výbere aktivít a budeme sa úprimne tešiť, aj keď si vyberie nie podľa našich predstáv. Alebo aj tak, že sa ho neopýtame po tréningu, či bolo najlepšie. Ale opýtame sa ho, ako sa cíti a či má radosť z toho, čo robí. Najlepší nikdy nebude, pretože to nie je možné.

Zdroj: www.pixabay.com

Inšpirujú ma deti

Keďže moje deti sú momentálne v období „hľadania sa“, inšpirovali ma k napísaniu ďalšej knižky „Kto je rýchlejší?“, na publikáciu ktorej sa úspešne podieľa projekt na Slovenskej crowdfundingovej platforme Startlab.sk. Ak sa vám projekt páči, bude vďačná za podporu.

Projekt na podporu vydania detskej knižky o sebadôvere „Kto je rýchlejší?“

Obrazová kniha pomocou silného a krásneho príbehu, ktorý popisuje obvyklú životnú situáciu, otvára citlivú tému sebadôvery. Dve malé osobnosti, čisté bytosti, ktorých spodobňujú v príbehu rozprávkové postavy vĺčika a orlíka a ich životná skúsenosť. Jeden behá pre radosť, druhý je presvedčený, že je najrýchlejší. Čo sa stane, keď sa stretnú?

Zdroj: startlab.sk

Príbeh poukazuje na to, prečo malé dieťa často o sebe pochybuje a čo sa môže stať, keď si dieťa začne vytvárať svoju vlastnú hodnotu podľa toho, ako sa správa okolie. V príbehu nájde seba aj rodič, možno svoje detstvo a možno inšpiráciu, ako pomôcť svojmu dieťaťu budovať si dôveru v samého seba, nikdy si neprestávať veriť a nestratiť autentickosť.

Poďme pestovať u detí sebadôveru cestou lásky. Doprajme im, aby mohli byť sami sebou a neberme im autentickosť.  Určite sa to dá, treba ale začať vo svojom hlbokom vnútri.

Život je plný inšpirácií, vďaka ktorým sa môžeme učiť a rásť, šťastie väzí ale vo vnútri každého z nás. Keď sa snažíme byť niekým iným, alebo byť dobrým pre druhých, tak sa vlastne snažíme stratiť samých seba.