Líšia sa jedináčikovia od detí so súrodencom?
Či je to zaslúžené alebo nie, iba deti sú často konfrontované s tým, čo by niektorí mohli považovať za „diskrimináciu osobnosti“.
Jedináčikovia sú vnímaní ako rozmaznaní a neobľúbení. Podľa prieskumu Gallup by iba 3% dospelých v USA označili rodinu s jedným dieťaťom za ideálnu. Ako sú na tom dospelí? Zakladajú sa tieto názory na pravde? Alebo sú len ďalším príkladom zavádzajúcich predsudkov?
Výskum u dospelých
Odpoveď by mohol mať nový výskum, ktorý sa uskutoční v časopise Journal of Research of Personality. Tím psychológov vedený Samanthou Stronge z University of Auckland na Novom Zélande skúmal osobnosti dospelých so súrodencami a bez súrodencov, aby zistil, či by mohli odhaliť nejaké zmysluplné rozdiely.
Našli skromné dôkazy o tom, že dospelí bez súrodencov sa líšia od dospelých so súrodencami.
„Rodiny s jedným dieťaťom sú čoraz častejšie, napriek tomu pretrvávajú negatívne názory iba na ich deti,“ uviedla Stronge a jej tím. „Tieto negatívne názory sa bežne zastávajú a môžu ovplyvniť okrem iného rozhodnutia o plánovanom rodičovstve a vnímanie pacientov medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Súčasný výskum dôsledne testoval rozdiely v osobnosti v skupine medzi dospelými osobami so súrodencami a bez súrodencov a zistili rozdiely, ktoré, hoci sú štatisticky významné, nezvyšovali úroveň praktického účinku.“
foto: pexels.com
Prieskum na Novom Zélande
Aby sa dospelo k tomuto záveru, vedci preskúmali údaje od 21 937 Novozélanďanov, ktorí sa zúčastnili na štúdii NZAVS o novozélandských postojoch a hodnotách. V tejto štúdii boli účastníci požiadaní, aby vyplnili skomprimovanú verziu osobnostného dotazníka HEXACO. HEXACO meria šesť základných vlastností osobnosti: čestnosť-pokora, otvorenosť k zážitkom, neurotizmus, svedomitosť, úprimnosť a extrovertnosť. Účastníci tiež uviedli, či vyrastali so súrodencami a odpovedali na množstvo demografických otázok vrátane veku a pohlavia.
Prečítajte si aj článok o 9 chybách vo výchove
Je zaujímavé, že vedci zistili, že dospelí bez súrodencov skórovali menej v hodnotách poctivosti, pokory a svedomitosti. Zistili tiež, že títo jedinci mali vyššiu úroveň neurotizmu. Inými slovami, myšlienka, že deti – jedináčikovia majú viac nepriaznivejších osobnostných čŕt, sa zakladá na pravde.
Vedci však tiež zdôrazňujú, že rozdiely medzi skupinami boli príliš malé na to, aby mali dopad na reálny svet. Napríklad pravdepodobnosť, že náhodne vybraný dospelý bez súrodencov by bol menej čestný ako dospelý so súrodencami, je podľa vedcov približne 52,5%. Porovnajme to s pravdepodobnosťou, že náhodne vybraný muž je vyšší ako náhodne vybraná žena (92%), a vidíte, prečo toto zistenie v reálnom svete nenamúti veľa vody.
Autori dospeli k záveru: „Aj keď negatívne vnímanie detí ako jedináčikov bude zotrvávať, nezakladá sa to na relevantných empirických dôkazoch. Akékoľvek rozdiely v osobnosti medzi dospelými so súrodencami a bez nich sú mizivo malé.“
Zdroj: psychologytoday.com
Foto: pexels.com
