Začnite písať

Uncategorized

Ako sme našli škôlku snov alebo kozy v Prahe

Kozy a deti

Odkedy mám deti, pýtam sa mnoho otázok. Čo je pre ne najlepšie? Kde sa cítia dobre? Ich odpovede často prichádzajú aj bez slov. S výberom škôlky tomu nebolo inak.

Po tom, čo sme sa presťahovali do Prahy, som opäť musela hľadať pre Viliho novú škôlku. To znamená aj vytvárať si nové väzby, nové priateľstvá, nové návyky. Štvorročný chlapec už naplno vníma potrebu kamarátstva a vie často jasne odlíšiť to, čo mu vyhovuje a čo nechce. Ešte sme neboli ani vybalení a Vili mi už prvé dni neustále pílil uši, že chce kamarátov. Každý deň sme poctivo behali za deťmi, ktoré by sa chceli s nami hrať a zároveň sme hľadali škôlku.

Ako sme hľadali škôlku

Začala som googliť všetky škôlky v okruhu 10 kilometrov, lebo mi nestojí za to stráviť v rannej zápche viac ako 15 minút. A bolo ich, chvalabohu, dosť. Za jeden týždeň som spolu s ním navštívila 12 škôlok. Zvyčajne sa okrem faktov spolieham pri výbere aj na pocity. Škôlky mali rôzny charakter, všetky sa snažili spomínať a zrejme aj aplikovať slovo montessori, každá však bola zrkadlom svojho majiteľa. Ak je daná riaditeľka zainteresovaná, žije aj denným chodom škôlky, trávi čas s deťmi a „robí, čo miluje“, je to cítiť z každého momentu. Stalo sa nám, že škôlky boli vybookované a do poradovníka sme sa mohli prihlásiť s umiestnením o rok. To bolo pre mňa nereálne. Potom boli škôlky, ktoré som nepochopila priestorovo. Hraciu plochu mali napríklad lokalizovanú v spodnej časti domu bez okien (nerada to nazývam pivnicou) a vôňa tiež nebola najlákavejšia. Decká boli spotené a pocit stiesnený. Vili ma zvyčajne ťahal rýchlo preč. Tam, kde to vyzeralo priateľne, pre nás miesto nemali.

Pod lampou je najväčšia tma

Pri jednej z prechádzok som objavila farebnú tabuľku „Kodymka„. Na internete som ju dovtedy nenašla. Nevyužívajú ani sociálne siete. Otvorila som bráničku a ocitla som sa vo veľkej záhrade. Neisto som pokračovala s Vilim ďalej, až som zbadala preliezačky a uvítali ma srdečné psy. Obďaleč som zbadala kozy. Áno, reálne kozy v Prahe. A ďalšia obrovská časť záhrady a sklenník. Nerozumela som tomu, že som ju dovtedy nenašla na internete. Opýtala som sa na niekoho kompetentného, a práve bola poblíž pani riaditeľka. Celé to na mňa pôsobilo ako u rozprávkovej babičky na záhrade. Viliam bol nadšený. Najprv sa vrhol na Filipa (jeden z ich psíkov), následne objavil hraciu miestnosť a už som ho nevidela. Veronika – pani riaditeľka, bola človek, ktorý mi neskutočne sadol. Vili nechcel zo škôlky odísť preč. Ani po desiatich mesiacoch tomu nie je inak. Viliam škôlku miluje a nie je sám. Pani učiteľkám sa prihovára vlastným menom a všetky do jednej sú to anjelice s božskou trpezlivosťou a všetkou pozornosťou. Nepreháňam. Vekom sú podobné mojej mamine, múdrosťou a skúsenosťou rovnako. Nevyužívajú však „staré dobré“ výchovné metódy, práve naopak. Pridávam zopár momentov s pani riaditeľkou Veronikou a pokúšam sa tú čarovnú atmosféru priblížiť aspoň do fotografie. S novým HuaweiP30lite, ktorý testujem, sa mi to možno i celkom darí:)

 

 

 

 

 

 

 

Áno, podarilo sa mi zachytiť aj užovku červenú, či agamy, a majú toho v ZOO škôlke omnoho viac. Deti sa pravidelne stretávajú s myškami, morskými prasiatkami, zajacmi, či psami. Ako hovorí pani riaditeľka, zvieratá sú výborní spoločníci a pomáhajú pri budovaní vzťahov. V škôlke ich využívajú k rôznym činnostiam s deťmi. „Zvieratká nám pomáhajú pri adaptácii nových detí. Deti zvieratá fascinujú už od narodenia. Prvé zvuky, ktoré deti robia, sú práve napodobňovaním zvierat. Napodobňujú ich pohyby a dokážu sa baviť tým, že pozorujú akvárium, mačku či psa už ako malé batoľatá.“ Hovorí pani riaditeľka Veronika Kodymová.

Ako dokážu zvieratá ovplyvňovať vývoj a pomôcť pri výchove detí?

Pani riaditeľka vysvetľuje: „Zvieratá, resp. naši psi, sú často veľmi dobrí spoločníci pre deti, ktoré majú problém s nadväzovaním nových kontaktov z rozličných dôvodov. Často sú to deti, ktoré majú problémy v rodine, hanbia sa, nevedia po česky, alebo majú oneskorený vývin reči alebo sa iba na začiatku nevedia začleniť do kolektívu. Cez psa je to všetko jednoduchšie. Často najprv začnú komunikovať so psíkom, a cez hru s ním sa postupne začleňujú do kolektívu detí. Cez naše zvieratá precvičujeme s deťmi motoriku rúk, pozornosť, ale tiež učíme deti, ako sa správať k zvieratám, ako sa o ne starať a pod. Život so zvieratami dokáže pomôcť s rozvojom sociálnej inteligencie. Pozorujeme zvieratá a rozprávame sa o tom, čo robia, prečo to robia a prirovnávame to k životu detí.“

Čítajte aj: Ako sa vychovávajú ratolesti na severe?

Ako možno na príklade správania sa zvierat poukázať na ľudské pocity

„Napríklad, keď deti pozorujú šťuchajúce sa kozy, často sa ma pýtajú, prečo to robia. Odpovedám im otázkou. Máš doma brata? Bijete sa niekedy? Prečo to robíte? A po tejto otázke sa ma už ďalej nepýtajú. Sami si v duchu odpovedia. Ukazujeme deťom, ako sa zvieracie maminky starajú o svoje mláďatká. Deti vidia, že keď je zvieratku zle, musíme sa o neho postarať, ako to robí ich maminka. Vidia, že keď králik spí a zľakne sa, môže byť najprv protivný presne tak, ako to majú niektorí ľudia. Niekedy sa stane, že psi deťom nechcú požičať novú hračku. V tej chvíli nenútime psa, aby okamžite hračku požičal dieťaťu, ale využijeme to a rozprávame sa o tom, či sa deti chcú vždy podeliť o svoju hračky so svojimi súrodencami. A zrazu deti situáciu pochopia a počkajú, až im pes novú loptičku prinesie. A on ju vždy prinesie!“, vysvetľuje názorne pani riaditeľka.

Čím sa riadite pri výbere škôlky vy? Čo je pre vás priorita, milé mamy?

Za možnosť zachytiť zopár momentov a podeliť sa o postrehy ďakujem pani riaditeľke škôlky Kodymka, Veronike Kodymovej. Za krásne foto momenty, ktoré majú hĺbku a môžem ich zachytiť kedykoľvek, patrí vďaka za možnosť spolupráce a využívania nového HuaweiP30lite.

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár