Očakávania sú diablov vynález alebo Nikto mi nepovedal, že príchod dieťaťa na svet mi môže zničiť vzťah

Vysmiata rodinka v objatí si ponad vajíčka varené na tvrdo podáva nátierkové maslo a reďkovky. Neďaleko štvornožkuje ich malé dieťa, veselo sa usmieva a cerí dva malé zúbky. On ju chytá za ruku s pohľadom plným nehy, ona mu opätuje iskierky lásky v očiach…

Áno, toto je šťastie, vravíte si. V očiach sa zaleskne slzička. Je tretia hodina nadránom a vy si pri odsávaní mlieka z prsníkov spomeniete na reklamu, ktorú ste pred pár hodinami videli. A spustíte tichý, no bolestný plač. Pomyslíte aj na vášho partnera, čo spokojne chrápe v spálni a nerozumiete, čo sa s ním stalo? Narodilo sa vám to najkrajšie bábätko. A s ním to ani nepohlo. Prečo je taký, aký je?

Nevie, čo ho čaká

Keď sa nášmu kamarátovi nedávno narodilo bábätko, povedala som môjmu priateľovi Michalovi tú vetu, ktorú som v tehotenstve tak nenávidela. Nevie, čo ho čaká. A najmä – prečo mi nikto nepovedal, akou zaťažkávacou skúškou pre vzťah je narodenie dieťaťa. Michal sa na mňa vtedy otočil, nadvihol kútik a spýtal sa: A počúvala by si ich, keby ťa varovali?

Tá jedna vec, ktorú mi o materstve nikto nepovedal

Narodenie dieťaťa je predsa spečatenie lásky. Partneri sa naň tešia, plánujú, aké to bude a ako ho budú spolu vychovávať. Dieťa nemôže ovplyvniť stabilný vzťah. Dieťa ho len povýši na vyššiu a ešte lepšiu úroveň. Či?

Ako hovorí môj otec – očakávania sú diablov vynález. A cestou do pekla sú idylické predstavy o materstve, vrátane toho, ako to bude partner nadšene prežívať, pomáhať a starať sa. Pretože on to aj naozaj robí. Akurát svojim spôsobom.

To, že sa teší inak ako vy, neznamená, že sa neteší

A tu, povedala by som, začína celý problém. Pre nás, ženy, začína rodičovstvo oveľa skôr ako pre otcov. Prvá čiarka na teste, prvé malé kopance, prvé zbláznené hormóny. Muži nemajú k bábätku taký vzťah ako my a najmä nie tak skoro. Priloží vám ruku na brucho a vie, že tam bábätko je. Teší sa. Ale stále je akési „cudzie“.  Stále je to akési neuveriteľné.

Michal mi kedysi povedal, že to, že máme dieťa, začal intenzívne vnímať až keď mala okolo dvoch-troch mesiacov, keď sa naňho začala cielene usmievať a naozaj vnímať jeho prítomnosť. Keďže bola kojená, nemal ani možnosť po nociach sa s ňou pritúliť a nakŕmiť ju a tu vznikol (pre mužov akýsi výrazne bolestný) pocit zbytočnosti. Chcel pomôcť a aj pomohol. Akurát to, že ju ponosil či pokočíkoval sa akosi nezdalo dostačujúce. Bola to vždy mama, ktorá kŕmila, mama, ktorá uspala, mama, ktorá upokojila. Otec bol zrazu akýsi zbytočný. Zároveň je to však otec, kto si uvedomuje, že sú traja.

V materstve je ľahké zabudnúť, že ste traja

A tu by sme mohli nájsť druhý kameň úrazu. Už nie ste dvaja. Ste traja. Ste traja. To znamená, nie vy a partner, nie mama a dieťa. Ale celá rodina. A zatiaľ, čo partner si to uvedomuje akosi skôr ako my mamy, my sa sústredíme len na to malé nové bábätko. Ono si bez nás predsa nepodarí, partner áno. Je to však naozaj tak?

Jeho, samozrejme, nemusíte prebaľovať či kŕmiť, aj keď z času na čas poteší, ak stihnete navariť. Ale to neznamená, že nepotrebuje pozornosť, rovnako ako vaše bábätko. Nepotrebujete ju tiež? Nie je to ten dôvod, prečo tu teraz sedíte a plačete, lebo neprejavil dostatok záujmu, pozornosti či nehy? A čo tak položiť si protiotázku – prejavili ste ju vy?

Čítajte aj: Ako sa vychovávajú ratolesti na severe?

Do role otca sa nikdy nevžil

A tak jedno vedie k druhému. Vaše očakávania o svete po pôrode sa nenaplnili a vy chladnete a tým pádom nie je dosť lásky aj pre vášho partnera. Jedna moja známa mi kedysi povedala, že jej manžel sa do role otca nikdy nevžil. Čo to ale znamená? Že nesplnil vaše očakávania o úlohe dokonalého otca? A to je aký? Ten, ktorý príde domov a navarí? Prejaví dostatočné nadšenie, keď mu ukazujete svoje nástenky na Pintereste plné receptov na prvé príkrmy či Montessori hračky? Ten, ktorý vám kúpil retiazku „za pôrod“?

Sama najlepšie poznáte svojho partnera a viete, aký je, ako sa správa. Ak sú veci, ktoré nerobil pred pôrodom, nebude ich robiť ani po ňom. Avšak obaja si musíte uvedomiť, že sa vám zmenil celý svet. A nesmiete zabúdať jeden na druhého.

Najťažsie na úlohe rodiča je nazabudnúť rozdeliť lásku

Rešpektujte. Rozprávajte sa. Vyplačte sa, ak treba. Ale ak nespĺňa vaše predstavy o dokonalom otcovi, ktoré ste si vysnívali, nezavrhujte. To, že sa teší inak ako vy, neznamená, že sa neteší. To, že nepomáha, možno znamená, že nevie ako a pripadá si zbytočný. Povedzte mu. Pýtajte sa. Rozprávajte. Čaká vás však aj veľmi ťažká úloha – nezabudnúť jeden na druhého.

Zdroj fotografii: instagram: @barboramaviktoriu.sk