Slovenka a mama troch detí v Singapure: Väčšina mojich najlepších kamošov v krajine sú barmani alebo tetovači

Ako sa žije Slovenke v Singapure? V krajine s vysokou životnou úrovňou, ale zároveň  trestom smrti? Vedeli ste, že žuvačky sú tu ilegálne? A je tu veľa detských samovrážd? Akčná mama troch detí (Samko, Adam, Hana) Jana Yar, vydatá za singapurského Číňana vedie naozaj pestrý a zaujímavý život. Je obľúbenou koktailovou a gastro fotografkou v krajine.

Ako sa žije v Singapure?

Singapur je ako sen.  Z letiskového taxíka vidíte len palmy, svieti na vás slnko. Pláž je na pol hodinku od bytu a jedlo je úžasné. Ale len preto som sem nedošla. Tri roky predtým, ako som sa presťahovala do Singapuru, som žila v Thajsku. Krajina krajín, ale po takom dlhom čase zábavy, boxovania a nič nerobenia som si už nevedela takéto leňošenie ospravedlniť. Chcela som si niekde dorobiť svoj druhý vysokoškolský titul a Singapur bola krajina, kde všetci hovorili po anglicky.

Rozdielov je veľmi veľa, ale ak by som to mala zhrnúť, Singapur je veľmi jednoduchý. Všetko je zautomatizované a funkčné. Veľa ľudí pracuje v štátnej správe a je ich fakt veľa. Fičí to tu ako hodinky. Úrady, nemocnice, lekári. Čaká sa len na rezance z michellinského stánku:).  Celý tento funkčný život ma veľmi príjemne prekvapil. Celkovo všetko je to prispôsobené „užívateľovi“. Teenageri chcú tráviť čas a debatovať v Starbucks, tak ich začali otvárať 24/7, taktiež kiná sú otvorené celú noc a dokonca sa tu dá kúpiť auto z automatu…

V čom vidíš najväčší rozdiel medzi životom tam a na Slovensku?

Žije sa tu super, ale na druhej strane všetko je veľmi striktné. Hlavne, čo sa týka priestupkov alebo trest smrti za drogy. Aj žuvačky sú ilegálne.  Sú tu takisto veľmi veľké pokuty za úplne blbosti ako nosenie smradľavého ovocia do metra:).

Keď idem domov do Bratislavy, tak vždy dlho na všetko čakám. Aj keď je to asi normálne,  už nie som zvyknutá. Keď chcem poslať peniaze môjmu asistentovi, tak pošlem cez telefón. Len zadám rozoznanie podľa tváre, zaťukám, pošlem a dostane ich do minúty.  A potom rýchlosť života. Ázia je mega rýchla. Ľudia veľa a rýchlo pracujú, rýchlo žijú, málo spia. Celkovo ten work-life balance je horší. Slovensko je pomalšie. Ľudia chodia na jazerá, do prírody, tu na to cez týždeň nemáme čas. Škôlka-domov. Čo sa týka detí, tie mávajú cez víkendy krúžky. Futbal, maľovanie, čínština, taekwondo. Štúdium sa tu nezastaví. A rodičia tu majú na deti celkovo menej času kvôli tomu, že veľa pracujú.

Si fotografka a dá sa povedať, že aj micro-influencerka. Čo ti berie viac času, resp. čo ťa viac baví?

Fotografovanie ma živí. To je priorita. Na druhej strane, influencer prináša veľa zaujímavých konexií, rodičov, ktorí majú vlastné biznisy a stávame sa priateľmi. Aj keď často len cez internet.

Patríš k obľúbeným gastro a coctail fotografkám v krajine. Ako sa ti to podarilo?

Som extrovert, čo je moja veľká devíza. Mám rada ľudí. Takisto rada jem, takže to sa nedalo obísť (smiech). Radi jedávame vonku a rada chodím do barov. Väčšina mojich najlepších kamošov v krajine sú barmani alebo tetovači. S inými fotografmi sa moc nestretávam.

Avšak k foteniu jedla som sa dostala náhodou. Začala som ako event fotografka a fotila som v kluboch. Bola to super práca: štvrtok, piatok, sobota. Každý deň 1,5 hod. Slušne som si zarobila, Príjemná spoločnosť, pár fotiek a spokojnosť na oboch stranách. Odtiaľ som prešla na fotenie jedla. Bolo to v čase, keď sme sa rozhodli, že budeme mať rodinu. Večerné fotenia som už nechcela, nech sa pripravím na rodičovstvo. Veľmi ma však baví aj fotenie rodín alebo hudobníkov. Môj prvý bakalár je z filmu (moja mama bola učiteľka na VŠMU). Druhý bakalár je z fotky.

Prečítajte si aj rozhovor: Psychologička Martina Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať

Prečo si sa rozhodla venovať najmä food foteniu?

Milujem jedlo. Veľmi rada jem a nerada varím. Toto povolanie mi naozaj sadlo. Často mi nabalia jedlo domov a máme o večeru postarané. A zároveň zarobené.

Si mamou troch detí. Ako stíhaš skĺbiť materstvo s prácou?

Nie je to ľahké. Mám však super muža,  ktorý sa naozaj veľmi podieľa na výchove a pomáha mi. Pokojne ostane doma, keď musím na pár dní do inej krajiny.  Mám však aj super pestúnku, ktorá s nami býva a svokru, ktorá chodí každú nedeľu. Tá precvičuje deti z čínštiny. Okrem toho sú všetky tri deti už v jasličkách a škôlke. Teraz ale pracujeme menej, aj ja, aj muž.

Väčšinou sme obaja už okolo 17 hod doma. Ja často fotím len 2-3 hodiny denne alebo len párkrát do mesiaca. Keď sa mi narodil druhý syn, som veľa pracovala a veľmi ma to mrzelo. Potom som si dala pohov. Život v Singapure ma obohatil v tom, že som efektívna a rýchla. Veľa vecí vybavím, aj keď s každým dieťaťom je to horšie s pamäťou:). Ale toto je moje posledné dieťa, takže by sa moje mozgové bunky mohli dať čoskoro do poriadku:).

Začala si študovať detskú psychológiu a poradenstvo. Čo bolo motívom?

Predovšetkým kvôli svojim deťom. Je tu veľa samovrážd maloletých. Nedostatočná komunikácia rodičov s deťmi. Ázijská kultúra je veľmi špecifická, okrem hanblivosti takisto zachovanie určitej masky hlavne pred rodinou. Často ľudia o sebe veľa nevedia a môžu spolu bývať. Takisto je veľa vecí tabu. V škole je veľký tlak na deti, aby mali dobré známky. Deti to často nezvládajú. Končí to žiaľ až samovraždami. Šikana a samovraždy sú dosť časté, toho sa bojím a je to jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla túto oblasť študovať. Chcem vedieť pomôcť a porozumieť najmä svojim deťom, aj keď teda moja hlavná rola je rola matky. Chcem však mať určité znalosti, aby som vedela lepšie komunikovať. Rozhodla som sa mať tri deti a chcem ich aj dobre vychovať:).

V podstate ide o to, ako správne vychovávať s rešpektujúcim prístupom. Nechať dieťa poučiť sa zo svojich chýb a nežne ich postrkovať k dobrým výsledkom. Tu mamy akoby nedajú dieťaťu šancu. Od malička je tu veľký tlak, že ak sa dieťa nedostane na dobrú školu, tak nemá žiadnu budúcnosť. Teraz to už neplatí tak na 100%, ale mnohí staromódnejší rodičia si to stále myslia. Deti sú takisto tlačené do kariéry, ktorá dobre zarába. Lekár, právnik a deti sa boja (nechcú) povedať nie.

Kedy sa popri všetkom stíhaš ešte učiť?

Mam hodiny od 7-9 hod a učím sa, až keď deti spia, takže po 22 hod večer. Mam voľný rok, pokiaľ môj najstarší syn pôjde na základnú školu a netušila som, že udrie korona..takže je to veselé a náročné s troma doma:).

Je však veľmi zaujímavé učiť sa stratégie pozitívnych disciplín, ktoré ako rodičia môžeme začleniť do výchovy. Deti majú krátke rozpätie pozornosti, takže nie je príliš ťažké ich presmerovať na inú činnosť, keď je potrebné. Takisto veľkú silu má pozitívne posilňovanie.

Je niečo, čoho sa obávaš v tejto krajine?

Každý chlapec musí ísť na dva roky na vojnu, keď dovŕši 19 rokov. Musíme sa však rozhodnúť do 7. roku života detí. Aj keby odídeme, moje dve deti sa musia v 19tke vrátiť a 2 roky stráviť v singapurskom vojnovom campe. Štatisticky zomrie jeden chlapec mesačne vo veku 18 rokov buď na prehriatie organizmu, keď nadriadený nevie rozlíšiť, kedy môžu mať prestávky, určité chyby ako nesprávne vysvetlené veci alebo to chlapci nevedia psychicky zvládnuť a zabijú sa.

Je to reálna tvrdá príprava na vojnu. Ak by prišlo k vojne, všetci Singapurci musia ísť povinne bojovať. Vojenčina trvá dosť dlho a toto by bol pre nás hlavný dôvod presťahovať sa niekam inam. Ja budem o tom so svojimi deťmi určite komunikovať. Ale úprimne, neviem si to veľmi predstaviť a tobôž, keď viem, že moje deti sú citlivé. Ale toto sa nás bude týkať o 14 rokov, dovtedy sa môže zmeniť veľa vecí…

Prečítajte si, čo vám a vašim deťom prinesie čítanie

Aké sú singapurské ženy?

Sú sebavedomé a nezávislé na mužoch. Väčšinou riadia všetko, ale to sa mi zdá, že je už globálne. Zvládajú viac vecí naraz: prácu, deti, chod rodiny. Takisto veľa od mužov vyžadujú. Niekedy až príliš. Občas mladé baby ani nejdú na rande s chlapom, ktorý nemá tzv. 5C: cash, car, credit cart, condominium a country club membership (peniaze, auto, kreditku, byt, členstvo v klube).

Vedela by si si predstaviť, že sa aj s rodinou vrátiš na Slovensko a žili by ste tu?

Často nad tým uvažujem… Ja ako fotografka a môj muž ako tetovač, sme tu v Singapure aktuálne onálepkovaní ako „nepotrební“. Vzhľadom na situáciu s koronou, máme stále veľa nakazených a všetko sa otvára v troch fázach. Prvá fáza sú školy a úrady, druhá sú reštaurácie, kaderníctva a služby a my patríme až do tretej fázy… Už sme doma štyri mesiace (ku dňu 07.06.2020) a keby nemáme úspory, tak by sme museli odísť do krajiny, kde sa pracovať dá. Aj keď si myslím, že som už dosť stará začínať niekde odznova a takisto si nemyslím, že by som si vedela zarobiť ani zďaleka toľko, čo zarobím tu. Je to však jedna z možností, ak sa ukáže, že ďalších šesť mesiacov nebudeme môcť pracovať. V tom prípade nemáme problém ísť na pol roka do Európy a budovať si nové lokálne portfólia…

Moji známi, ale aj priaznivci ma sledujú na : https://www.instagram.com/jana_yar/