Time management na materskej. Mamy, ako to stíhate?

Dnes už chápem aké to je, keď sa babky (aj deduškovia) večne niekam ponáhľajú aj napriek tomu, že sú na dôchodku. Vždy ma to fascinovalo a trochu aj rozčulovalo, kam sa tí dôchodcovia večne ponáhľajú a ako to, že večne nič nestíhajú. Oukej, uznávam, že veľa vecí im trvá omnoho dlhšie, ale aj tak.

Dnes im však už rozumiem. Dnes som mama na materskej dovči a absolútne nestíham. Koľko mám detí? Iba jedno. Ale…

Možno keď vám priblížim svoj bežný deň, niekto sa ozve a povie mi, kde robím chybu, či som vadná ja, alebo môj time management. Takže, milé akčné mamy, prosím raďte!

Ráno s osemmesačným bábom začína skoro

Ráno vstávame približne okolo 6:30. Naše dieťatko sa chvíľku mrví a hrá v postieľke, kým my s tatinom pozeráme na hodinky a snažíme sa ešte chvíľu klamať samých seba, že to potiahneme ešte hodinu. Väčšinou to po chvíľke nevydržím a keď naše 8-mesačné kukadlo po mne hádže očká z postieľky, tak vstávam a beriem ho na hygienickú výmenu a následne ešte k nám do postele.

Okolo 7:00 sa ozve aj naša fenka. Vždy dá rada vedieť, že aj ona je tu, a bola tu skôr ako tento krpec a chce sa mojkať tiež. Na posteľ má však prísny zákaz, ktorý je potajomky často porušovaný. Krátko po tom, ako oba naše milé tvory pridávajú na intenzite, sa rozdelíme. Jeden z nás ide vybehať fenočku, a druhý sa venuje dieťatku. 

foto: pixabay.com

Po úspešnom venčení a raňajkách, prichádza čas lúčenia s ockom a ja si prvý raz  zohrievam kávu v mikrovlnke. Kým sa náš feši hrá a bojuje s opicami a slonmi, ja mu pripravujem desiatu a zbesilo hľadám nejaké vhodné precepty na príkrm, ktorý dostane na obed. Priznávam, že sa popritom, občas zatúlam na Instagram či Youtube.

Popri tom nakladám práčku, vykladám umývačku riadu a snažím sa všetko nadbytočné zo zeme pozbierať, aby som mohla poslať robota povysávať. Bože, vďaka ti za všetkých týchto domácich pomocníkov!

Prvý spánok, upratovanie a práca na doma

Okolo 9:00 sa podáva desiata, väčšinou nejaké ovocie a ide sa na prvého šlofíka. Filipko, tak sa volá ten náš feši, si zvykne dať dve hodinky doobeda a takú hodinku poobede. Teda, to je ideálny stav. Už sme tu mali aj 12 minút doobeda a 7 minút poobede. Haštag – spánok je pre lúzrov. 

Kým spí ja väčšinou dopijem kávu, ktorú si ohrejem už druhý raz, dám si rýchlu sprchu, trochu sa poľudštím, urobím si raňajky, vyvesím prádlo, poprípade pozbieram to, čo som vyvesila včera a vyžehlím ho. Umývam a sterilizujem fľaše, pripravím drobcovi niečo chutné na obed,upracem výbuch v kuchyni a nakoniec sa snažím sadnúť na zadok, otvoriť notebook a trochu pracovať. V tomto bode sa väčšinou už zobudí. 

Áno, ešte pred narodením dieťatka som totiž bola optimistka a dohodla som si brigádku, na ktorú potrebujem iba počítač, internet a čas. Veď sa netreba opustiť a treba ostať aktívna. A povedzme si pravdu, peniažky sa vždy zídu. Dnes už som realista, a denne bojujem s tým prehnane optimistickým ja, ktoré chce všetko. Najlepšie robiť desať vecí naraz. 

foto: pixabay.com

Poobedná siesta nehrozí

Keď sa Filipko zobudí, práca ide bokom. Vždy. Trochu sa maznáme, to úprimne absolútne milujem, a potom sa trochu hráme. Aktuálne ho baví plaziť sa za mobilom, nabíjačkami a inými káblami. Poprípade ho láka ventil na radiátore. Lepiaca páska je tiež super. Jednoducho, také bežné detské hračky. A áno, psa, ktorá vždy tesne pred tým, ako sa k nej doplazí újde. Zákeráčka. Kým sa takto milo spolu hrajú, rozmixujem Filipkovi obed a rýchlo niečo pripravím aj sebe. Potom sa spolu napapáme a následne sa prezlečiem a to, čo som mala na sebe hodím rovno do práčky. Poutieram polku kuchyne, ktoré je od jeho obeda. Nuž a nasleduje popoludňajší program, do ktorého spadá väčšinou nákup, príprava večere, venčenie, alebo návšteva babky.

Dlhé uspávanie, krátky spánok

Po zhruba dvoch až troch hodinách, čiže okolo 14:00 až 14:30, je mladý ospalý a už trochu nervózny a tak je čas ísť spať. Popoludňajšie uspávanie nemám rada, pretože trvá dlho a úžitok z neho býva často krátky. Toto je, ale vždy ten čas kedy si vravím, že všetko doma je už urobené a môžem pracovať. Ale keďže tento šlofík býva rôzny, nie vždy sa mi to podarí. No snažím sa, veď teraz napríklad využívam práve tento čas na písanie tohto článku. 

Prečítajte si aj článok o tom, ako sa nestať z manželky spolubývajúcou

Príchod ocka a ďalšie povinnosti

Po prebudení (dnes to bolo po 20 minútach) sa väčšinou opäť trochu hráme. Filipko si dá olovrant, a potom podľa toho, ako sa ocko vráti z práce sa buď ideme prejsť spoločne, alebo skočíme von s nejakou kamoškou a jej drobcom, niekedy, veľmi zriedka idem cvičiť, alebo sa spolu hráme, či čítame knižku. Knižky sú super. Hlavne nie, čo majú pevnú väzbu, ktorá sa dá obhrýzať. Niekedy sa spolu s ockom šalia iba oni dvaja a ja sa snažím dostať byt do pôvodného stavu, v akom bol ráno. 

Okolo 19:00 prichádza očistný rituál. Nie, nepálime fotografie a vlasy našich predkov, ani nerozsýpame popol z okna. Je čas kúpania. Tomu sa väčšinou venuje tatino a ja som mu za to nesmierne vďačná. Medzitým pripravím spálňu a postieľku do spacieho režimu, Filipkovi dám na večeru nejakú chutnú kašu, ktorú rozkošne ospalý spapá ako stravník roka.

Večer prebehne v pokojnom duchu

Pri uspávanke a vlastnom preorganizovaní hračiek v postieľke sa Filipkovi niekedy podarí zaspať. Inokedy je potrebné ho trošku prehovárať a uspať v objatí či nosiči. Nekváskujem, ale aspoň nosím. 

Takto sa môj deň s drobcom okolo 20:00 až 20:30 končí. Niekedy si vravím, že by som mala konečne pracovať, no aj tak sa do toho už nepúšťam. Nemám energiu. Najčastejšie sa s mužom môjho života rozprávame, niečo ľahké spolu zjeme, pozrieme si film, pri ktorom zaspím, alebo sa dobrovoľne poberiem spať aj bez toho a on pracuje, alebo si zahrá PSko. 

Mama hodnotí deň

Človek by si povedal, že je to ideálne strávený deň, však? Nuž, svojim spôsobom áno, skutočne. Ak Filipka netrápia práve zuby, alebo bruško, a ak v priebehu dňa aj spí, tak to tak môže byť, ale… Kde som ja? Bol niekde v opise priebehu dňa spomenutý čas kedy som sa venovala sama sebe? Kedy som si sadla a užila kávu a aspoň jednu kapitolu z knihy, ktorú som dostala na Vianoce? Alebo hrala na piane, ktoré je odložené pod postieľkou? Alebo som si konečne zúžila šaty, ktoré som si kúpila pred dvoma mesiacmi? Nie, nič z toho som nerobila.

A preto sa pýtam, milé mamy, AKO TO ROBÍTE? Ako to všetko stíhate? Ako robíte všetko, ste supermamy a viete si ešte aj oddýchnuť? Ako si viete nájsť si čas LEN pre seba? 

Kedy si, preboha, lakujete nechty?