Divočina na Balkáne s deťmi

Dovolenku do Čiernej Hory sme zvažovali už dlhšie, no neboli sme si istí kvôli našim malým deťom. Ale keďže naše deti toho s nami už toľko zvládli, a dokonca sa im to vždy aj páčilo, rozhodli sme sa do toho ísť. Hlavným ťahačom, prečo sme chceli navštíviť Čiernu horu, bola príroda a hory. Čierna Hora ponúka viacero národných parkov, ktoré ešte ani zďaleka nie sú také komerčné a to my milujeme.

Doprava

Zvažovali sme 2 možnosti, buď pôjdeme  autom (s prespaním v Chorvátsku), alebo poletíme a tam si prenajmeme auto. Rozhodli sme sa pre druhú možnosť, aby sme ušetrili naše deti od dlhého sedenia v aute (keďže v Čiernej Hore sme mali v pláne cca 1000 km)

Podgorica (1. deň)

Prvú noc sme prespali v Podgorici. Pravdupovediac, toto mesto neponúka nič, kvôli čomu by sa tu oplatilo zastaviť. My sme však auto mali až od nasledujúceho dňa, preto sme tu mali zastávku.

Ďalšie ráno sme vyrazili na sever, smer Mojkovač.  Asi 40 km od Podgorice sme mali naplánovanú našu prvú túru – Kaňón Mŕtvice. Tu sme si dali riadne do tela, s našimi detskými závažiami sme prešli asi 15 km a to sme neprešli celý Kaňón. Celý Kaňón má cca 14 km, ale keď vás nemá kto vyzdvihnúť na konci, musíte sa v polovici otočiť. Trvalo nám to asi 7 hodín, počas ktorých sme stihli mať asi 3 pauzy na jedlo, 2 pauzy na hranie a naše deti sa stihli aj vyspať (vtedy sme pridali a prešli najviac). Po príchode k autu sme pokračovali ďalej (Mojkovač).

Treba rátať s tým, že presuny trvajú o niečo dlhšie ako sme zvyknutí, Čierna Hora nemá ani 1 km diaľnic, preto asi 50km vzdialenosť trvá cca 1 hodinu. Kvalita ciest je dobrá, ale kľukatá, takže pozor na žalúdky.

Mojkovač (2. a 3. noc)

Naše ubytovanie  bolo asi 20 km od mesta, pri rieke Tara, v lese – skrátka divočina. V noci tam bol krásny výhľad na hviezdy, keďže tam nebolo žiadne pouličné osvetlenie. Bývali sme v kempe s mini chatkami, kde bola voda a elektrika len na solárne panely (my sme sa však vracali stále po zotmení).

Boli to teda sparťanské podmienky, ale na 2 noci sa nám aj deťom toto dobrodružstvo pozdávalo . O to viac sme sa na tretí deň tešili na teplu sprchu.  Na ďalší deň sme vyrazili do národného parku Biogradska Gora, prešli sa okolo Biogradského jazera. Je tam detské ihrisko a veľmi obľúbeným ihriskom je aj breh jazera. Národný park Biogradská Gora je najstarší národní park v Európe, ktorý ukrýva 500 ročný prales.

Žabljak

Štvrtý deň  sme sa presúvali na ďalšie miesto nášho pobytu a cestou sme mali namierené k mostu Tara – Durdevica. Tento most patrí k najznámejším mostom v Čiernej Hore. Sú odtiaľ dychberúce výhľady na Kaňón Tary. Dá sa tam najesť, poprechádzať po moste a okolí a my sme tam našli okrem toho aj miestny kláštor – Monastir Archaniel Michael, tak sme zabehli pozrieť aj na neho.

Večer sme dorazili do mesta Žabljak. Toto mesto, leží v srdci národného parku Durmitor, kde sme chceli stráviť najbližšie štyri dni. Počasie nám tu, žiaľ, až tak neprialo – zima s občasným dažďom. Našťastie sa každý deň pred alebo po daždi vyčasilo, aby sme mohli vyraziť na turistiku.

5.deň – Durmitor

V národnom parku Durmitor je množstvo jazier, najkrajším a najznámejším je Černé jazero, takže sme si ho nemohli nechať ujsť. Prešli sme sa okolo jazera a vydali sa ešte k druhému – Zminje jazero. Táto trasa nie je schodná s kočiarom, ale s nosičmi. Celá túra nám trvala asi 4 hodiny aj s pauzami pre deti. Do národného parku sa platí aj vstup, sú to 3€/deň, alebo 6€/ 3 dni.

Prečítajte si aj článok o hravom zemepise pre najmenších

6.deň – Panoramic Road

Cez celý Durmitor vedie Panoramic Road, je to cca 80 km okruh.  V tento deň nám ráno pršalo, takže sme sa až okolo poludnia vydali naprieč horami Durmitoru. Musím povedať, že je to najkrajšia cesta, ktorou som doteraz išla. Ponúka také krásne výhľady, ktoré sa naskytnú len z vrcholov hôr, a tentokrát to bolo bez práce a mohli sme sa kochať z okna auta.

Počas tohto dňa sme si robili veľa prestávok,  jednou z nich bola vodná priehrada Piva, sútok rieky Piva a Tara, Sušicko jazero, alebo len tak, kde sa nám zapáčilo sme piknikovali. Mala som pocit, Že celé hory patria nám, počas celej cesty sme stretli len pár áut, cestou späť žiadne.

7.deň – trhovisko

Hneď ráno sme zamierili na ich trhovisko, do pekárne a na miestne detské ihrisko. Áno, je tam aj ihrisko a druhé je pri Černom jazere. Nakúpili a ochutnali ich domáce potraviny, čo môžeme odporučiť sú kozie syry, paradajky, burek a sladké buchtičky z pekárne.

V tento deň sme mali naplánovanú túru na kopec Sedlo, avšak v polovici túry sa zatiahlo, tak sme sa radšej vrátili. Bolo to správne rozhodnutie, pretože  cestou k autu nás pár kvapiek tak či tak zastihlo. Ďalšou alternatívou bol kopec Čurevač, ktorý je na opačnej strane Durmitoru. Tak sme sa tam s malou dušičkou autom presunuli a na naše prekvapenie tam nepršalo a bolo dokonca slnečno.

Vrchol kopca je od auta vzdialený len cca 20 minút, čiže pre deti je to veľmi vhodný výlet, s troškou motivácie tam vyjdu aj samy. Celá túra je po hrebeni, takže o výhľady máte postarané. Nám to celé s našimi deťmi a pauzami trvalo asi 1 hodinu.

8. deň – Kotor

Ráno sme sa pobalili a vydali smer pobrežie – mesto Kotor, kde sme mali ubytovanie na 2 noci. Cestou sme mali zastávku v Kláštore Ostrog. Je to veľké pútnické miesto pravoslávnej cirkvi, veľmi  zaujímavá stavba, pretože kláštor je vsadený do skaly. Vstup do kláštora je bezplatný.

Odtiaľ do mesta Nikšič naplniť naše žalúdky a dopriať deťom trochu raja. Reštaurácia Manitovač Park, ktorú odporúčame všetkými desiatimi. Je to park, kde sa dostanete len pešo cez most ponad rieku, v ktorom  je detské ihrisko a voľne tam pobehujú zvieratá. Vzhľadom na absenciu baby-friendly lokálov si to naše deti poriadne užili ( a my tiež). Do mesta Kotor sme dorazili neskoro popoludní, ale stihli sme sa ešte pred zotmením okúpať.

Ráno sme kúpanie kvôli našim deťom opäť absolvovali a namierili si to do ďalšieho národného parku v okolí – Lovčen. Na najvyššom kopci sa nachádza Njegoš mauzóleum so 461 schodmi, čo bolo cieľom našej cesty, ale pred tým sme ešte preskúmali okolie, našli detské ihrisko a poprechádzali sa po lesných cestičkách (Ivanova Korita).

Budva

Po dvoch nociach strávených v meste Kotor sme sa presúvali po východnom pobreží na naše posledné ubytovanie. Tento deň sme si prezreli mesto Budva, ktoré patrí k najobľúbenejším letoviskám v Čiernej hore. Podľa mňa však cela promenáda a pláže boli veľmi preplnené. Ďalšou zastávkou bol ostrov Svetí Stefan, ktorý u mňa zanechal opačne pocity. Romantické domčeky, nie až toľko turistov- veľmi pekne mestečko.

Utjeha

V nedeľu večer sme dorazili na posledné ubytovanie nášho pobytu, kde ostaneme až do nášho odletu. Je to malé prímorské mestečko. Ubytovaní sme boli v malom apartmáne v kempe, na pláž sme to mali asi 100 m. Tu sme už nemali veľké cestovateľské plány, chceli sme si užiť more a pláž. V stredu poobede sme išli navštíviť blízke mestečko Bar.

Promenáda pri mori je tam veľmi príjemná, ponúka množstvo kaviarničiek a reštaurácii. Hneď vedľa promenády je veľký park a v ňom je ukrytých viacero detských ihrísk, ktoré určite odporúčame. Naše deti z nich mali veľkú radosť.

Skadarské jazero

Posledný deň našej dovolenky, cestou na letisko, sme mali naplánované Skadarské jazero. Zastavili sme za mestom Virpazar a poprechádzali sa po pobreží jazera. Bola to krásna scenéria, videli sme lietať množstvo vtákov, plávajúce lekná, loďky a v diaľke hory.

Skadarské jazero je najväčším jazerom na Balkáne, nachádza sa na ňom množstvo ostrovčekov a je to národný park, ktorý patrí k najväčším vtáčím rezerváciám v Európe. Veľmi ma mrzí, že sme nestihli plavbu loďou, určite by to bol pre nás aj pre deti veľký zážitok. Neurobte takú chybu a rezervujte si na tento výlet celý deň.

Bodka na záver

Celá naša dovolenka bolo jedno veľké dobrodružstvo. Vyskúšali sme 5 ubytovaní, od tých najjednoduchších drevených chatiek až po luxusné apartmány s bazénom. Videli sme toľko čarovných miest a to všetko s našimi deťmi, ktoré boli zo všetkých našich nápadov a plánov nadšení. Pre niekoho to môže byť veľký stres cestovať tak na divoko s malými deťmi, ale nás to baví a naše deti tiež a sme radi, že to môžeme prežívať spoločne.

PS: Ak chcete vidieť viac fotiek z našej dobrodružnej cesty, nájdete ich na mojom FB blogu Dobrodružná mama.