NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY MAGAZÍN ODPORÚČAME ROZHOVORY

Mária Čírová: Keď som v dvadsiatich otehotnela, tak bol okolo toho rozruch, či to nie je skoro

Kristína Majerová
Share

Charizmatická, nežná, pozitívna, energická, krásna. Aktuálne v očakávaní tretieho dieťatka. Speváčka, skladateľka, klaviristka. Akčná žena a matka Mária Čírová. Aké finty používa pri výchove? Je prísnou či skôr benevolentnou mamou? O čom snívala v puberte? Pre akčné mamy odpovedala na otázky priamo Mária Čirová.

Mária, pôsobíte veľmi pozitívnym dojmom. Odkiaľ čerpáte energiu?

Treba tretie dieťa (smiech). Prežívam veľmi pekné obdobie. Snívala som o tom, aby sme aj tretie tehotenstvo vnímali pozitívne a tešili sa. Ale že to bude až také tešenie, to som ani ja sama nevedela, čo ma čaká. Keďže mám dve staršie deti, ktoré sú intenzívne pri mne. V podstate skoro štyri mesiace sme boli zavretí spolu doma. Nie je to vôbec o tom, že teraz chcem byť strašne pozitívna a som.

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



Ako ste zvládli celé obdobie korony? Ste aktívna mamina, pečiete aj s deťmi, kváskujete…

Áno, moje deti sa môžu pochváliť, vedia pomôcť piecť rožky či kváskový chlebík. To je úplne skvelé. Nečakala som to, myslela som, že do polovičky júna budeme intenzívne koncertovať. Rátala som s prácou, že deti budú chodiť do školy. Zrazu sa všetko zo dna na deň zastavilo. Nebola som zvyknutá napr. na donášky a eshopy. Vždy som si rada v obchode chytila vec do ruky a následne kúpila. Nie je sranda, ak je človek celý čas v kuchyni. Zo začiatku to bolo zložité, aby sme si všetci doma zvykli a naštartovali fungovanie. Zrazu sa zo ženy stala nielenže mama, ale aj kuchárka, pekárka, učiteľka, upratovačka. Všetko dokopy.

Dôležité bolo pre mňa, aby aj rodina bola v pohode po psychickej stránke. Museli sme nabehnúť aj na online vyučovanie. Starší syn, štvrták to dával v pohode. Ale dcérka, prváčka sa musela naučiť zapnúť mikrofón a pod. Nebolo to jednoduché. Rozmýšľala som aj nad tým, že budem rodiť doma. Riešila som aj túto alternatívu. Človek nevedel, ako sa bude situácia vyvíjať. Čo ak budú plné nemocnice… Čo čaká tehotné… Všetko mi išlo hlavou behom jedného týždňa, ale potom sa to začalo ukľudňovať. Nabehli sme na režim a všetko sa akoby obrátilo na dobré.

Vaše deti sú hudobne nadané. Hrajú na klavíri. Učíte ich vy?

Ja ich učím doma len tak ako mama, ako človek, ktorý môže poradiť. Nechcela som však byť ich primárnou učiteľkou. Toho som sa stránila, zubami nechtami som bojovala proti tomu, pretože som nechcela mať s deťmi autoritatívny vzťah, že musíš ma teraz poslúchať, lebo ja ťa učím. Deti majú súkromné hodiny, chodí k nám pán učiteľ. Aj počas karantény sme fungovali formou online hodín. Dokonca počas času čo sme boli doma, sa naše deti spolu naučili štyri štvorručky. Je úplne úžasné, že majú spoločné záujmy a vedia sa spolu zahrať. Veľmi sa z toho teším.

Kedy začali deti s hudbou ako takou?

Nechcela som nič siliť. Chcela som im dopriať detstvo, všetko tak, ako sa má. Škôlku, bezstarostnosť. Žiadne také, že mamu majú speváčku, tak v 5 rokoch budú hrať Mozarta. Chcela som, aby sa hrali, vychutnávali si všetky chvíľky. Začali normálne klasicky, cca od 6-7 rokov s nástupom do školy. Máme to však veľmi jemným štýlom, 1x do týždňa. Nemajú teda klasické hodiny teórie, ale s učiteľom pomedzi to, ako si hrajú, si hovoria aj teóriu. Pre nich je to záživnejšie, zábavnejšie a určite sa nesťažujú tak, ako ja keď som bola malá a sťažovala som sa, že mám ešte teóriu, že čo tam budem robiť. Pritom teória je veľmi podstatná, ale človek to zistí akoby až v dospelosti, že čo ste vynechali, to vám chýba.

Prečítajte si aj o Petrovi Podlesnom: Muži potrebujú uznanie a priestor, ale nie mať zo ženy matku

O sebe tvrdíte, že ste prísnou mamou. V čom sa tá prísnosť prejavuje?

Áno, považujem sa za prísnu mamu. Možno by moje deti nepovedali, že som až tak prísna. Myslím, že sa to vyvíja situáciami. Napr. jedného dňa som sa rozhodla, že budú pozerať rozprávky v angličtine, pretože mi to nedávalo význam, keď dieťa pozerá rozprávku každý deň dajme tomu 1-2 hodiny. Od istého momentu som si povedala, že nebudete pozerať po slovensky, ale po anglicky. Samozrejme, prvé týždne boli také, že tak to oni ani pozerať nebudú. Čomu som sa potešila. Ale nedalo im to. Chodili za mnou, že tomu nerozumejú. Súhlasila som, ale iba v angličtine. Dnes hovoria obidvaja po anglicky a rozumejú úplne všetkým rozprávkam a DVD, ktoré pozerajú v angličtine. Napr. nové rozprávky im dovolím pozrieť si po slovensky, aby mali predstavu a potom už len po anglicky. Deti to jednoducho rešpektujú.

Sú však veci, ktoré už nemusím vzhľadom na vek detí riešiť. Obdobia vzdoru máme za sebou. Dnes si už len vychutnávam ovocie toho prísneho alebo ťažšieho. Spomínam si, keď dcérka zvierala v rukách lízatko a ja som jej prštek po pršteku otvárala päsť so slovami, že toto kupovať nebudem. Doteraz si pamätám reakciu predavačky, ktorá ma spoznala. „Ale pani Čírová, veď je to iba lízatko.“ A ja som si v tej chvíli uvedomila a to som mala len 23 rokov. “Áno, dnes je to iba lízatko, ale o pár rokov to bude niečo iné, a potom zase iné”. Deti jednoducho musia rešpektovať maminu, keď povie, že ide sa kupovať iba to, tak to bude iba to. Samozrejme, povolím aj ja, ale je to už iná komunikácia, ako keby boli zvyknutí odmalička, že veď maminu nejako ukecáme a docielime, čo chceme. Vedia, že keď ja poviem “nie“, tak to platí.

Vediete deti k domácim prácam?

Veľmi som dbala, aby som toto nevynechala, Aby deti nemali mama hotel, kde všetko robí mama. Deti majú veľmi radi harmonogram a o ten sa snažím. Napr. v piatok si nad tým spolu sadneme, v sobotu ho otvoríme, čo kto má urobiť. Ja sa spýtam, kto chce robiť záchody, kúpeľňu, kto pomôže schody umývať, atď. Každý musí mať nejakých 6-7 vecí a keď deti odškrtávajú, že už toto mám spravené, už aj toto, tak sa veľmi tešia. Už vedia, že majú urobené a že už od nich nič nechcem. Je to lepšie, akoby som ich celý deň naháňala, že ešte ste neupratali, ešte vidím toto, a ešte vidím tamto. Dieťa je potom frustrované, že čo ešte odo mňa chceš. Akonáhle som im vytvorila plán, plán sa dodržiava a všetci sme spokojní.

Nebolo to pre vás ťažké ako pre mamu, pokušenie urobiť si to sama za chvíľku, tak ako chcete? Alebo videli ste tam vyšší motív dobra detí?

Mnoho žien si povie, mám to urobené do dvoch hodín, bez problémov, nikto sa ma nepýta, s akou handričkou a akým saponátom má umývať a striekať a ešte to je aj zle. Pamätám si však, keď náš syn kosil trávnik… Tuto pokosené, inde nepokosené. Za tých pár rokov sa tak vypracoval, že dnes ten trávnik vyzerá tak, akoby sme ho kosili my. Treba tomu dať čas a musíme byť trpezliví rodičia. Dá sa s tým však krásne pracovať.

Je dôležité, aby sa nám to nevrátilo spať ako bumerang, že deti budú mať 15-16 rokov a rodič sa vtedy spamätá, že dieťa nepomáha, len leží na gauči s mobilom v rukách. Niekde sa niečo akože zabudlo. A potom v 15 rokoch od dieťaťa chcete pomoc, lebo vidíte, že je to už veľký rozumný človek. Myslím, že najlepší spôsob je deti učiť od mala. Môj 10 ročný syn je už tak zvyknutý pomôcť, že dokáže urobiť praženicu, vajíčkový chlebík, cestoviny s niečím, bolognese. Vie to urobiť bez mojej pomoci, čo je úplne úžasné. Treba deti nechať a oni sa už naučia. Často sa ma aj ľudia pýtajú, že ako som dosiahla to, že sú takíto a pomáhajú:).

Prečítajte si aj: Darček šitý na mieru

Vzhľadom na svoj vek pôsobíte ako veľmi múdra a zrelá žena. Čo vás formovalo v takúto osobnosť, akou ste dnes?

Myslím, že to boli rôzne životné situácie, do ktorých človek niekedy aj nechtiac vpadol. Všetko človeka formuje, rodina a okolnosti, do ktorých sa dostáva. Ja som mala o svojom živote úplne normálne obyčajné predstavy a zrazu toho prišlo veľmi veľa. Cca v 19 rokoch verejnosť i média spôsobili, že dnes je so mňa človek taký, aký som.

Prvé dieťa ste mali v 20 rokoch. Cítili ste nato pripravená?

Ja som veľmi som túžila byť mladou mamičkou. Snívala som, že v 18 rokoch sa vydám a potom budem mať deti. Už vo svojich 15 rokoch som si s mojou najlepšou kamarátkou kupovala mamičkovské časopisy. Vystrihovali sme si články, lepili do notesa a potom, keď sme spolu chodili von ako 15 ročné baby, sme sa o tom rozprávali. Keď si zoberieme, aké sú dnes 15 ročné dievčatá, tak sme boli na svoj vek veľmi vyspelé. Veľmi sme si to užívali. Rozprávali sme sa o príkrmoch.

Keď som v 20-tich otehotnela, tak bol okolo toho rozruch, či to nie je skoro. Ja som to však brala úplne v pohode, že to zvládnem. Následne som v 22 rokoch zatúžila po druhom dieťati. Jedno sa mi zdalo málo:). U mňa to išlo všetko tak prirodzene, som si to vychutnávala. Naozaj som si to vždy veľmi vychutnávala. Neviem, čím to je, ale vždy som vedela, že všetky detské obdobia (rast zúbkov, detské boliestky) prejdú a nič som nikdy nebrala tragicky. Všetko veľmi rýchlo ide a prebehne.

Ako je to pri treťom tehotenstve?

Pri tomto treťom tehotenstve si to uvedomujem ešte viac, že všetko veľmi rýchlo preletí a že aj tie zúbky a všetky prebdené noci, ktoré nás čakajú. Veď ani sa nenazdám a už bude v škôlke. Sama neviem povedať, čím to je… Asi mám také nastavenie a pozerám sa s láskou na svet a to, čo je okolo nás. Neviem, či sa to dá tak nastaviť. Asi to mám v sebe… Vnímam všetko, čo je okolo mňa. To, aký mám vzťah s mojim manželom (sme spolu 12 rokov), akou mi je obrovskou oporou. Všetko vnímam veľmi intenzívne a preto sa veľmi teším zo života. Mnoho sledovateliek mi píše, že keď vidia na Instagrame moje fotky, videá, že chcú byť aj oni tehotné (smiech). Vraj som nákazlivá:). Tak sa teším z toho, že možno bude nejaký babyboom.

Rozhovor s Máriou Čírovou sme pripravili v showroome Oriflame pri príležitosti predstavenia noviniek.

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *