Psychologička z poradne Alexis: Ženám veľmi pomáha, keď počujú skúsenosti iných žien, ktoré si prešli podobnou situáciou
Ak žena na tehotenskom teste objaví vytúžené dve čiarky, jej radosť je neskutočná. Zvlášť, ak sa na bábätko veľmi tešila alebo ide o dlho očakávané dieťatko.
Nie každé tehotenstvo sa však končí šťastne. Mnohé ženy prídu o svoje bábätko ešte počas tehotenstva. Niektoré to zvládnu sami, niektoré potrebujú odbornú pomoc. Sú to témy, o ktorých sa nehovorí ľahko. Mnohokrát ani ľudia naokolo nevedia, že sa niečo stalo. Avšak bolesť ženy pretrváva.
Poradňa Alexis, n.o. , ktorá poskytuje ženám aj pomoc po prekonanom spontánnom alebo umelom potrate, prichádza ako prvá na Slovensku s podpornými skupinami žien po potrate. Koronavírus však stretnutia dočasne pozastavil, prvé ohlasy však boli vysoko pozitívne.
Prečo vlastne vznikli tieto podporné skupiny? Čo je ich cieľom? Prezradila nám priamo psychologička z terénu, Mgr. Zuzana Straková.
Ako ste prišli k nápadu, založiť, resp. skúsiť stretnutia podporných skupín žien po spontánnom potrate?
Podporná skupina je jednou z foriem pomoci pri niektorých životných situáciách a problémoch. Existujú podporné skupiny pre rodiny alkoholikov, pre ľudí s poruchami príjmu potravy, pre rodičov zomrelých detí, atď. Takže samotná myšlienka podporných skupín je vo svete známa. Založiť skupiny pre ženy po potrate v Bratislave vyšiel priamo od nás, keďže sme jedinou poradňou svojho druhu na Slovensku, ktorá sa venuje primárne neplánovane tehotným ženám a ženám po potrate.
Čo je cieľom týchto stretnutí?
Okrem osobného poradenstva sme vnímali, že ženám veľmi pomáha, keď počujú skúsenosti iných žien, ktoré si prešli podobnou situáciou. Aj keď sa hovorí, že skúsenosť je neprenosná, vždy človeku pomôže, keď zistí, že nie je jediný so svojim problémom. Keď vie, že je tu niekto, kto prežíva niečo podobné. Cieľom takejto skupiny je stretnutie a vzájomné zdieľanie žien, ktoré majú za sebou skúsenosť spontánneho potratu.
Hlboko si rozumejú, čo tá druhá prežíva, vedia si navzájom pomôcť, podporiť sa a nájsť nové spôsoby fungovania do budúcnosti. Je to dobrý doplnok k psychologickému poradenstvu. Ak žena má túžbu sa k takejto skupine pridať, môže jej to veľmi pomôcť. Závisí samozrejme aj od toho, či o tom chce rozprávať pred inými. Každý je nastavený inak a prežíva veci individuálne. Klientka si sama vyberie, či je to pre ňu vhodné alebo nie. Ponuka tu však je.
Ako sú organizované tieto stretnutia? Sú nejako symbolicky spoplatnené alebo sú zadarmo?
Stretnutia organizujeme raz do mesiaca na cca 2 hodiny vo večernom čase v našej poradni v Bratislave. Informujeme dopredu cez sociálne siete, web, oslovujeme aj materské centrá. Vedia o nás niektoré gynekologické oddelenia nemocníc. Ženy môžu prísť aj neohlásene, priamo na miesto. Sú vždy vítané.
Všetko naše poradenstvo je bezplatné, rovnako aj podporné skupiny, ale vždy uvítame akúkoľvek, aj malú finančnú pomoc, keďže naše fungovanie závisí vo veľkej miere od našich darcov. Čím menej financií máme, tým sú možnosti našej pomoci obmedzenejšie. A naopak-čím máme financií viac, tým väčšiemu množstvu žien a viacerými spôsobmi vieme pomôcť.
Prečítajte si aj: Psychologička Martina Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať
Plánujete rozšíriť tieto stretnutia v rámci celého Slovenska? Nerozmýšľali ste osloviť aj iné organizácie, resp. psychológov a navrhnúť im túto formu pomoci / terapie pre ženy?
Áno, oslovujú nás aj ženy z iných kútov Slovenska, prípadne materské centrá, že by niečo také radi privítali aj v ich končinách a priestoroch. Rovnako sa niekedy ozve psychológ, že by u nás rád absolvoval nejaké školenie alebo supervíziu a začal by niečo podobné tam, kde pôsobí. Sme otvorení spolupráci a možno sa raz dostaneme aj k školeniam:).
Zatiaľ ale povzbudzujeme všetkých, ktorí sú hocikde na Slovensku a majú túto túžbu, že svojpomocnú skupinu môžu začať prakticky kedykoľvek, keď predpokladajú dosť účastníkov (odporúča sa aspoň 7-10 ľudí). Prítomnosť psychológa je síce výhodou, ale nie je to nevyhnutné. Založiť skupinu tohto typu môže aj žena po spontánnom potrate alebo niekto , kto síce nie je odborníkom, ale má vedomosti o tom, ako by to malo fungovať.
Aká je vaša úloha ako psychológa na stretnutí tohto typu?
Svojpomocné skupiny môžu fungovať aj bez psychológa. Výhodou jeho prítomnosti sú však určité emočne napäté situácie. Môže ísť napr. aj následok prežitej traumy z potratu, bolestivé spomienky, nespracované emócie. Vtedy vie odborne zasiahnuť a žene pomôcť. Prípadne vysvetliť určité situácie, eventuálne pripraviť krátku prednášku. Za bežných okolností však po celý čas pôsobí len ako facilitátor, moderátor skupiny.
Naplnili sa vaše očakávania? Prípadne boli prekonané?
Vždy je najdôležitejší ohlas účastníčok a ten je pozitívny, lebo sa chcú na stretnutia vracať a píšu, v čom im skupina pomohla. Stretnutia sú otvorené, to znamená, že vždy môžu prísť aj nové účastníčky. Mali sme aj ženy, ktoré pricestovali z väčšej diaľky, aj 100 a viac km, takže im to stálo za to:).
Od čoho závisí, či sa žena vyrovná sama so stratou bábätka alebo to potrebuje riešiť?
To, či sa žena vyrovná so stratou bábätka sama alebo vyhľadá odbornú pomoc závisí od veľa faktorov. Málokto pozná sám seba natoľko dobre, aby vedel predpokladať dopredu, ako by sa vyrovnal so stratou nenarodeného dieťaťa. Pre niekoho je to veľmi ťažké napríklad preto, lebo je to prvé tehotenstvo, do ktorého prirodzene vkladá veľa nádejí a odvíja od toho plány do budúcna. Alebo sú ženy, ktoré prídu o deti pri spontánnych potratoch opakovane. To sú len dve z viacerých možných príčin, pretože už len strata dieťaťa sama osebe je situácia, ktorá človeka vykoľají zo života a spôsobí šok.
Vždy, keď žena cíti, že sa potrebuje o svojom prežívaní s niekým porozprávať , hľadá pomoc pri spracovaní svojho smútku, nech neváha a kontaktuje nás. Vždy si ona sama určuje hranice, kam chce, aby pomoc siahala. Nemá čo stratiť, len získať.
Dostane žena informáciu od lekára, že je možné sa obrátiť na psychológa alebo si zvyčajne odbornú pomoc vyhľadáva ona sama?
Toto by bolo ideálne, ale obávam sa, že lekári niekedy nemajú všetky informácie alebo to až tak neriešia… Samozrejme, sú aj takí, s ktorými spolupracujeme, pretože považujú našu pomoc za dôležitú a dávajú o nás vedieť svojim pacientkam. Väčšina žien si ale naše služby vyhľadá sama cez internet, médiá alebo dostanú odporúčanie od blízkych.
Máte okrem čerstvo rozbehnutých podporných skupín nejaké ďalšie plány do blízkej budúcnosti?
Keďže sa venujeme aj ženám po umelom potrate, veľmi radi by sme rozbehli časom aj podporné skupiny pre tieto ženy. Závisí to aj od našich finančných a časových možností, ale robíme všetko pre to, aby sme to mohli v blízkej dobe realizovať.
Rovnako zvažujeme tzv. laické poradenstvo, kde by sa žena, ktorá čerstvo prežila potrat mohla spoločne zdieľať s inou ženou, ktorá už potrat vnútorne spracovala. Je to ďalšia ponuka pomoci pre ženy, ktoré by takto mali svoju „sprievodkyňu“ na rozhovor, podporu. Nenahrádza to odborné poradenstvo so psychológom, ale môže ho veľmi dobre doplniť. V súčasnosti toto laické poradenstvo realizujeme aspoň čiastočne tak, že nám naše bývalé klientky poskytnú rozhovor alebo svoj príbeh (niektoré anonymne) a ten posunieme na povzbudenie novým klientkam.
Koľko takýchto stretnutí by mala žena absolvovať, aby sa so stratou bábätka vyrovnala? Kedy vie, že už to nepotrebuje?
Toto je veľmi individuálne, pretože ženy, ktoré prichádzajú, sú v rôznom štádiu vyrovnávania sa so stratou. Našou zásadou je poskytnúť prvú intervenciu hneď ako je to možné, pretože prekonaný potrat môže mať podobu akútnej krízy. Niektorým ženám následne stačí pár sporadických rozhovorov, iné ženy sú v stave, keď potrebujú byť v kontakte s poradkyňou intenzívnejšie a dlhodobejšie.
Klientka sama vidí, kedy nastáva v jej živote zlepšenie. Pri prvom kontakte hovoríme aj o tom, že to môže byť práca na dlhšie obdobie, aj mesiace a nie je dobré to po prvom maily alebo stretnutí či telefonáte vzdať, dokonca ani vtedy, keď sa má prechodne horšie alebo má dojem, že sa to akosi zaseklo alebo stagnuje. Toto sú bežné scenáre a neznamená to, že sa nič nedeje. Niekedy zistíme, že klientku musíme posunúť terapeutovi, pretože poradenstvo nestačí a sú pridružené v jej živote hlbšie problémy, ktoré je potrebné riešiť. Na to sme tu my odborníci, aby sme vedeli správne odhadnúť, do akej miery sme schopní pomôcť my a kedy klientku „posunúť“ niekomu kompetentnejšiemu.
