Anka Repková: Syn mal 19 mesiacov a stále nechodil

Anku Repkovú inšpiroval k podnikaniu jej syn. Mal totiž problémy s chodením a na trhu neboli topánky, v ktorých by sa cítil pohodlne. Dala vyrábať topánky barefoot, ktoré deťom sadnú na nohu a radi ich nosia. A ich tvar sa zapáči každému!

Vyštudovali ste masmediálnu komunikáciu a pracovali ste aj v televízii. Čo vám dala táto skúsenosť?

Práca v televízii bola mojou veľkou vášňou, stále som v nej zamestnaná, len momentálne som na rodičovskej dovolenke. Umožnila mi cestovať, točiť dokumenty a stretnúť mnoho zaujímavých ľudí. Z práce som bola zvyknutá kreatívne pracovať. A práve to mi počas dní na materskej/rodičovskej najviac chýbalo. Niečo tvoriť a vytvoriť.

Kedy a ako vznikol nápad na založenie eshopu s detskými topánkami? Inšpiroval vás vraj váš syn…

Ako matka som riešila veci ako každá iná mama. Výbava pre dieťa, dojčenie, príkrmy a postupne to smerovalo k topánkam. Syn mal 19 mesiacov a stále nechodil. Lekári nenašli žiadny fyziologický problém, ktorý by to mal spôsobovať. Obvodná lekárka nám odporučila topánky s pevnou neohybnou podrážkou, pevnou pätou a spevneným členkom. Už pri skúšaní mi bolo jasné, že to pre môjho syna nie je tá správna cesta. Hrozne plakal a zo všetkých síl sa snažil dať si ich dole.

Danielko začal chodiť v úplne iných topánkach, mali mäkkú, tenkú podrážku a vpredu veľa miesta na prsty. To zmenilo môj pohľad na obúvanie detí. Následne som objavila kvalitného výrobcu v Bardejove, ktorý vyrábal aj barefoot (alternatíva) topánky a bol ochotný vyrobiť prototypy podľa návrhov mojej kamarátky i dizajnérky Evky Gacho.

foto: Martina Mlčúchová

S kým ste nakoniec spojili svoje podnikanie?

Keď sme sa pred štyrmi rokmi presťahovali do nového domu, ani sme netušili, ako dobre sme spravili. Susedia sú našimi dobrými kamarátmi. Chodievame spolu na dovolenky, na chaty a na rôzne výlety, „venčíme“ spolu deti na ulici a pod orechmi si robia bunkre. Práve medzi susedami som našla spriaznenú dušu pre @barebearshoes.

Moja kolegyňa Viki má tiež dve deti a pred materskou pracovala v marketingu. Zatiaľ sme v podnikaní naladené na rovnakú vlnovú dĺžku. O každom ďalšom kroku sa radíme, rozoberáme ho z každej strany a spoločne sa potom v danej veci rozhodneme. Zároveň sa dopĺňame. Mňa baví fotografovať, vymýšľať stratégiu pre sociálne siete, vymýšľať prípadné spolupráce. Viki je macher na organizovanie, tabuľky, doťahovanie vecí do konca a mnoho iného, keďže má užitočné skúsenosti z predchádzajúcej práce.

Mali ste v začiatkoch niekoho, kto vám poradil ohľadom podnikateľského plánu a financií?

Vikin manžel je ekonomický riaditeľ vo veľkej firme, môj manžel robí PR pre najväčší festival na Slovensku, sused úspešne podniká so strešnými boxami. Poradcov máme hneď niekoľko (úsmev).

Prečítajte si aj príbeh blogerky Natálie, ktorá vystupuje pod menom Urbanmamma

Čím sú vaše topánočky unikátne a pre aké veľké deti sú určené?

Zatiaľ máme v sortimente topánočky vo veľkosti 20 – 26. Najmenšie čísla sú vhodné pre detičky, ktoré práve začali chodiť. Najväčšie číslo je ťažké ohraničiť vekovo, pretože je to individuálne. Môj syn má napríklad štyri a pol roka a obúva naše 26-tky. Na výstavných trhoch, kde topánočky predstavujeme, sme sa stretli už aj s tým, že boli malé dva a pol ročnému chlapčekovi.

Topánočky sú barefoot alternatívou, čiže majú ohybnú tenkú podrážku, zvršok je mäkký a poddajný, prsty majú viac miesta ako pri úzko strihaných topánkach. Úplne unikátne sú podľa mňa dizajnom. Deťom sa špeciálne páčia naše zvieratkové modely. Bonusom je prijateľná cena a slovenský výrobca.

foto: Martina Mlčúchová

S akými problémami sa pri prevádzkovaní e-shopu najčastejšie stretávate?

Eshop sme spravili s pomocou suseda programátora viac menej my dve s Viki počas nočných zmien. Funguje napriek tomu veľmi dobre. Každé dieťa má iný typ nohy a to je to, čo nám spôsobuje menšie komplikácie. Pri výbere správnych topánok je veľkou výhodou, ak ich môžete vyskúšať. Pri e-shope to nie je možné. Takže máme aj nejaké vrátenia, čo súvisí s tým, že topánočky niekedy nesadnú typovo. Snažíme sa však chodiť aj do terénu. Vymysleli sme si pop up akcie, tzv. Skúšobne. V spriatelených obchodíkoch či detských kútikoch ponúkame možnosť vyskúšať si topánočky. Chodievame aj na trhy v Starej tržnici v Bratislave, ale boli sme už aj v Martine či Košiciach.

Prevádzkujete aj občianske združenie. Čomu sa venuje?

Môjho syna nevzali do škôlky, aj keď už mal 3 roky, s dcérou som bola doma na rodičovskej dovolenke. Po letných prázdninách bol smutný z toho, že sa nemá s kým hrať na ulici. OZ zastrešuje komunitnú škôlku alebo, ak chcete, klub pre deti, ktoré túžia po kontakte s rovesníkmi a nevzali ich do škôlky. Majú sprievodcov, nie učiteľov, ktorí budujú ich vzťah k prírode a k Bohu, veľa času trávia vonku v lese, sú súčasťou malého kolektívu a klub slúži aj ako skvelá príprava na „veľkú škôlku“.

Keďže ide o komunitné dielo, organizujeme pre deti aj spoločné výlety za účasti rodičov. Boli sme jazdiť na koníkoch i poníkoch, na výstave, vo fašiangovom období máme karneval, spoločne oslavujeme Deň matiek, piknikujeme na Deň otcov. Takže nielen deti si prídu na svoje. Dnes žijeme často ďaleko od starých rodičov, bratrancov, sesterníc, kamarátov z detstva. Preto je komunitný život pre mňa veľmi dôležitý.

Sama ste mamou dvoch detí, čo pokladáte pri výchove za najdôležitejšie?

Aby deti trávili čo najviac času na ulici, na záhrade, v lese, v parku, pri vode, proste vonku. Ja som športový typ, máme cyklovozík a krásnu cyklotrasu do vedľajšej i vzdialenejších dedín a dokonca aj do bratislavskej mestskej časti. To rada využívam. Manžel má zas blízko k umeniu. Na našich deťoch vidím, ako im prospieva to, že v nich buduje lásku k hudbe, divadlu či výtvarnému umeniu.

Ako si zadeľujete svoj čas – rodina vs. podnikanie?

Nedávno som čítala článok o úspešnom francúzskom podnikateľovi, ktorý sa zobudí ráno o 6:30, o 8:00 je v kancelárii a odchádza z nej o 21:00. Medzitým má iba polhodinovú pauzu na obed. Na chvíľu som sa zasnívala, čo všetko by som za ten čas stihla vybaviť, obvolať, zariadiť (úsmev).

My s Viki sme v prvom rade matky. Ak sú deti choré (ako napríklad teraz už dva týždne), pracujeme po nociach a ideme slimačím tempom. Ak sú deti zdravé, využívame každú voľnú chvíľku na prácu. Systematickejšie to hádam bude, keď už budú všetky deti v škôlkach s celodennou prevádzkou. A samozrejme, so strážením detí nám podľa možností pomáhajú manželia a babky.

foto: Martina Mlčúchová

Aké máte ďalšie plány do budúcnosti?

Pokiaľ ide o topánočky, chceli by sme časom vyvinúť modely, ktoré budú klásť väčší dôraz na udržateľnosť. Aj keď je to ťažké, pretože sme malá firma s malým kapitálom a chceme zostať s výrobou na Slovensku, čo je podstatne drahšie ako šiť v Číne. Ešte predtým, než sme začali my samé predávať topánočky, zverejnili sme, ako budú vyzerať na sociálnych sieťach.

Prakticky hneď sme mali niekoľko ponúk na spoluprácu od obchodíkov a e-shopov, ktoré od nás chceli tovar ešte predtým, než k nám prišiel z výroby. Takže teraz pracujeme na tom, aby boli naše topánočky vo vybraných kamenných predajniach. A keďže máme rady pekné vecičky, tak by sme postupne chceli rozšíriť sortiment aj o iné peknôstky, ktoré budú ladiť k našim topánočkám. Už teraz máme v ponuke handmade kabelky a batôžteky od mladej talentovanej autorky zo Žiliny.

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli venovať tomu, čo ich napĺňa, alebo rozbehnúť svoj vlastný projekt.

Momentálne sa ešte necítime byť v pozícii, že by sme mohli rozdávať rady. Ale základ je určite nebáť sa a veriť si, že to každá z vás dokáže. Držíme vám aj nám palce. Pretože ženy dokážu robiť svet naozaj krajším a lepším.