Dagmar Rakovická Čanigová: Mám veľa plánov, ale iba 24 hodín denne

Dagmar odmalička trpela alergiou, a tak sa neskôr začala zaoberať potravinovými intoleranciami. Vďaka zmene stravovania jej úplne zmizol ekzém. Rozhodla sa svojimi vedomosťami pomôcť aj ostatným, a tak napísala o tom knihu. V rozhovore nám prezradila, aká bola jej cesta.

Povedz nám o období, kedy si prvýkrát stretla s potravinovými intoleranciami? Kedy začali tvoje zdravotné problémy?

Začalo to prakticky už v detstve, keď som každý rok ako malé dievčatko musela užívať antihistaminiká v sezóne peľovej alergie. Ako dieťa som sa prirodzene nad tým nezamýšľala a považovala som to za niečo úplne bežné. Tento návyk potláčať príznaky a nesústrediť sa na príčinu sa preniesol aj do dospelosti. Väčšinou si neuvedomíme, že niečo v našom tele nefunguje, pretože si to nemáme s čím porovnať. Mnohí z nás príjmu osud zle fungujúceho organizmu ako niečo úplne bežné bez pátrania hlbšej príčiny. A tak to bolo aj so mnou.

Celý život som síce sympatizovala s alternatívnou medicínou, ale bolo ťažké vymaniť sa na vlastnú päsť zo systému, ktorý vám predkladá užívanie liekov ako niečo normálne. Zlom môjho zdravotného stavu nastal, keď som mala 18 rokov a moje tráviace ťažkosti ma dohnali na prvé kolonoskopické vyšetrenia a kolotoč zdravotných problémov sa tým iba začal.

V tom čase mi prvýkrát zistili nešpecifický zápal v sliznici hrubého čreva a súčasne mi z krvi bola potvrdená silná intolerancia na laktózu – mliečny cukor. Vzápätí mi boli nasadené kortikosteroidy, liečba tabletkami na zápal v čreve a odporúčanie, že sa musím dlhodobo vyhýbať laktóze. Vtedy bol rok 2008 a pojem potravinová intolerancia sa spájal výhradne s enzýmovou nedostatočnosťou akou je napr. intolerancia na laktózu. To, že za mojimi dlhodobými zdravotnými problémami je viac potravinových intolerancií som sa dozvedela až o 8 rokov neskôr. Rada by som podotkla, že sa nejedná o potravinovú alergiu a aj keď si to mnohí pletú, je medzi tým obrovský rozdiel.

Ako ti napadlo zmeniť svoj jedálniček? Študovala si nejaký smer ohľadom zdravej výživy?

Popravde, vždy som bola človek, ktorý sa chcel vyhnúť bolesti a nerada som trávila veľa času v kuchyni. Ku zmene jedálnička ma dohnali okolnosti, pretože po vysadení kortikoidov a akýchkoľvek mliečnych produktov sa mi môj ekzém vrátil a dokonca v ešte väčšej intenzite. A ako to už býva, snažila som sa zo začiatku pomôcť si sama. Skúšala som rôzne ,,babské“ rady na internete, ako si vyliečiť ekzém prirodzenou cestou bez liekov, ale nič mi nepomáhalo. Vrhalo ma to do veľkých komplexov, pretože som si neustále musela škrabať ložiská, ktoré sa každým dňom zväčšovali. Vtedy som sa rozhodla pre návštevu centra alternatívnej medicíny, na ktoré som počula dobré referencie.

Tam som sa prvýkrát dozvedela o testoch potravinovej intolerancie, ktoré sa robia z kapilárnej krvi. Terapeutka mi súčasne navrhla aj prírodnú detoxikáciu a eliminačnú diétu, ktorú som mala začať až po absolvovaní testu potravinových intolerancií. Veľmi dlho som uvažovala, či to vyskúšať a ísť touto cestou, pretože som nevedela, čo mám od toho očakávať. Niečo vo mne mi však hovorilo, nech to aspoň vyskúšam a po mesiaci premýšľania, som si test kúpila a nechala sa otestovať z krvi. Keď mi prišli výsledky, zrútil sa mi môj svet: kravské, ovčie, kozie mlieko, kazeín, vaječný bielok, žĺtok, pšenica, jačmeň, gliadín, kukurica, ryža, zemiaky, hrášok, pomaranče, pistácie a i. Výsledok mi potvrdil až 32 potravinových intolerancií.

Zo dňa na deň som vysadila všetky tieto potraviny a súčasne nasadila detoxikačnú liečbu. Moje nové stravovanie bolo preto akýsi pokus a omyl, kedy som si kupovala nové múky, o ktorých som nikdy predtým nepočula a snažila som sa niečo chutné uvariť. Moje pokusy často končili v koši, pretože vajíčko, mlieko a pšeničná múka tvoria alfu a omegu v každej jednej domácnosti. Naučiť sa variť bez nich a bez ďalších potravín ako sú zemiaky, ryža, hrach či fazuľa bolo skutočne veľmi náročné, najmä v začiatkoch.

Čo si dosiahla touto zmenou a ako sa cítiš dnes?

Po dvoch mesiacoch od vysadenia potravín, na ktoré si moje telo na základe výsledného reportu potravinových intolerancií tvorilo protilátky, mi kompletne zmizol ekzém na oboch stranách vnútorných lakťov. To bol a aj naďalej je môj hnací motor, pretože viem, že eliminačná diéta je naozaj prospešná. V súčasnosti sa cítim skvelo. Svoje telo beriem ako učiteľa, ktorý sa mi snaží ukázať, čo mám ešte zmeniť a zlepšiť, aby som s ním bola v jednom súlade. Nebolo to ale vždy ideálne, pretože zo začiatku eliminačnej diéty sa moje príznaky zhoršili, čo bolo samozrejme spôsobené aj riadenou detoxikáciou organizmu.

Ako si sa dostala k poradenstvu pre iných? Čo bolo tvoje pôvodne povolanie?

Možno to bude znieť ezotericky, ale tým, že som si dovolila počúvať svoje telo a svoju dušu, začala sa predo mnou odkrývať cesta, ktorej som sa dlho vyhýbala. Keďže som umelecky založená, študovala som na strednej škole zlatníctvo a na vysokej škole Dejiny umenia. Veľmi som túžila nájsť si v tomto smere zamestnanie. Keď som však nastúpila na absolventskú prax, nepáčila sa mi atmosféra, aká v týchto kruhoch medzi ľuďmi panuje a rozhodla som sa pre zmenu profesie. A tak som isté obdobie svoj čas vymieňala v korporáciách za peniaze. 

Samozrejme, keď robíme akúkoľvek prácu iba pre peniaze, ale nenapĺňame svoj vnútorný potenciál, odrazí sa to aj našom zdraví. Preto, keď mi v poslednom zamestnaní moja šéfka nezdvihla plat a označila ma za jedného zo svojich najhorších zamestnancov, cítila som sa mizerne. Na druhý deň som podala žiadosť o výpoveď. S odstupom času jej v duchu veľmi ďakujem za to, že mi pomohla otvoriť oči, pretože bola mojím veľkým učiteľom. Začala som hľadať to, čo by ma napĺňalo a to ma doviedlo k tomu, čo robím v súčasnosti – pomáham druhým nájsť si nový spôsob stravovania pri potravinových intoleranciách.

Čo ta prekvapilo pri práci s ľuďmi? S čím najviac bojujú? Aké majú výsledky?

Každý jeden klient je jedinečný a ja sa snažím k nim aj tak pristupovať. To bol aj dôvod prečo som zaviedla online konzultácie, kde si s nimi v prípade záujmu prejdem detailne výsledný report potravinových intolerancií a zostavím im jedálniček na mieru. Pri potravinovej intolerancii je rozmanitosť stravy priam nevyhnutná. Každý klient však bojuje so svojimi vlastnými strachmi, limitmi, predsudkami, nefunkčnými vzorcami, ktoré ho každý deň sprevádzajú. Mnohí sa po absolvovaní testu potravinových intolerancií boja čokoľvek zjesť, pretože majú chaos v tom, čo vlastne môžu a čo nie. Dokážem mať preto veľké pochopenie, pretože pred pár rokmi som aj ja stála presne tam, kde mnohí z nich stoja dnes.

Prečítajte si aj rozhovor: „Kniha zvykne byť z veľkej časti terapiou pre svojho autora“

Málokto si dokáže totiž predstaviť, ako sa vám život zrazu otočí o 180°, keď musíte vylúčiť zo svojho jedálnička potraviny, ktoré tvoria vašu alfu a omegu. O to horšie je vnútorne sa popasovať s myšlienkou, ako sa na vás pozerá spoločnosť. Často tak dochádza aj ku sociálnemu vyčleneniu, pretože reštauračné zariadenia nie sú pripravené na ľudí s potravinovými intoleranciami. Sama som to na vlastnej koži zažila, preto som sa naučila variť si a plnohodnotne sa stravovať aj pri tridsiatich potravinových intoleranciách. Keď si dovolíte prekonať predsudky a strachy, vedome pristúpiť ku zmene a hlavne si nájdete silné prečo, začnete telu pomáhať. Dôležité je nebojovať sama so sebou, ale svoje telo vnímať ako ten najkrajší chrám, ktorému chcem byť nablízku. Výsledky sa dostavia, treba však dopriať telu dostatočný čas na regeneráciu.

Píšeš knihu. Čo ťa k tomu motivovalo? O čom bude?

Napísať knihu bol vždy tak trochu môj sen. Keďže problematika potravinových intolerancií je v očiach našej spoločnosti nie úplne ideálne pochopená a dokonca by som povedala až démonizovaná, rozhodla som sa ju vyniesť na svetlo sveta nielen na základe mojej skúseností, ale aj vykonaných zahraničných vedeckých štúdií. Výskumy totiž už dávno poukazujú ako potravinová intolerancia môže súvisieť s diagnózami ako ADHD, poruchy autistického spektra (PAS), migrény, neplodnosť a problémy s reprodukciou u žien, ekzémy, Crohnova choroba, syndróm dráždivého čreva a iné.

Mnoho ľudí ma obrovský predsudok ohľadom zmeny stravovania a strach, ako to celé príjme ich okolie a samotná spoločnosť. Na intolerantných ľudí sa totiž stále pozerá ako na menšinu, pričom je nás každým dňom viac. Nevedomosť, že možno potraviny plné pesticídov nám spôsobujú zdravotne komplikácie, nám neumožňuje mať zdravie vo svojich rukách. V knihe objasňujem aj tieto súvislosti a ponúkam v nej pohľad na potravinovú intoleranciu ako na príležitosť niečo vo svojom živote zmeniť k lepšiemu a dovoliť si prebrať zodpovednosť za svoje zdravie z lásky k vlastnému telu.

Založila si vlastné podnikanie. Ako sa ti podarilo, aby sa ľudia o tebe dozvedeli? Čo by si poradila iným ženám, ktoré ešte len začínajú podnikať?

Určite je dôležité, aby motivácia vychádzala z vnútra. Ak by ste totiž robili akúkoľvek činnosť iba s vidinou rýchleho zárobku, takéto podnikanie by nebolo dlhodobo udržateľné. Vždy totiž príde obdobie, kedy sme raz hore a raz dole. Určite je dobré mať vlastnú webovú stránku a založiť si blog a začať písať o téme, s ktorou osobne rezonujete. Časom zistíte, že je nevyhnutné zbaviť sa potreby vyhovieť všetkým, pretože to je cesta do pekla. Vždy sa totiž nájde niekto, kto vás bude kritizovať, nedopraje vám a komu sa jednoducho tým, čo robíte, nezavďačíte.

Pre mňa osobne bolo zo začiatku ťažké ísť s vlastnou kožou na trh a deliť sa s ostatnými nielen o tie pozitíva, čo nový spôsob stravovania prináša, ale aj o skryté negatíva, ktoré sú v našej spoločnosti tabu. Zmenou stravovania sa vám totiž zmení život od základov. Dôležité je, či sa na to pozeráte ako na prekážku alebo na príležitosť pomôcť sebe a aj druhým. Ja som svoj zdravotný problém začala vnímať ako pomoc druhým na ich ceste. Akákoľvek cesta, na ktorú vykročíte je obrovský sebarozvoj a vyžaduje si odhodlanie, vytrvalosť a hlavne ochotu nevzdať sa pri prvej väčšej prekážke.

Aké máš plány do budúcna? Po čom ešte túžiš?

Mám veľa plánov, ale iba 24 hodín denne. Všetko je to ale o prioritách. V prvom rade sa snažím vedome zastaviť a učím sa žiť v prítomnosti. To je totiž pre mňa niekedy neskutočne ťažké, pretože som veľmi netrpezlivá a všetko chcem hneď. Zadosťučinenie dostávam v podobe mnohých klientov, ktorí mi ďakujú za to, čo robím. Vesmír to zariaďuje tak, že väčšinou sa mi ozvú vtedy, kedy som na pokraji vlastných síl. A to mi dodáva elán a chuť pokračovať aj vo chvíľach, kedy nevládzem. Prajem si mať oveľa viac takýchto spokojných klientov vo svojom živote, ktorí budú zrkadlom, že to čo robím, má skutočne veľký zmysel.