Natalia Tsyfrak alias Urbanmama: Vždy zvoľte reálny svet pred insta-svetom

Natalia je sympatická mama trojročnej Emmky, ktorá sa rozhodla, že založí blog. Jej hlavnými témami sú sebarozvoj a ekológia. Aké sú jej tipy na udržateľný spôsob života a čomu všetkému sa ešte venuje?

Ako a kedy vznikol nápad založiť si blog na Instagrame? Čo ťa k tomu viedlo?

Asi to bude úplne banálny príbeh… Po úspešnej kariére vo veľkej medzinárodnej spoločnosti som sa ocitla na materskej, a prvý rok som sa úplne stratila v každodennej rutine. Po roku ale som pochopila, že mi hrozné chyba nejaká sebarealizácia. V tom istom období som sa začala zaoberať ideou Zero Waste a postupne menila život našej rodiny.

A okrem toho som čítala množstvo motivačnej a sebarozvojovej literatúry, lebo s odstupom času som začala ináč vnímať moju kariéru a viac premýšľať o tom, aké sú naozaj MOJE sny a ciele. A tak časom tých informácií bolo už toľko, že som sa rozhodla o tom aj písať – nech to bude užitočné ešte pre niekoho iného.

Podľa čoho si vytvorila svoju prezývku?

Aj keď som nechcela byť klasickou mama blogerkou (lebo to nebola úplne moja
parketa), vedela som, že dieťa už je neodmysliteľnou súčasťou môjho života.
Zároveň som chcela písať pre súčasné, moderné ženy a matky, ktoré nie sú full-time sústredené na dieťa a jeho potreby, ale venujú dostatok času sebapoznaniu, sebarozvoju, kultúre, ekológii, vzdelávaniu atď. Pre mňa je to taký obraz ženy z veľkomesta (aj keď môže bývať hocikde), a preto – Urban mama.

V tom čase si už mala dieťa. Ako sa ti darilo budovať blog popri materstve?

Veľmi ťažko (úsmev). Na začiatku som sa obrátila po radu k marketérke Tami, a ona mi povedala, že keď chcem mat’ úspešný blog – musím to brať ako svoj full time job. Vrhla som sa do toho plná inšpirácie. Problém ale je, že mojou slabou stránkou je neuveriteľná netrpezlivosť. Po pár mesiacoch som stále nedostávala tie reakcie/interakciu, o akej som snívala, a tak som stratila motiváciu a rozhodla som sa, že to budem robiť iba ako hobby.

Druhý problém bol, že som mala veľmi široký záber: som chcela písať o Zero Waste Living, sebarozvoji a motivácii, cestovaní, výchove a vzťahoch a kopec ďalších vecí. A zdá sa že pomaly som prechádzala cez všetky tieto témy. Na začiatku to bolo asi na 90% o Zero Waste alternatívach v bežnom živote, teraz je to viac o technikách a metódach sebapoznania a seba rozvoju. V tomto som sa úplne našla a si myslím, že asi pri tom aj ostanem.

Čo považuješ pri výchove za najťažšie?

Prijať, že aj malé Dieťa môže mať na všetko svoj vlastný názor 🙂 A sa naučiť byť tou “nádobou”, kam dieťa môže vyliať všetky svoje negatívne emócie. Vedieť ich prijať a pomôcť dieťaťu to zvládnuť, a sa naučiť nereagovať na nich podráždenosťou a krikom.

Zaoberáš sa aj tematikou udržateľnosti. Máš nejaké praktické tipy, ktoré v
domácnosti využívaš?

Samozrejme. Tento rok u nás prešiel pod haštagom #rokbezodpadu. A keď sa
pozerám spätne – ani neverím koľko sa nám podarilo zmeniť a zlepšiť. Z takých top efektívnych rád:

• Nakupovať nebalené potraviny a drogériu
• Ušiť alebo kúpiť si látkové tašky a sáčky
• Oblečenie kupovať v sekáčoch alebo vymieňať na swap / s kamoškami
• Znížiť spotrebu mliečnych výrobkov a mäsa (fakt to nepotrebujeme jesť v takom množstve ako sme naučené)
• Predtým, ako si kúpime nejakú vec v obchode, skúsiť ju zohnať od kamarátov alebo z druhej ruky
• A ako som raz videla napísané v Prahe na zastávke: chcieť menej – to je najviac, čo pre planétu vieme urobiť.

Prejavuje sa táto myšlienka aj v tvojom obliekaní?

Určite. Ja osobne sa už skoro rok a pol obliekam na 95% v sekáčoch a na swap, prípadne si kúpim nejaký kvalitný vysnívaný kúsok od lokálnej alebo etickej značky (naposledy som si kúpila čapicu, za ktorú mi zahlasovali v storkách). U mňa ale je výnimka na obuv, ponožky a prádlo – tie kupujem v obyčajných obchodoch.

Nedávno som ťa mala možnosť stretnúť na Bloger bazáre. Na aké akcie rada chodíš a čo podporuješ?

Zbožňujem všetko, čo sa spája s umením, kreativitou, motiváciou a inšpiráciou. Rada navštevujem podujatia ako TEDex, rôzne workshopy, výstavy, swap, charitatívne bazáry, stretnutia/rozhovory s inšpiratívnymi a úspešnými ľudmi. V poslednej dobe bolo pár úžasných akcii pre ženy, a nesmierne sa teším, ako sa na Slovensku rozširuje idea vzájomnej podpory medzi ženami. To má, podľa mňa, veľkú budúcnosť.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Teraz, keď už som znova zamestnaná, je to celkom štrukturované a nudné. Ráno vyrazíme a zavezieme dcérku do škôlky, potom ideme s manželom do roboty. Výhodou je, že pracujeme kúsok od seba, takže obed občas mame akože “romantic” vo dvojici.

Doma večer úplne obyčajný: večera, hranie sa, čítanie, snaha zacvičiť keď na teba skáče trojročné dieťa (smiech). Keďže som nastúpila iba na 6 hodín, mám na tých pár hodín pred vyzdvihnutím Emmky veľké plány. Kúpila som si permanentku na plaváreň a objednala nový Yoga koberec. Snáď to budem stíhať, inak budem musieť sa konečne prekonať a začať vstávať o šiestej. Je to môj dlhoročný cieľ o ktorý bojujem, ale keďže Emma chodieva späť veľmi neskoro – zatiaľ sa mi nedarí všetko naplánovať tak, aby som sa vedela zobudiť.

Prečítajte si aj rozhovor s Minidiamondblog

Stretávaš sa aj s inými mamami – blogerkami?

To veľmi nie. Od začiatku materskej som nejako nevyhľadávala spoločnosť vyslovene maminiek, skôr som hľadala v okolí zaujímavých osobností. Aj teraz pre mňa nie je podstatné, či tá blogerka alebo ne-blogerka majú deti. Dôležité je, či vieme nájsť spoločnú reč a či je nám príjemné tráviť čas spolu. Keď zájde reč o deťoch, plienkach a škôlkach – veľmi rada o tom sa porozprávam. Tak isto teším, keď mám priestor prebrať témy týkajúce sa osobného rastu, kariéry alebo voľného času. Ja sa veľmi zaujímam o ľudí a nové veci, a preto vždy rada vypočujem názor alebo skúsenosť iných.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Fuuuu… Že som sa pred ôsmimi rokmi odvážila presťahovať na Slovensko; že sa mi podarilo naučiť zastavovať panické ataky, ktoré som mávala po pôrode. Že sa nám darí meniť domácnosť na viac eco-friendly; že sme sa naučili s manželom rozprávať a navzájom sa počúvať. A že som dnes tam kde som.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

Chcela by som sa viac venovať sebapoznaniu a šíriť vedomosti a techniky, ktorým som sa naučila. Plánujem konzultovať ľudí na ich ceste sebarozvoju cez napríklad čítanie mapy Human Design alebo Mapy povolaní, čo zatiaľ skúšam aktívne medzi kamarátmi. A keď že som ozaj veľmi “korporátny” typ, tak by som sa rada vrátila k manažérskej práci, fakt ma veľmi bavilo vytvárať ten “team spirit”. A verím, že mindfulness a selfdevelopment postupne bude trend aj v korporátoch.

Čo by si odporučila ženám, ktoré by chceli blogovať?

• Brať to vážne a zároveň nebrať to vážne.
• Písať len to, s čím ste ozaj stotožnené; budovať komunitu ľudí, s ktorými sa budete navzájom motivovať/podporovať.
• Neporovnávať sa a nerátať lajky (aj keď viem, že sa to nedá a že určitým spôsobom je to ocenenie našej práce)
• Vždy zvoliť ten reálny svet pred insta-svetom