Marika Časnochová: Osobnú latku si dám vždy vyššie, aby som sa dostala k svojim cieľom

Marika Časnochová je krásna mladá dáma a maminka dcérky Sofinky. Živia ju nie úplne bežné záujmy: modeling a láska k biológii. Ako sa dá skĺbiť biológia, modeling  a materstvo na plný úväzok, nám prezradila nádherná a jemná žena Marika.

Marika, od kedy sa venuješ modelingu? Aké boli tvoje začiatky, detské sny a plány?

Modelingu sa venujem od svojich štrnástich rokov a objavil ma ikonický Saša Jány, s ktorým mám dodnes pekný kamarátsky vzťah a práve jemu vďačím za otvorenie dverí do sveta módy. V ten istý rok som sa zúčastnila prestížnej modelingovej súťaže Elite Model Look a umiestnila som sa na treťom mieste. Kariéra sa mi však nemohla naplno rozbehnúť, pretože moja škola bola vyslovene proti modelingu a tak som mohla cestovať len počas prázdnin. A tak som v pätnástich vycestovala rovno do Mekky módy – do Paríža, neskôr do Milána a opäť som sa vrátila do Paríža a postupne som precestovala skoro celý svet.

Čo sa týka snov, tie si plním každý deň! Takže sa mi plnia všetky a, samozrejme, je ich ešte veľké množstvo, pretože na sny netreba zabúdať v žiadnom období nášho života a tohto pravidla sa držím už od malička.

Prečítajte si aj, či sa líšia jedináčikovia od detí so súrodencami

 Vieme, že si vyštudovala biológiu. Kde a ako sa v tebe vytvoril vzťah k pomerne náročnej oblasti?

K biológii a teda k prírode a cestovaniu mi vytvárali vzťah moji rodičia, a hlavne ocino. Tým, že obe moje babičky mali farmu a bývali v dome, bolo pre mňa samozrejmosťou tráviť všetky víkendy a prázdniny v záhrade, na poliach, pri zvieratách, ale aj v lese. Už ako malú ma fascinovalo všetko okolo. Som detailista a tak bolo pre mňa vždy veľmi ľahké si pamätať odborné názvy a poznať tiež rozdiely medzi rastlinami a drobnými živočíchmi.

Môj ocino je vášnivý turista a skutočne sme s ním zobrali batohy na plecia, prešli množstvo kilometrov, navštívili hrady, zámky, zrúcaniny a stanovali pod holým nebom a pritom sme dostávali „prednášky“ o všetkom naokolo. Človek si možno v dospelosti ani len neuvedomuje, ako veľmi čerpá zo svojho vlastného detstva, a preto by som tieto zážitky dopriala každému. Možno by sme si v dnešnej dobe viac vážili medziľudské vzťahy ako materiálne veci, pretože obdiv patrí predovšetkým životu.

Foto: Lýdia Czakó

V rámci biológie pripravuješ študentov na medicínu. Nevnímaš rozpaky zo strany študentov, keď majú takú peknú lektorku? Prečo si si vybrala práve tento štýl výučby?

V tejto oblasti som veľmi prísna a oddeľujem svoje profesie, ktorým sa venujem. Takže na biológii som čisto lektorka, ktorá vyžaduje disciplínu, pripravenosť, a ak študent príde neskoro na test, má automaticky Fx, takže moji študenti vedia, že si nemôžu nič dovoľovať, len to, že majú byť stopercentne pripravení a na žiadne „hadie reči“ nie som zvedavá. Som profesionál!

Tým, že môj život je skutočne rýchly a hektický, chcela som, aby ma moja práca v prvom rade bavila a napĺňala, a nie ničila, takže som zvolila zdravý balans, kedy sa už bavím so študentmi, ktorí sú odhodlaní zodpovedne sa pripravovať na testy a svoje budúce povolanie a nie ich upozorňovať na základne chyby, či už v prejave alebo nepripravenosti. A či ma láka učiť v škole? Zatiaľ rozhodne nie, ale možno si raz niekedy poviem, že by som to chcela vyskúšať a možno učiť aj Sofinku (smiech).

Ako ťa vníma tvoja dcérka, Sofinka? Chce byť modelka ako jej maminka? Alebo ňou už je?

So Sofinkou sme modelky prakticky každý deň (smiech). Vníma moju prípravu a povinnosti, učí sa už teraz odo mňa veľa vecí. Inú prácu ako byť modelkou si už nevie ani len predstaviť. Aj keď je to náročná cesta, má moju plnú podporu a budem sa snažiť jej odovzdať čo najviac svojich skúseností a správne ju usmerniť vždy, keď to bude potrebovať. Už teraz za mnou chodí s tým, že chce vyučovať biológiu, že chce byť modelkou a potom doktorkou.

Ja však vnímam, že má obrovský talent aj na tanec a tiež herectvo. Skúšanie mojich šiat a tiež vysokých topánok je u nás na dennom poriadku. Vlastne „modelkovala“ so mnou už v brušku, keďže aj počas tehotenstva som sa venovala modelingu a pamätám si akoby to bolo včera, keď sa pani doktorka na mojom z posledných ultrazvukov smiala, že moje dieťa má akési dlhé stehenné kostičky, či to bude ďalšia Adriana Sklenaříková.

Ako a kedy oddychuješ? Čo je pre teba najväčší relax?

Bude to znieť paradoxne, ale keď pracujem, tak zároveň aj relaxujem. Asi som skutočne jedna z mála, ktorá nemá pocit, že si musí nutne zobrať dovolenku od svojej práce, lebo som si to v živote zariadila tak, aby bola moja práca zároveň aj koníčkom. Všeobecne by som povedala, že času na oddych mám veľmi málo.

Ak si ho ale nájdem, tak je to napríklad pri cvičení vo fitness centre, kedy mám čas skutočne si utriediť myšlienky, taktiež relaxujem keď sa so Sofinkou ponáhľame na jej krúžky, pri dobrom filme a s dobrým jedlom, alebo keď niekde výletujeme. A aby som nezabudla, najlepší relax je aj tak u mojej babičky na dvore, kde je božské ticho, čistý vzduch a všade naokolo krásna príroda. Moja babička má ešte stále svoje sliepočky, a tak sa vždy so Sofi tešíme na jar na kuriatka.

Tvoja práca je zároveň aj tvojim koníčkom. Kedy si prišla na to, že toto je to pravé orechové a že chceš to robiť? Zrelo to v tebe postupne alebo je to splnenie nejakého dávneho sna?

Vždy, keď vyučujem botaniku si spomeniem na to, ako som asi ako päťročná prechádzala poľom plným krásne zakvitnutých makovíc, ktoré mala moja prababička. Tiež na to, ako som chytala žaby v babkinom rybníku, čo ma skutočne veľmi bavilo, a tak si vždy poviem, že som na správnom mieste. To, keď som sa vždy ocitla niekde vo svete, som vedela, že som určite na správnom mieste.

Asi som duchom veľmi slobodný človek, ktorý by silou vôle nedokázal ísť proti hlasu svojej duše.

Zbožňujem sa pozerať na pekné veci a viem ich aj oceniť. Veď každý jeden výtvor z dielne módneho návrhára je umeleckým dielom, takže viem, že som zakaždým na správnom mieste. Myslím, že istým spôsobom máme predurčenú cestu, po ktorej raz pôjdeme. Veď aj ja ako malá som vždy z každej strany počúvala, že budem modelkou a skutočne mali všetci pravdu. 🙂

Čo ti pomáha, ak si možno znechutená alebo príliš unavená, aby si sa reštartla a išla akoby odznova?

Určite je dôležité v pravý čas spozorovať a ustrážiť si to, čo človek potrebuje. Ak sme unavení, veľa pracujeme a ideme do zásob svojej energie, určite sa nám tento dlh prejaví na zdraví, takže pre mňa je to rozhodne spánok a tiež dobrý rozhovor s niekým, komu plne dôverujem. Týchto ľudí ale nie je veľa. Niekedy je to dobrý film, v ktorom sa možno odohrávajú isté situácie, v ktorých dostávam akoby odpovede na svoje otázky.

Foto: Juraj Kríž

Blížime sa ku koncu nášho rozhovoru a táto otázka mi príde úplne trefná. Považuješ samu seba za akčnú ženu?

Rozhodne áno!!! Možno je to aj mojím temperamentom, ktorý som z časti zdedila, a tí, čo ma poznajú, dobre vedia, že na jednom mieste jednoducho neobsedím. Už od malička som stíhala oveľa viac ako moji rovesníci: popri náročnej škole som chodila na tanečnú, klavír a spev a potom začal modeling, stihla som vyštudovať, tiež pocestovať svet, atď. Keď vstúpila dcérka do môjho života, založila som lifestylový magazín.

Stále sa aktívne venujem modelingu, popri tom pripravujem študentov na medicínu, zúčastňujem sa filmových premiér a vždy si postavím svoju osobnú latku o niečo vyššie a tak sa vždy priblížim ku svojim cieľom. Rada objavujem nové veci a to čo majú všetci ma jednoducho nebaví. Aj teraz cez leto som si zmyslela, že budem hrať tenis, tak sme so Sofinkou obe začali. Mojim dávnym snom bolo vedieť po rusky, a tak som do toho zapojila aj Sofinku, a ide nám to obom skvele! Život je príliš krátky na to, aby sme čas, ktorý tu sme, nevyužívali efektívne. Takže som rozhodne turbožena (úsmev).

Foto na titulke: Alex Rymsinova