Začnite písať

Uncategorized

Počuli ste už o canisterapii? Ak máte doma psíka, podstupujete ju aj vy

canisterapia

Ak máte vy alebo vaši blízki, napríklad deti, zdravotný problém, môžete uvažovať nad canisterapiou, teda terapiu blízkosťou psíka. Jej podstatu nám vysvetlila Ľubica Bátoryová z PHYSIO CANIS.

Zrozumiteľne povedané, ide o pôsobenie psa pod vedením svojho majiteľa na fyzickú, psychickú aj sociálnu pohodu človeka, ktorý má špecifické potreby.

Mať doma psíka má veľa pozitív

Spontánnu canisterapiu má každý z nás, kto chová doma psa. Bez toho, aby sme si uvedomovali priame účinky, pes pôsobí na našu neurohumorálnu sústavu. V jeho prítomnosti lepšie spíme, cítime viac energie, viac komunikujeme verbálne aj neverbálne. Pôsobenie funguje aj opačným smerom – z človeka na zviera. V tomto prípade ide najmä o vzťahovú väzbu, ktorú so psom máme. Toto puto vie byť veľmi silné a významné v živote človeka.

canisterapia

Hra so psom pod odborným dohľadom

Riadená canisterapia je odborne definovaná ako súbor opakovaných a cielených intervencií na zlepšenie alebo stabilizáciu stavu človeka s využitím intervencie s asistenciou zvieraťa. Aktivity canisterapie sú veľmi obľúbené medzi deťmi. Ide o skupinové ukážky, kynologické krúžky či návštevy zariadení. Cieľom aktivity je vniesť pozitívnu emóciu, zlepšiť sociálny status skupiny a rozptýliť stereotypný režim dňa.

Existujú dokonca psy – špecialisti na aktivity v canisterapii. Tie milujú prácu v skupine detí či seniorov a sú ochotné s nimi nadväzovať kontakt a hrať sa s nimi aj vtedy, ak ich poznajú pár minút. Môžu to byť psy veľmi hravé, aktívne, ovládajúce veľa trikov, pachových hier, aportujúce hračky či predmety, štekavé či rozihrané. Sú to ale aj psy, ktoré milujú dotyky, hladkanie od cudzích ľudí, môžu to byť veľmi pokojné a kontaktné zvieratá.

Nám sa rozbúcha srdce vždy, keď vidíme, ako sa niektorý z našich psov rozhodne sám od seba a doslova privalí chlapca sediaceho na žinenke, vtlačí mu hlavu pod ruku, oblizne líce, prižmúri oči a čaká, kedy ho chlapec začne hladkať po chrbte a chvoste. Minúty bežia a táto dvojica si užíva jeden druhého. Nie, vtedy netreba žiadne čísla, farby, písmená, jemnú motoriku, hlavolamy a hračky… stačí mlčať a sledovať, ako si rozumejú.

Nám sa roztrasú nohy vždy, keď moja Fantagiro na intervencii s dieťaťom s diagnózou detský autizmus otvorí ňufákom tašku s pomôckami, vyloví tenisovú loptičku a neúnavne ju ponúka chlapcovi na hodenie. Oslintaný tenisák ostáva nepovšimnutý, ale Fantagiro sa nevzdáva, opakovane chodí za autistom po celej miestnosti, až nastane tá chvíľa, keď nadviažu oči na oči, ruka chytí loptičku a už to lieta… Chlapec sa smeje, búcha rukou po stehne, volá Fany, aby loptičku doniesla. Pol hodiny máme o činnosť postarané. Spontánna, krásna interakcia, ktorá má dvoch víťazov, chlapca aj psa. Pre niekoho iba hádzanie loptičky. Ale my vieme, že o dve – tri terapie bude hod loptičkou za odmenu po práci, ktorú s chlapcom urobíme. Je to pre nás víťazstvo do budúcnosti.

Stojí za to mať prepotené tričko pri skupinovej terapii so seniormi, ktorí už chcú mať svoj pokoj, často trpia demenciou, nechcú sa zúčastňovať skupinových terapií, doslova ich sociálne pracovníčky presviedčajú a privezú do miestnosti. A potom, počas terapie, vidíte, ako si ich pes získava svojou šikovnosťou, pohybom, štekotom, ako vám porozprávajú o svojom psovi, ktorý bol v ich živote. Ako zmenil ich náladu a z rozospatých starkých sú usmiati ľudia. Pri odchode vám podajú ruku a povedia, že radi prídu aj nabudúce. Áno, možno večer už zas nebudú vedieť, kto je Fantagiro a ako sa volám, ale to predsa nie je podstatné. Treba žiť pre túto chvíľu.

Cítime obrovskú pokoru, keď počas terapie na žinenke mamy a otcovia rozprávajú svoj životný príbeh. Áno, aj na nich pôsobí pes a jeho pohľad a aj im sa počas terapie vylučuje oxytocín (tzv. hormón šťastia, pozn. redakcie) A zrazu, aj keď nie sme rodinní priatelia, dozvedáme sa veci, o ktorých bežne nehovoria. Popisujú obavy z budúcnosti, cítia trpkosť z toho, že nedokážu dostať odpoveď na otázku, prečo sa to stalo práve im. Hladkajú bielu srsť našich psov, ktoré im okrem pohľadu a úsmevu inú odpoveď nedajú. Nehodnotia, nekritizujú, nepolemizujú, psy rozmýšľajú jednoducho a triezvo. Počúvajú a snažia sa kývaním hlavy zo strany na stranu zachytiť známe slovo. Získajú si väčšinou srdcia rodičov svojou otvorenosťou, detinskou úprimnosťou a čistou dušou. Pes má dušu. Pes vie precítiť, ako sa cítite. Jeho čuch nesklame. Cíti a vie, čo sa v nás deje. Či sme smutní, či nahnevaní.[/su_note]

Predovšetkým pre deti a seniorov

Terapie sú určené klientom (deťom a seniorom), ktorí sú v procese rehabilitácie. Napríklad môže ísť o deti s poruchami učenia, sústredenia, pozornosti alebo s poruchami správania. Môže ísť o intervencie klientov s citovou deviáciou. Terapie pomáhajú aj deťom z detských domovov, pri ktorých ide o terapie sociálneho a psychologického charakteru. Ale môže ísť aj o intervencie s asistenciou psa pri polohovaní, fyziocvičení s dieťaťom s ťažkým kombinovaným zdravotným postihnutím (detská mozgová obrna, metabolické a genetické poruchy a pod.).

Špeciálne vycvičené psy

Pes, ktorý je cielene pripravovaný od svojho detstva na tieto terapie, musí byť fyzicky, kondične a mentálne vo vynikajúcom stave. Jeho nervová sústava je silného vyrovnaného typu, často ide o psy veľmi empatické na pachy človeka, schopné predikovať suverénne a spontánne blížiace sa záchvatové stavy. Ide o psy, ktoré dokážu byť empatické ku klientom a prejavujú svoju náklonnosť priľahnutím, pritúlením, lízaním, telesným kontaktom a vibráciou. Suverénne najväčší dosah na klienta má však očný kontakt so psom. A preto by intervencie mali vykonávať psy, ktoré sa pozerajú na klienta a nie na svojho majiteľa. Ktoré dokážu vyzvať klienta k interakcii: podaním hračky do ruky, podvihnutím dlane ňufákom, jemným zakňučaním.

Túto prácu vykonávajú vždy zdravé psy, s maximálnou ochranou pred parazitmi (vonkajšími aj vnútornými), čistučké a voňavé, málo slintajúce a veľmi obratné v malých priestoroch. Psy, ktoré 24 hodín žijú s ľuďmi a nie na dvore či v koterci. Návyky a ich zručnosti sú veľmi dôležité. Nemali by byť štekavé či hyperaktívne, nesmú používať pazúriky ani zuby. Nesmú byť netrpezlivé a musia dávať veľký pozor, ako sa obrátia, ako šľahnú chvostom, ako a kde si ľahnú.

canisterapia

Každý canisterapeut má svoje plemeno, ktoré preferuje a ktoré má rád. V zásade však na plemene nezáleží, záleží jedine na charaktere psa, najmä na jeho temperamente, sile nervovej sústavy, odolnosti, motivovateľnosti a fyzických a psychických plemenných predispozíciách. Záleží na tom, s akou cieľovou skupinou chce pes spolupracovať a canisterapeut následne prispôsobí celú spoluprácu a „kariéru“ psovi. Nie je to o psovi. Je to o kompetentnosti psovoda – canisterapeuta.

Pre koho je vhodná canisterapia?

V súčasnom období sa výrazne posunula veková hranica, keď sa u detí začína komplexná rehabilitácia. Čiastočne to súvisí so vznikom centier včasnej intervencie, ktoré môžu rodičia vyhľadať, keď sa im narodí dieťatko so zdravotným znevýhodnením alebo vidia, že v psychomotorickom vývoji ich syna či dcérky sa objavujú odchýlky od rovesníkov. Určite tomu prispieva aj kvalita diagnostiky ochorení a včasného stanovenia diagnózy (napríklad dnes sú diagnostikované deti s poruchou autistického spektra už v troch rokoch). S týmto fenoménom stúpa aj dopyt po kvalitnej canisterapii, ktorá môže byť účinná pri zlepšení alebo stabilizácii zdravotného stavu. Počet kvalitných humánno-animálnych tímov, ktoré môžu poskytovať terapie so špeciálnymi psami, však tak rýchlo nerastie.

Odborne zdatných terapeutov je ako šafranu

Ľudia, ktorí chcú pomáhať canisterapiou, musia byť obratní v humánnej medicíne, zdatní vo veterinárnej medicíne a etológii, zorientovaní v sociálnych vedách, psychológii, špeciálnej pedagogike a fyzioterapii. Na druhej strane si musia vedieť vybrať a vychovať psa, byť mu vodcom v tom dobrom slova zmysle a mať talent na prácu s malými aj veľkými plemenami. Tu neplatí, že si psa na výkon canisterapie „kúpite ako hotovú vec“. Tu platí, že buď ste spolu tím, alebo sa spolu trápite a prežívate. A to by nemalo žiadny zmysel.

Zdroj foto: www.pixabay.com

Zdroj text: Ľubica Bátoryová

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár