V materstve je ľahké zabudnúť, že ste traja: Ako narodenie dieťaťa ovplyvní váš vzťah?

Vysmiata rodinka v objatí si ponad vajíčka varené na tvrdo podáva nátierkové maslo a reďkovky. Neďaleko štvornožkuje ich malé dieťa, veselo sa usmieva a cerí dva malé zúbky. On ju chytá za ruku s pohľadom plným nehy, ona mu opätuje iskierky lásky v očiach…

Áno, toto je šťastie, vravíte si. V očiach sa zaleskne slzička. Je tretia hodina nadránom a vy si pri odsávaní mlieka z prsníkov spomeniete na reklamu, ktorú ste pred pár hodinami videli. A spustíte tichý, no bolestný plač. Pomyslíte aj na vášho partnera, ktorý spokojne odfukuje v spálni a nerozumiete, čo sa s ním stalo? Čo sa to s vami stalo?

Zdroj: Pexels

Nevie, čo ho čaká

Keď sa nášmu kamarátovi nedávno narodilo bábätko, povedala som môjmu priateľovi Michalovi tú vetu, ktorú som v tehotenstve tak nenávidela. Nevie, čo ho čaká. Nemyslím tým len to, ako sa zmení celý svet, keď sa narodí bábätko. Myslela som ešte na jeden detail – prečo mi nikto nepovedal, akou zaťažkávacou skúškou pre vzťah je narodenie dieťaťa. Michal sa na mňa vtedy otočil, nadvihol kútik a spýtal sa: A keby ťa varovali – počúvala by si ich?

Čítajte aj: Ako sa vychovávajú ratolesti na severe?

Tá jedna vec, ktorú mi o materstve nikto nepovedal

Narodenie dieťaťa je predsa spečatenie lásky. Partneri sa naň tešia, plánujú, aké to bude a ako ho budú spolu vychovávať. Dieťa nemôže ovplyvniť stabilný vzťah. Dieťa ho len povýši na vyššiu a ešte lepšiu úroveň. Či?

Ako hovorí môj otec – očakávania sú diablov vynález. A cestou do pekla sú idylické predstavy o materstve, vrátane toho, ako to bude partner nadšene prežívať, pomáhať a starať sa. Pretože on to aj naozaj robí. Akurát svojim spôsobom.

Čítajte aj: Kedy sme skutočne tie najlepšie mamy pre svoje deti? 

To, že sa teší inak ako vy, neznamená, že sa neteší

 A tu, povedala by som, začína celý problém. Pre nás, ženy, začína rodičovstvo oveľa skôr ako pre otcov. Prvá čiarka na teste, prvé malé kopance, prvé zbláznené hormóny. Muži nemajú k bábätku taký vzťah ako my a najmä nie tak skoro. Priloží vám ruku na brucho a vie, že tam bábätko je. Teší sa. Ale stále je akési „cudzie“.  Stále je to akési neuveriteľné.

Michal mi kedysi povedal, že to, že máme dieťa, začal tak skutočne vnímať až keď mala okolo dvoch-troch mesiacov, keď sa naňho začala cielene usmievať a naozaj vnímať jeho prítomnosť. Od narodenia, keď bábätko intenzívne vyžaduje prítomnosť matky, keď chce pritúliť či nakojiť, môže u mužov vzniknúť (akýsi výrazne bolestný) pocit zbytočnosti. Otec chce pomôcť a aj pomôže. Ale predsa len, zo začiatku je to vždy mama, ktorá musí byť stále nablízku.

Je to vždy mama, ktorá kŕmi, mama, ktorá uspí, mama, ktorá upokojí. Otec si zrazu pripadá akýsi zbytočný. Zároveň je to však často otec, kto si uvedomuje, že sú traja. Že Zem sa stále točí a že všetko je tak, ako bolo, akurát vám pribudol do rodiny malý človiečik. Pre ženu je ľahké zabudnúť, že je na svete aj niečo či niekto iný, ako bábätko, keď celý svoj čas, starostlivosť a lásku intenzívne venuje práve jemu.

V materstve je ľahké zabudnúť, že ste traja

A tu by sme mohli nájsť druhý kameň úrazu. Už nie ste dvaja. Ste traja. Ste traja. To znamená, nie vy a partner, nie mama a dieťa. Ale celá rodina. Tak ako otec nemôže zabudnúť, že už je tu malé bábätko, tak mama nemá zabúdať na otca. Sú to predsa len zvyčajne mamy, ktoré sa sústredia len na to malé nové bábätko. Ono si bez nás predsa neporadí, partner áno. Je to však naozaj tak?

Jeho, samozrejme, nemusíte prebaľovať či kŕmiť, aj keď z času na čas poteší, ak stihnete navariť. Ale to neznamená, že nepotrebuje pozornosť, rovnako ako vaše bábätko. Nepotrebujete ju tiež? Nie je to ten dôvod, prečo tu teraz sedíte a plačete, lebo neprejavil dostatok záujmu, pozornosti či nehy? A čo tak položiť si protiotázku – prejavili ste ju vy?

Zdroj: Pexels

Do role otca sa nikdy nevžil

A tak jedno vedie k druhému. Vaše očakávania o svete po pôrode sa nenaplnili, vy chladnete, nerozumiete a tým pádom nie je dosť lásky aj pre vášho partnera. Jedna moja známa mi kedysi povedala, že jej manžel sa do role otca nikdy nevžil. Čo to ale znamená? Že nesplnil vaše očakávania o úlohe dokonalého otca? A to je aký? Ten z filmu či instagramu? Ten, ktorý príde domov a navarí? Prejaví dostatočné nadšenie, keď mu ukazujete svoje nástenky na Pintereste plné receptov na prvé príkrmy či Montessori hračky? Ten, ktorý vám kúpil retiazku „za pôrod“?

Sama najlepšie poznáte svojho partnera a viete, aký je, ako sa správa a prejavuje. Ak sú veci, ktoré nerobil pred pôrodom, nebude ich robiť ani po ňom. Avšak obaja si musíte uvedomiť, že sa vám zmenil celý svet. A nesmiete zabúdať jeden na druhého.

Najťažsie na úlohe rodiča je nazabudnúť rozdeliť lásku

Rešpektujte. Rozprávajte sa. Vyplačte sa, ak treba. Ale ak nespĺňa vaše predstavy o dokonalom otcovi, ktoré ste si vysnívali, nezavrhujte. To, že sa teší inak ako vy, neznamená, že sa neteší. To, že nepomáha, možno znamená, že nevie ako a pripadá si zbytočný. Povedzte mu. Pýtajte sa. Rozprávajte.

Čaká vás však aj veľmi ťažká úloha – nezabudnúť jeden na druhého. Nie je všetko len o vás, nie je všetko len o ňom. A rovnako – nie je všetko len o deťoch. Venovať sa aj sebe samým, na tom nie je nič zlé. Ukradnúť si chvíľku pre seba – za to sa netreba hanbiť. Práve naopak. Na to treba pamätať. Vychutnajte si a užívajte bábätko. No nezabudnite, že odteraz už ste traja.