Valéria Krenická: Strata kíl znamená v živote oveľa viac ako zmenu konfekčnej veľkosti

Valéria pribrala pri každom pôrode 25 kíl. A každý raz sa odznova pustila do formovania svojej postavy. Až potom si nastavila systém, pri ktorom zmenila svoj životný štýl, a dnes o tom radí aj ostatným. Ako to dokázala?

Ste známou fitmamou, kedy ste sa začali venovať športu? Cvičili ste už aj predtým, ako ste sa stali mamou?

K športu som mala pozitívny vzťah odjakživa. Nebol však mojou každodennou súčasťou. Dá sa povedať, že pred materstvom to bolo u mňa veľmi premenlivé. Boli obdobia, kedy som športovala intenzívne, i obdobia kedy takmer vôbec. Materstvom sa to zmenilo. Pohyb sa pre mňa stal pravidelným potrebným relaxom vo víre materských povinností.

Čo vás motivovalo začať s cvičením? Bolo to kvôli popôrodným kilogramom alebo ste len chceli mať kondíciu a byť fit?

Rada by som označila zdravie a kondíciu ako motiváciu číslo jeden. No nebolo tomu tak. Pohľad do zrkadla vo mne ani zďaleka nespôsoboval príjemné pocity, preto som sa rozhodla „konať“. Po prvých výsledkoch som začala vnímať aj iné benefity. To, že som viac vládala, že som bola pozitívne naladená, mala viac energie na deti, na všetko… V podstate som zistila, že strata kíl znamená v živote oveľa viac ako zmenu konfekčnej veľkosti. Práve z tohto dôvodu som sa aj rozhodla robiť osvetu prostredníctvom svojho blogu Život fitmamy.

Máte tri deti, skúšali ste cvičiť aj po prvom a druhom pôrode? Koľko ste zvykli pri tehotenstvách pribrať?

Pri každom tehotenstve som pribrala približne 25 kíl. Nebolo to pre mňa žiadnym prekvapením. Toľko pribrali v tehotenstve i moje sestry a mamka. Nechcem tým však povedať, že gény boli „na vine“. Určite v tom zohrali svoju úlohu, no nie majoritnú. Teraz, keď už o stravovaní čo-to viem, si myslím, že príčinou bol klasický jojo efekt.

Pred tehotenstvami som stále držala nejakú diétu a otehotnením som s ňou skončila. Našťastie mám pevnú vôľu. Po prvom pôrode som hneď, ako to bolo možné, nasadila diétny režim. Neschudla som síce všetko, no do druhého tehotenstva som išla viac-menej spokojná. Po druhom pôrode to bolo ťažšie. S dvomi malými deťmi to už nebolo také jednoduché. Svoj cieľ som zdolala, no stál ma veľa sebazaprenia. Cítila som sa vyčerpaná. Po treťom pôrode som vedela, že starou cestou ísť nemôžem. Rozhodla som
sa skoncovať s diétami a zmenila som životný štýl.

Koľko času týždenne strávite cvičením?

Cvičím v priemere tak štyri až päťkrát do týždňa.

Aký druh cvičenia je pre vás najzaujímavejší?

Tak ako v živote, i v športe nemám rada stereotyp. Vyskúšala som už hádam všetko. Najnovšie ma nadchol crossfit. Kardio cvičenia striedam so silovými. Snažím sa počúvať svoje telo. No pri každom druhu potrebujem vydať maximum. Bez mokrého trička sa mi cvičenie ani neráta.

Prečítajte si aj rozhovor so speváčkou a teraz už aj fotografkou Mishou o jej karanténe s dvojičkami

Zapájate aj deti do cvičenia?

Zapájajú sa samé. Ako to už s deťmi býva, obľúbia si skôr to, k čomu nie sú donútené. Takmer vždy, keď cvičím doma, niektorá sa pridá. Myslím, že práve príklad je to čo má na nich najväčší efekt. Cvičenie berú ako každodennú súčasť nášho rodinného života.

Čo by ste odporučili mamám, ako najlepšie začať chudnúť, keď predtým necvičili a napríklad nevládzu behať?

S touto otázkou sa stretávam často. Veľa žien chce schudnúť, no šport im nevonia, alebo na neho nemajú čas. V tomto prípade je lepšie zamerať sa najprv na stravu. Nechuť do cvičenia by sa mohla premietnuť do nechuti do chudnutia, preto netreba píliš tlačiť na pílu. Prvé výsledky spojené so zmenou stravovania prinesú so sebou nadšenie, nový pohľad a spravidla i chuť hýbať sa.

Čo je podľa vás pri chudnutí dôležitejšie – šport či strava?

Jednoznačne strava. Človek môže cvičiť aj každý deň, no keď si neustráži stravu, neschudne. To je pre mnohé ženy frustrujúce. Hoci sa potia viackrát do týždňa, nevidia výsledky. Potom je už len otázkou času, kedy to vzdajú. Na druhej strane, takisto nestačí upraviť len stravu. Pri zdravom chudnutí hrá i pohyb významnú úlohu. Ak by som mieru vplyvu mala vyjadriť percentami, bolo by to 75% za stravu, 25 % za pohyb.

Ako vyzerá váš jedálniček? Dávate si veľký pozor, čo zjete? Čo je vaše obľúbené jedlo alebo nápoj?

Svojmu jedálničku nevenujem takú pozornosť ako kedysi, keď som potrebovala schudnúť. Jedlá
pripravujem zo zdravých potravín. Rozhodujem sa podľa toho na čo mám chuť, množstvá ingrediencií mám už v oku. Nevenujem veľa času ani plánovaniu jedla, pretože odkedy robím jedálničky na mieru, mám pocit, že jedlu ako takému venujem už dosť času a bola by som nerada, keby sa stalo stredobodom môjho života.

Keď zjem niečo, čo do konceptu zdravej stravy nezapadá, nemám výčitky, pretože sa mi to zväčša stáva iba s ľuďmi, ktorí sú pre mňa dôležitejší ako perfektný jedálniček. Keď mi mamka naservíruje halušky so slaninkou, neodmietnem. Alebo keď idem s deťmi na zmrzlinu, dám si s nimi, lebo chcem byť súčasťou ich radosti. Mávam však i dni bez jedla, kedy postím. Ale to je na iný rozhovor (úsmev).

Aké najčastejšie stravovacie chyby podľa vás robia mamy?

Že si na jedlo nenájdu čas a nevychutnajú si ho. Vo víre materských povinností sa častokrát jedlo stáva len nástrojom uhasenia hladu v hodine dvanástej. Vtedy to preženú s množstvom a jedia piate cez deviate. Ani si neuvedomia čo a koľko toho zjedli. Ak by jedli pravidelne v menších množstvách, určite by celkovo zjedli menej.

Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech?

Úspech nepovažujem za jednorázovú udalosť, či dosiahnutie nejakej méty. Za úspech považujem
pocit prítomného šťastia. Myslím, že sa dá zažiť vtedy, ak človek cíti kontinuálne vďaku a pokoru zároveň. Vďaku za to, čo má a pokoru pred tým, po čom túži. Musia byť však v rovnováhe. Ak sa napríklad človeku nepodarí naplniť túžby, skutočne prežitý pocit vďaky za už dosiahnuté, zabráni duši klesať na duchu. Ak sa túžby naplnia, radosť naplní pokora, ktorá zabráni premene radosti na pýchu. Takýto pocit prítomného šťastia cítim už dlhšiu dobu, myslím, že to je ten úspech 😉

Aké máte ďalšie plány do budúcnosti? Čo je váš najväčší sen?

Keďže mi tento rok končí moja 7,5 ročná rodičovská dovolenka, moje plánovanie upriamujem do pracovnej oblasti. Budem rada, ak sa mi podarí nájsť nejaký rozumný prienik medzi právom, ktoré som vyštudovala a výživovým poradenstvom. Predsa len, je to neobvyklá kombinácia. Nechala by som sa vzdať ani jedného, no plne si uvedomujem, že skĺbiť ich bude náročné. Žartom zvyknem povedať, že mojím snom je klientela s nadváhou a právnymi problémami (smiech).

Ako zvyknete oddychovať?

Najlepšie si oddýchnem mimo domu. Keď som doma, stále si nájdem čosi na prácu. V týchto karanténnych časoch chodievame na túry, na ktoré sme pred tým nenabrali odvahu. Deti nás milo prekvapili. Je to pre nás všetkých krásny oddych. Túry, prechádzky, beh….Pre mňa je pohyb synonymom oddychu.

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Za veľmi dôležité považujem dať si reálne ciele. Také, ktoré odzrkadľujú momentálne schopnosti a rátajú i s uskutočniteľným progresom. Bez schopnosti sebareflexie to však nejde. Poznať svoje slabosti i prednosti. Pozorovať samú seba a počúvať i názor druhých. Cieľ by nemal odzrkadľovať len túžby ale aj objektívne či subjektívne možnosti.

Ak sa dostanete cez túto prvú fázu a racio dá plánom zelenú, odporúčam popracovať na pozitívnom myslení. Nie v zmysle prehliadania prekážok, skôr v takom, ktoré plynie zo zdravej sebadôvery. No a do tretice – „strážte“ si šťastie na tej ceste. Ak budete cítiť, že ste na tej ceste nešťastné, vyčerpané a idete na úkor svojich hodnôt, spomaľte, lebo málokto v cieli nájde to, čo počas cesty stratil.