Akčná mama vymýšľa a píše Gazdovské príbehy

Som akčná mama zatiaľ stále na rodičovskej dvoch malých chlapcov – štvorročného a dvojročného. Milujem deti, svoju rodinu a prírodu. Mám fantáziu a stále niečo vymýšľam. Snažím sa zachovať si vždy pozitívnu myseľ.

Ako vznikli Gazdovské príbehy?

Naša každodenná tragikomédia pri nočnom uspávaní mi vnukla myšlienku rozprávania vlastných príbehov. Milujem knihy. Aj deti ich milujú. Ale každý v inom veku má inú predstavu o ich čítaní. Pokojné čítanie pred spánkom, aké má mama vo svojej vysnívanej predstave, je viac ako sci-fi. Tak vznikli príbehy. Za tmy, bez čítania, iba vymýšľanie.

Starší vymyslel Dunča a mama príbeh. Starší „zavelil“ o čom príbeh bude a mama vymýšľala. Naše uspávanie sa premenilo na celkom príjemnú záležitosť, tak som pokračovala vo vymýšľaní príbehov. Starší si vždy vymyslel nové zvieratko či vec, podľa toho čo cez deň zažil a mama vymýšľala.

Niekedy to bola výzva zapasovať niektoré absurdity, ako napríklad lietajúci balón alebo hračku do gazdovských príbehov, ale snaha bola a myslím, že aj celkom úspešná. Po dohovorení príbehu po čase mama sadla k počítaču a príbehy postupne spísala. Dala im názov Gazdovské príbehy, vytvorila k nim web a zdieľala s ostatnými mamičkami.

Prečítajte si aj rozhovor s handmade tvorkyňou, Barborou Majerovou

V príbehoch je zobrazená láska k prírode a tradíciám

Rada by som vám predstavila on-line knihu „Gazdovské príbehy“. Gazdovské príbehy ako príbehy o Dunčovi a jeho gazdovskom dvore, vznikli z lásky k mojim dvom živým striebram, písané boli so srdcom, aby robili radosť aj ostatným deťom. Príbehy sú odrazom mojej lásky k prírode a tradíciám. Prostredníctvom príbehov sa deti učia poznatky o zvieratách a prírode, ale aj o ľudských vlastnostiach.

Tieto slovenské „Ezopove bájky“ vykresľujú ľudské správanie pomocou našich tradičných zvierat z vidieka a lesa. Týmto spôsobom som chcela poukázať na niekedy, nie veľmi pekné správanie mojich „zlatíčok“ a ukázať im cestu, že sa to dá aj inak. A tiež odzrkadliť reakcie nás rodičov, aby sme aj my vedeli nachádzať lepšie cesty k našim deťom.

Po úvodnom príbehu sa ostatné príbehy nemusia čítať v poradí. Je to tak naschvál, aby už od začiatku vznikala interakcia s dieťaťom a ono samo si mohlo vybrať príbeh, na ktorý má chuť. Takto príbehy vznikali, čiže som chcela pôvodnú myšlienku zachovať. Dieťatko si teda môže vybrať, na čo má náladu, možno aj podľa toho, čo cez deň zažilo.

Aké som dostala ohlasy?

Úvodné ohlasy na Dunčove gazdovské príbehy sú veľmi milé a pozitívne. Rozhodla som sa preto šíriť dobrú myšlienku internetom ďalej. Výhodou internetového formátu je, že sa dajú čítať kdekoľvek máme so sebou telefón a že sa dajú čítať po tme – čo ocenia maminy uspávajúce dve deti v inom veku naraz. Súčasne chcem viac popracovať aj na tlačenej verzii knihy, lebo „cítiť knihu“ je úplne iný zážitok.

Príbehy postupne pribúdajú a verím, že ich počet bude len rásť tak ako aj počet spokojných malých poslucháčov, poslucháčiek, čitateľov a čitateliek.

Mama a autorka

Jana Moravská

„Prečítala som príbeh o Dunčovi. Je to veľmi milý príbeh a páčil sa mi. Náš Oliverko je ešte maličký na čítanie, ale keď už bude vnímať takéto rozprávanie, tak mu tvoje príbehy určite budem čítať.“ Jana, Oliverkova babička

„Dunčo chytí za srdce a stane sa okamžite veľkým priateľom malých i dospelých.“ Marcela, kamarátka

„Ďakujeme za tvoje rozprávky, veľmi sa z nich tešíme a čítame, každý večer. Už by si mohla pridať aj ďalšie…u nás teraz vedie príbeh o hračke na dvore.“ Martina, mamina 2 detí (5r a 2r)

„Príbeh o Dunčovi je super, úplne si viem predstaviť ako robil všetko naopak. Bolo to srandovné čítanie.“ čitateľka Emka, 8r