Lucia Sonntag: Jedna z najlepších vecí na umení je, že nemá hranice

Lucia Sonntag pôsobí ako očná lekárka prestížnej očnej kliniky v Poprade, ale je aj nekonvenčná spisovateľka – poetka. Minulý rok jej vyšla už druhá kniha, básnická zbierka, Hora a jej Líška.

Tvrdí, že poézia a očné lekárstvo sú si veľmi blízke. Oči sú mostami do duše a niektoré veci nestačí len vidieť. Pozerať sa správne znamená pozerať sa do hĺbky a bez predsudkov.

Okrem toho vraví: „Jedna z najlepších vecí na umení je, že nemá hranice. Časové, priestorové, vekové, pozemské, racionálne, ani žiadne iné. Nič z toho neexistuje. A takto vznikajú aj moje básne. Poézia mi dáva ľahkosť a absolútnu slobodu.“

Ako je to teda dnes s poéziou? Myslíte, že má ešte svojich čitateľov? Je normálne čítať poéziu?

Niektorí ľudia majú pocit, že poézia je len sled náhodne pospájaných nezrozumiteľných slov, bez nejakého väčšieho významu a pointy. Ako je to teda dnes so všetkým, nielen s poéziou?

Ide o čas. Nestratiť ho. Kto by sa dobrovoľne púšťal do lúštenia hieroglyfov?
Preto nájsť nadšencov poézie nie je ľahké, ale nie je to nemožné. Verím, že ľudia otvorenej mysle dokážu nájsť vo veršoch autorov poézie paralely s ich životmi, aj tú spomínanú ľahkosť a slobodu slova, a práve preto knihu nezatvoria, ale skúmajú ju, hľadajú významy. A či je to normálne? Hranice normálnosti si určujeme len my sami.

Aký význam má názov knihy: Hora a jej Líška? Osobný či symbolický, obrazný?

Zrejme aj aj. Líšku považujem za svoje duchovné zviera. Občas sa mi objaví a sprevádza ma na cestách duše. Je veľmi svojrázna, ale aj múdra, má samoliečitelské schopnosti. Hora je priestor, v ktorom sa pohybuje, v ktorom žije. Čím je Hora temnejšia, tým je líška bystrejšia, prezieravejšia. Navzájom sa dopĺňajú, aj keď sa vlastne nepotrebujú.

Ako sa sa dá skĺbiť poézia s prácou lekárky? Ved sú to dva diametrálne odlišné svety…

Ale sú to svety, ktoré sa vyvažujú. Racionálno v práci kompenzujem tvorivosťou v súkromí. Milujem umenie v akejkoľvek podobe.
Obklopujem sa umelcami a umením, umeleckými predmetmi, rada navštevujem galérie a vernisáže, koncerty, či autorské knižné besedy. Umenie a fantáziu vkladám napríklad aj do bežného varenia a pečenia. Myslím, že práve takto nadobúdam potrebnú rovnováhu, akési jing a jang v živote.

Prečítajte si aj článok o knižke pre deti

Okrem toho, že sama píšete poéziu, máte aj vy obľúbených autorov, básnikov?

Mám. Z básnikov si rada čítam Kamila Peteraja, poznám jeho „jazyk“ tak dokonale, že aj v piesňach, ktoré textoval, ho dokážem spoľahlivo rozoznať a identifikovať. Zo ženskej poézie mi hladí dušu Maya Bednárik Tarabová. Rada čítam aj beletriu, aktuálne mam rozčítaný zaujímavý román z gréckej mytológie Kirké.

Existuje nejaká platforma pre ľudí, ktorí píšu?

V meste Poprad, v ktorom žijem a pôsobím, existuje Popradský literárny klub, kde nájde podporu každý, začínajúci, ale aj skúsený autor, spisovateľ. Ja som sa stala súčasťou Popradského literárneho klubu ešte len minulý rok, v januári 2019. Posunulo ma to úplne na inú métu v tvorbe, ale aj v obzoroch, ktoré sa mi nečakane rozšírili.

Pod záštitou Popradského literárneho klubu som mala možnosť moderovať Noc literatúry 2019 s hercami SND Richardom Stanke a Alexandrom Bártom, či krst prvotiny Gréty Fábryovovej: Do neba ma nevezmú.

Niekde som čítala, že každý človek by si mal nájsť to svoje „stádo“, aby bol dokonale šťastný. Práve v Popradskom literárnom klube som sa zoznámila s úžasnými ľuďmi a autormi, rovnako posadnutými umením a literatúrou, a po čase som si uvedomila, že som v nich našla naozajstných priateľov.

Okrem čerstvo vydanej knihy „Hora a jej Líška“ máte v predaji aj knihu „Keby niečo, keby všetko…“. Obe knihy vyšli v limitovaných nákladoch, s nádhernými ilustráciami. Je možné ich ešte niekde pozháňať?

Kniha „Keby niečo, keby všetko…“ je ešte v obmedzenom množstve dostupná vo veľkých kníhkupectvách a ich e-shopoch, „Hora a jej Líška“ sa dá pozháňať aj v menších kníhkupectvách, napríklad v mojom obľúbenom kníhkupectve Christiania v centre Popradu sú dostupné aj knihy s mojim podpisom.

Dá sa teda skonštatovať, že mať knihu od vás, je zberateľský kúsok? Máte spätnú väzbu od svojich čitateľov?

Snáď áno. Pre mňa sú knihy krásne vizuálne, aj obsahovo, vyvolávajú vo mne široké spektrum pocitov. Teším sa, že mojich čitateľov pribúda, o čom som sa presvedčila v decembri 2019 na krste druhej knihy v popradskom Martinuse, ktorého sa zúčastnilo okolo 100 ľudí.

Teším sa tomu preto, že ľudia zjavne majú radi krásno, a potrebujú ho vo svojich životoch. S mojimi čitateľmi komunikujem aj cez sociálne siete a prečítať si napríklad správu od čitateľky o tom, že moja kniha jej pomohla prekonať najťažšie obdobie v živote, je pre mňa skutočná motivácia a zadosťučinenie. Vtedy si uvedomujem, aká sila sa ukrýva v slove.