Veronika Keresztesová: Manžel bol prvý, kto ma v nápade podporil

Cesta za snom nie je jednoduchá. Veronika Keresztesová chcela obdarovať svoju neter, a tak vznikol nápad ručne vyrobiť hojdačku. Ako sa jej nápad posunul k podnikaniu a čo ju ešte čaká na ceste za tým, aby mohla svoje hojdačky oficiálne predávať?

Nedávno ste sa zúčastnili projektu Rozbiehátor na podporu nových podnikateľských nápadov. Stali ste sa jednou z výherkýň. S akým projektom ste súťažili?

Do Rozbiehátora som sa zapojila s projektom NONI – ručne vyrábané textilné hojdačky. Vhodné sú najmä do interiéru, ale v podstate sa dajú zavesiť kdekoľvek. Primárne sa zameriavam na deti, ale už teraz mám plnú hlavu ďalších nápadov.

Ako vznikol nápad na výrobu hojdačiek?

Pred rokom sme oslavovali prvé narodeniny mojej netere. Zároveň mala v ten istý deň aj krstiny, kde som bola jej krstnou mamou. Rozmýšľala som nad nejakým hodnotným darom na túto príležitosť. So sestrou máme už dlhé roky tradíciu, že si navzájom darčeky vyrábame. Chcela som v tomto dobrom zvyku pokračovať aj pri jej dcére. A tak som prišla s nápadom, že jej vyrobíme hojdačku.

Čím sú unikátne?

Hojdačky robí možno kadekto, no mojím cieľom je dať si hojdačky certifikovať a oficiálne ich predávať. To na Slovensku nerobí nikto. Moje hojdačky sú navyše priestrannejšie. V základnej výbave je aj závesný systém, zábavné prvky a hojdačky sú doplnené o dva vankúše. Takže sú veľmi pohodlné.

Podporoval vás niekto v tomto nápade, či vás skôr vaše okolie odhováralo?

S hojdačkami mi pomáha aj manžel. Na starosti má drevené časti. On bol prvý, kto ma v tomto nápade podporil. Vyrobili sme niekoľko hojdačiek pre kamarátov. A na ich popud som sa začala zamýšľať nad výrobou vo väčšom meradle.

Ako dlho trval Rozbiehátor a aké boli jeho jednotlivé etapy?

Rozbiehátor trval od marca do mája. Vo februári sa podávali prihlášky. Od marca sa začali kurzy, v apríli sa nápady pretriedili. Postúpila som do užšieho kola, dostala som mentora a 100 eur na výrobu prototypu. V máji bolo finále. Na tom sa mohli zúčastniť úplne všetci, aj tí, ktorí sa nedostali do užšieho kola v apríli.

V prvom kole sme si spravili prieskum trhu. Určili sme si čo chceme ponúkať a aká je naša cieľová skupina, ktorej daný produkt ponúkame. Na všetko bola veľmi triezva časová dotácia. Asi mesiac sme mali na výrobu prototypu produktu alebo služby. Potom sa robila vlastná webová stránka. A na koniec sme mali spraviť kampaň, ktorá mala preveriť náš nápad.

Momentálne sa rozbieha letná edícia kurzov. Tú vnímam ako veľký dar. Už teraz máme za sebou dva workshopy, ktoré boli veľmi prínosné a plné informácií, ku ktorým by som sa bežne nemala ako dostať.

Čo vám dala táto skúsenosť, v čom vidíte najväčší prínos Rozbiehátora?

Najväčším prínosom je pre mňa spätná väzba. Rozbiehátor ma po celý čas motivoval a posúval dopredu.

S čím ste mali pri svojom projekte najväčšie problémy?

Keďže sú hojdačky špecifikované ako hračky rozvíjajúce pohybové aktivity, je nutné ich pred uvedením na trh certifikovať CE certifikátom. Hoci som vyrobila prototyp a otestovala som si ho na známych, prakticky som nemala žiadny výsledný produkt. A tak vznikol problém, ako si nastavím stránku, aby moje produkty neboli predajné, ale aby som zároveň hneď neodplašila budúcich zákazníkov. A to isté bolo aj s kampaňou. Momentálne ponúkam na mojej stránke možnosť predobjednať si certifikovanú hojdačku teraz, ale so zľavou.

Na konci projektu vás čakala kampaň na sociálnych sieťach. Aký bol výsledok, boli ste s ňou spokojná?

Moja kampaň trvala dva dni. Hoci som nemala veľké očakávania, prvý deň bol pomerne slabý. Bola to moja prvá kampaň a myslela som si, že som niečo zle nastavila. Druhý deň bol oveľa lepší. Až vykompenzoval ten prvý. V ľuďoch postupne zreli informácie a odozvy som mala aj niekoľko dní po skončení kampane. Nakoniec vyhodnocujem kampaň ako úspešnú.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Mojím cieľom bolo vo finále Rozbiehátora žiadať o grant na certifikáciu. Tak dúfam, že čoskoro už budem môcť môj projekt rozbehnúť naplno. Okrem toho momentálne pracujem aj na divadelnom predstavení.

Máte dieťa, ako si zadeľujete svoj čas? Nebol problém zúčastniť sa Rozbiehátora popri malom dieťati?

Rozbiehátor prebiehal počas korona krízy, v období karantény. Mala som šťastie, pretože bol doma aj manžel. Termíny online stretnutí sme mali vopred dané, a ja som si to doma vedela včas dohodnúť. S prácou je to už horšie. Pracujem väčšinou v noci. To pozná asi väčšina mamičiek.

Ktorú vec, ktorá sa vám v živote podarila uskutočniť, pokladáte za najdôležitejšiu?

Bez rozmýšľania, je to rozhodne náš syn. Ale okrem toho sú to rôzne menšie pracovné úspechy. Pracujem ako divadelná scénografka, ale aj to, že som sa vôbec odhodlala vydať sa na skusy s hojdačkami je pre mňa veľký úspech. A najmä, že som vyhrala vo finále s Rozbiehátorom. Je to skvelá odozva.

Ak máte chvíľu voľna, ako ju zvyknete tráviť?

Mám dvojročného syna. Teraz som mala prvýkrát víkend sama pre seba. Využila som ho na výrobu hojdačiek. Chvíľu voľna zväčša trávim v kuchyni alebo upratovaním. Ak mám viac času tak čítam alebo trávim čas v záhrade alebo v prírode.

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

1. Buďte odvážne. Nebojte sa, nemáte čo stratiť!
2. Zapojte sa do startupového programu. Motivuje vás a nasmeruje.
3. Využila by som často spomínané motto Rozbiehátora: Otestujte svoj nápad za málo peňazí a za krátky čas.