Pohľad mamy a zároveň dcéry – zamyslenie sa ku Dňu matiek
9. mája 2020
Dlho som si hovorila, že nechcem byť ako moja mama. Len to nie. Príliš veľa sa obetovala. Pre muža. Pre deti. Nie, to ja nikdy nechcem.
Opak je však pravdou. Aktuálne by som často chcela byť ako moja mama. Čo dokázala vyčarovať hocičo doslova z ničoho. Parádny obed aj s dezertom a to som mala pocit, že doma nič nemáme. Nie ako ja, čo idem 3x do obchodu, kým zistím, že mám všetko na trápny obed presne podľa receptu.
Len som jej spomenula, že niečo by sa mi zišlo a na druhý deň bol expres balík u mňa. Prvé topánky mojich detí obdivovali všetky moje kamošky. Že kde som kúpila. Tam niekde – u mamy – sa našlo všetko.
Matkina sila a srdce plné lásky
Prijatie, láska, domov, vôňa koláča. Pamätám si ako dnes, ako so mnou prežívala prvý rozchod. Ako ju to bolelo aj za mňa. Doteraz mi presne na deň narodenín, menín príde pohľadnica. Aj deťom a mužovi. Ak neodpíšem do dvoch hodín na sms, strachuje sa, čo sa deje.
Priala by som si mať jej silu a srdce plné lásky. A raz, ak dožijem, chcem byť takou babkou, ako je ona. Už teraz má virtuálny poradovník detí, resp. rodičov, ktorí by jej radi a ochotne zverili svoje deti.
A čo by som si priala na Deň matiek ja? Aktuálne asi šťastie a lásku pre tú moju… Lebo si to zaslúži tak, ako málokto. Zato dám ruku do ohňa. Myslím si, že žena, až keď sa sama stane matkou, pochopí hĺbku a šírku materstva, v celej jeho podstate. V tej, o ktorej sa nikde nepíše.
