Mária Šimková a jej svet medzi jedlom a láskou

Mária Šimková je mamou dvoch detí a onedlho sa jej narodí tretie. Miluje život, vôňu všetkého, čo sa pečie, rada sa rozpráva sama so sebou, má rada rannú kávu, vôňu čerstvého ovocia a zeleniny. Miluje fotenie, beh, a svoju rodinu. Býva v rodinnom domčeku, ktorý si postupne dorábajú.  Bloguje a nedávno vydala svoju vlastnú knihu. Ako toto všetko stíha nám prezradila ona sama.

Mária, čo ste študovali a aké ste mali kedysi životné plány? Naplňujú sa alebo sa časom zmenili?

Najprv som rok študovala management a ekonomiku, ale v tom som sa vôbec nenašla, a tak som odišla do Francúzska, aby som našla samú seba. Na jednom súkromnom inštitúte som študovala tri roky filozofiu a po troške pracovala a cestovala. Po návrate som si dorobila bakalára z teológie a potom som sa vydala. Keď sa tak zamýšľam, nikdy som nemala nejaké presné životné plány, dosť som sa vždy hľadala. Časom sa menili iba moje priority a podľa nich sa odvíjali aj tie životné plány.

Máte svoj blog s francúzskym názvom „lapetite mary“. Prečo tento názov a prečo francúzština?

Francúzština preto, lebo som tam tri roky žila a je mi veľmi blízka. A názov? Názvom som chcela vyjadriť takú podstatu môjho blogovania a skrz francúzštinu sa moja myšlienka dala dobre vyjadriť. Lapetite v sebe ukrýva „l´apetit“, čo znamená v preklade chuť a ukrýva v sebe aj „la petite“, čo v preklade znamená malá. Celý názov môjho blogu by sme tak mohli preložiť ako malá a chutná Mary, môj malý chutný svet. Pretože sa cítim malá, ničím extra výnimočná a rada zdieľam svoj malý osobný svet a zároveň, keďže milujem varenie a pečenie, je aj o mojom chutnom svete.

Máte dve malé deti a čakáte tretie. Ako sa si manažujete čas, aby ste všetko stíhali?

Obe dievčatá sú od septembra v škôlke, na pol dňa, ale často sú aj doma. Ak sú v škôlke, doobeda pracujem a využívam všetok čas. Tento čas mi, úprimne, veľmi pomáha obmedziť prácu v noci. Ak mám deti doma, pracujem buď veľmi skoro ráno, zväčša varím, kým ešte deti spia, cez obed alebo keď sa podarí, fotím recepty a večer, keď deti zaspia, do neskorej noci triedim fotky, vybavujem objednávky, balím knihy, píšem články, riešim účtovníctvo.

A pomedzi to robím bežné domáce práce. Manžel dosť pracuje, preto sú domáce aktivity  na mne. Najdôležitejší je pre mňa dobrý time management a dopredu zorganizovaný deň. Vtedy sú aj deti spokojné, aj ja stihnem, čo je nutné. Pomáha mi si všetko dopredu spísať a ku každej povinnosti pridať stupeň dôležitosti. Veľa vecí ale prirodzene odkladám z jedného dňa na druhý, pri práčke ma čaká kopa prádla, kvások ledva žije, deti majú na mňa tisíc požiadaviek, všade sa povaľujú veci a nič nestíham. Stále sa učím brať tieto situácie s pokojom a vnímať hlavne tie podstatné veci. Ešte mám kus cesty pred sebou.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu na recepty? Varíte podľa receptov alebo z hlavy? Nosíte nejaké nápady, čo s čím chcete niekedy vyskúšať alebo vás to napadne spontánne?

Ja nerada varím striktne podľa receptov, čo sa mi niekedy vypomstí a jedlo sa nepodarí, alebo naopak, niekedy sa vydarí naozaj chutné jedlo. Rada sa inšpirujem na zahraničných stránkach či na pintereste, ale recepty nekopírujem. Najčastejšie v noci, keď už prešvihnem čas spánku a neviem zaspať, si prezerám stránky a obrázky jedla. Niektoré mi utkvejú v hlave a takto nosím zopár inšpirácií  stále v sebe.

Podľa toho si jedlo plánujem, píšem si dopredu, čo by som rada skúsila  a skombinovala.  Potom už len nakúpiť, navariť, ochutnať, doladiť a ak to stojí za to, nastajlovať, odfotiť, spísať, vytriediť, upraviť a celý recept nahodiť. Už pri varení sa vo mne objavujú nové kombinácie na nové jedlo. Občas ale motyka vystrelí a vznikne niečo aj úplne spontánne. Ale častejšie je to proces, ktorý chvíľku trvá.

Prečítajte si aj rozhovor s Evou Petrovičovou, ktorá sa zaoberá chudnutím

Kto je pre vás inšpiráciou v oblasti foodblogerstva? Považujete sa vy za foodblogerku?

Z väčšej časti som asi foodbloger, ale rada zdieľam aj osobné myšlienky a svoj malý svet. Ja mám rada veľmi veľa foodblogov, aj keď ich nestíham veľmi sledovať v rámci môjho času. Ale inšpiráciou sú mi tie s krásnymi fotografiami, v čom mám ešte ja osobne veľkú medzeru. Medzi obľúbené foodblogy patrí české Kitchenette at home a Zásadne zdravé a zo slovenských mám veľmi rada The Story of a Cake, Terapia jedlom a Lapetit. Síce nie je foodbloger, ale pravidelne a veľmi rada sledujem výživovú špecialistku Margit Slimákovú. Pre mňa je to veľmi inšpiratívna žena v oblasti výživy a celkovo zdravého životného štýlu.

V nedávnej dobe ste vydali knihu Medzi jedlom a láskou. Považujete jedlo a lásku za prepojené?

Áno, veľmi! Ak tvoríme jedlo z láskou, je to cítiť. Ak vyberáme ingrediencie s láskou k prírode, vytvoríme plnohodnotné jedlo, pri ktorom nám záleží na tom, ako žili zvieratá, ako bola obrábaná pôda, kto suroviny vyrábal či obrábal, koľko odpadu pri ňom vyprodukujeme. A okrem tohto, aj z vlastnej skúsenosti vidím ako jedlo vplýva na psychiku a psychika na trávenie.

V knihe sa venujem nespracovaným surovinám a procesom v kuchyni ako fermentovanie, domáci kefír, kváskovanie, klíčky, ktoré majú pozitívny vplyv na našu črevnú mikroflóru, a vedia nám pomôcť aj v našom vnútornom prežívaní. A rovnako naším životným postojom, stresom, prežívaním si vieme privodiť tráviace problémy. Nedá sa to oddeliť. Preto treba oboje, pokoj v srdci i kvalitné jedlo. Preto vznikla kniha, ktorá sa nachádza tam kdesi, kde sa stretáva láska k životu a výnimočná chuť jedla..

Vydať knihu v čase tehotenstva a popri dvoch deťoch musí byť veľmi náročné. Koľko reálne trvá vydanie knihy od začiatku po koniec? Bol napr. problém zohnať vydavateľstvo?

Na začiatok musím povedať, že som nechcela ísť cez vydavateľstvo. To som vedela ako prvú vec. Chcela som si celý proces užiť, nechcela som, aby mi doň niekto „kecal“ a dirigoval ma. Tým, že som do knihy vkladala veľa vlastných myšlienok, nevnímala som ako dobrý nápad ísť cez vydavateľstvo. A celý ten proces tvorby knihy som si chcela skúsiť na vlastnej koži, aj keď to bolo veľmi náročné. Vydanie knihy mi trvalo trištvrte roka. Najprv som si dávala dokopy hlavnú ideu knihy a akým smerom sa chcem uberať.

V tom čase som bola na terapeutickej diéte GAPS, ktorá mi veľmi pomohla vo vnímaní sveta jedla, potravín a psychiky a pomohla mi pri rôznych zdravotných problémoch.  Potom išlo na rad varenie, skúšanie a fotenie. Veľa som popri tom čítala o kefíre, fermentovanej zelenine, jedle a nekonečne veľa experimentovala. Niektoré jedlá som varila aj niekoľkokrát, kým som bola spokojná, niektoré som zase fotila na viackrát, niektoré sa do knihy ani nedostali. Bol to dlhý proces.

V noci som varila, cez deň fotila a stajlovala a v noci opäť triedila a upravovala tie tisícky fotiek. Pri každom recepte som si zapisovala nejaké osobné myšlienky alebo citáty, slová z niektorých filmov, texty piesní, spomienky, ktoré som vkladala do úvodov k receptom. Keď som mala tieto základné veci napísané, všetky texty knihy som dala profesionálnej korektorke, ktorá mi text na dvakrát opravovala. Neverila som, koľko chýb tam našla. Ďalšie dlhé noci som trávila čítaním  opravovaním textu.

Kto stojí za grafikou?

Našla som si grafika, ktorý mi dal text aj fotky do vhodného programu a graficky pripravil. Píšem to zjednodušene, všetko to ale boli dlhé hodiny hľadania, komunikácie, opráv, dolaďovania. Na knihe som pracovala viac menej sama, okrem korektorky a grafika mi bola veľkou pomocou moja sestra Alžbetka, ktorá je na viacerých fotkách, veľa mi pomohla, veľa vecí sme spolu zdieľali. Bola mi oporou. Samozrejme veľkou oporou mi bol manžel.

Chýbal mi však trošku odstup od mojej knihy, stále som bola v nej, stále som texty čítala, dolaďovala a opravovala a chýbal mi zdravý odstup, aby som mohla všetko zhodnotiť trošku „z diaľky“. Bolo to veľmi náročné obdobie, spánku bolo veľmi málo, deti boli nonstop so mnou a do toho mi bolo prvé štyri mesiace tehotenstva veľmi zle.

Popri tvorbe knihy som tvorila e-shop, hľadala tlačiareň, vhodné balenie, dopravu, riešila marketing, kampaň na Startlabe a celú domácnosť, prácu v záhrade. V septembri som knihu odovzdala do tlačiarne, ktorú som si vybrala spomedzi asi dvanástich tlačiarní, s ktorými som riešila cenovú ponuku na tlač. Kniha sa tlačila v Čechách. Bez kvalitnej korektorky a grafika, by som si knihu vydať netrúfla. Ostatné som si už zariadila a spravila sama. Keď sa dnes obzriem späť, bola to šialená, ale krásna cesta, pri ktorej som sa veľmi veľa naučila, veľa dúfala, plakala, prekonávala a tešila sa na výsledok.

Je finančne náročné vydať knihu?

Je. To nepopieram. Bez pôžičky z banky by sme to nedali. Hlavne kvôli tlači, ktorej veľkú časť sme platili takmer dva mesiace dopredu. Ale celková suma záleží aj od toho, koľko ľudí na knihe pracuje, koľko kusov sa tlačí .. Nie je to prechádzka ružovou záhradou.

Aké sú tvoje plány v rámci osobného aj „podnikateľského“ prostredia?

Plány nemám (úsmev). O chvíľku k nám pribudne tretie bábätko, na ktoré sa už veľmi tešíme a po tomto šialenom pracovnom roku si chcem ten ďalší rok užiť viac v pokoji a žiť tú „materskú dovolenku“, ktorú som vlastne nikdy nemala, pretože som vždy na niečom pracovala. Riadim si svoj e-shop a celkový predaj a distribúciu knihy a mám svoj blog, na ktorý by som chcela stále prispievať. Myslím, že to bude tak „akurát“ na najbližšie obdobie. Ale keďže si nedám nikdy pokoj, v hlave mám zopár projektov. Uvidíme ale, čo prinesú okolnosti a ako to budeme zvládať s tromi detičkami, tie sú na prvom mieste.

Považuješ samu seba za akčnú ženu a mamu?

Ako sa to vezme. Nie som priveľmi akčná, v zmysle extroverta, ktorý by stále niečo organizoval. Mám rada ticho a samotu. Ale v zmysle, že sa stále rodia vo mne nové nápady, podnety na články, nové recepty, stále niečo tvorím, pripravujem, tak to áno, považujem sa za akčnú. Neviem si len tak sadnúť pred telku alebo mobil. Nerada robím veci, ktorú mrhajú mojím časom a nedávajú mi zmysel. Som šťastná akčná žena, ktorá miluje ticho, svoju rodinu, vlastné kreatívne prostredie a všetko jej musí dávať zmysel.

Ďakujem za rozhovor.