NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY MAGAZÍN ROZHOVORY

Daniela a Alexandra: Komunikácia je v našich životoch kľúčová. čLOVEčina navracia do vzťahov iskru a radosť z blízkosti

Barbora Jelinek
Share

Akčné mamy Daniela Choma a Alexandra Hollá sú dôkazom toho, že ženské kamarátstva v ktorých prevláda rešpekt, opora a akceptácia, spolu krásne fungujú aj pri spoločnom biznise. V dobe korony, keď sme sa všetci zdržiavali doma a svet sa na chvíľu zastavil, usilovne pracovali a využili tento čas produktívne v podobe ich spoločného projektu, ktorého cieľom je priniesť do medziľudských vzťahov viac otvorenosti, ľudskosti a spojenia. Spoločenská hra čLOVEčina vnáša medzi ľudí skutočnú blízkosť, ktorá v dnešnej online dobe absentuje. Kladie nám otázky nad ktorými sa v bežnom živote nepozastavujeme a predsa nás hlboko ovplyvňujú.

Ako ste sa vy dve zoznámili?

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



D: Naše cesty spojilo materstvo. Saška po prvom pôrode hľadala pomoc a ja som jej ju poskytla, keďže som sa vtedy venovala podpore matiek a poradenstvu.

S: Ja som Danku registrovala v niektorých mamičkovských skupinách, kde veľmi fundovane a zaujímavo pomáhala ženám. Mala som problémy s dojčením, tak som ju nakontaktovala a odvtedy sme začali písať náš spoločný príbeh. Neskôr sme dokonca rovnako otehotneli s dcérami a to nás zblížilo ešte viac.

Obe ste akčné mamy, ktoré sa popri deťoch venujú aj svojim činnostiam. Čo robíte? Aká je vaša práca, profesia?

D: Neviem, či to viem nazývať priamo profesiou, ale život ma zatiaľ vedie vždy za tým, kde cítim vášeň, zmysel a samú ma to nejakým spôsobom premieňa, formuje a rozvíja. Pred ôsmimi rokmi som sa začala venovať tehotným, matkám po pôrode, neskôr rodinám. Prerástlo to neskôr do rozvojových programov pre rodiny, hĺbkovú prácu so ženami, pármi, vzťahmi.  Tam som zacítila rezonanciu s hojivou silou skutočného ľudského stretnutia a vzájomnosti. Silu prijatia, autenticity a osobnej zodpovednosti za život, ktorý chceme žiť. Zamilovala som sa do človenčenstva, ktoré môže medzi ľuďmi vznikať a prúdiť. Videla som, ako to mení životy a cítila som, že som tu správne. Že môj dar v tejto dobe je trefné slovo, láskavé načúvajúce ucho, cit pre situáciu a hlboká úcta k individualite každého človeka. V tomto duchu tvorím posledných 8 rokov, odkedy sa mi narodil syn a všetko, čo som si myslela, že o sebe a živote viem, premenil do väčšej pravdy a hĺbky.

S: Je zaujímavé, že ja sama si vôbec nepripadám ako akčná mama. Myslím si, že je to len taká domnienka, pretože v skutočnosi trávim veľa času aj ničnerobením a celkom si tieto chvíle viem užiť. Čo sa týka profesie, skončila som medicínu (zubné lekárstvo). Pracovala som v obore len pár mesiacov po škole a potom som nastúpila na materskú dovolenku, ktorá trvala 6 rokov a zmenila celé moje smerovanie. Najprv som sa venovala spolu s ďalšími 2 šikovnými ženami výrobe hračiek pre deti a neskôr som stretla kamarátku Janku, ktorá ma oslovila, či s ňou neskúsim nadizajnovať jeden byt. No a zistila som, že mi to ide celkom ľahko a  baví ma to. Dodnes sa tomu venujem pod značkou 2cosy_living. Momentálne ma však asi najviac zamestnáva Človečina a tiež spravovanie niektorých sociálnych sietí. Som rada, že som vykročila trošku do neznáma, pretože som mohla objaviť aj iné vlohy a dary, ktoré v sebe mám.

Mamy radia mamám – zahrajte sa spolu s deťmi! Využite pri tom kreatívne hry

Kedy sa zrodila vo vašich hlavách myšlienka o spoločenskej hre pre dospelých? Prečo vlastne?

D: Cítila som veľký ťah dostať podstatu a povahu toho, čím žijem viac do sveta. Aby to bolo dostupné každému, kto o to stojí a chce svojim vzťahom a životu dať pozornosť, ktorú si zaslúžia. Lebo je to práve kvalita vzťahu k sebe a vzťahov s druhými, ktorá určuje celkovú mieru životnej spokojnosti a naplnenia.

S: Danka mi raz spomínala, že by veľmi chcela vytvoriť spoločenskú hru a dostať tak do domácnosti viac spojenia a blízkosti. Vtedy som ani netušila, že by sme to raz mohli robiť spolu. Až prišla korona, náš podnik, ktorý máme s manželom, sme museli zavrieť a rozbehli sme donášku drinkov. Mne napadlo, že by bolo super k nim pridávať komunikačné kartičky. Danke som navrhla nech skúsi napísať otázky a pridáme 2-3 kartičky ku každej objednávke. To bol impulz z ktorého nevzniklo len pár kartičiek, ale v priebehu nasledujúcich dní mi poslala viac ako 200 otázok. A potom to už išlo samo. Naskočili sme na spoločnú vlnu a začali v nej spoločne plávať.

Bol celý proces od nápadu až po realizáciu náročný? Prekvapilo vás niečo?

D: Mňa prekvapilo ako som, hoci nevedome, vyčkávala na spoluprácu. Nechcela som do toho ísť sama a nápad som v sebe nosila už od jesene. Počas karantény boli ľudia  dlho spolu doma a bola to asi pre všetkých z nás veľká výzva. V tom prišla ako zápalka Saška a povedala: ,,Choď už do toho, teraz je ten správny čas, doba to potrebuje, pôjdem do toho s tebou.“ To ,,s tebou“ bolo rozhodujúce a od toho momentu sa všetko dialo samé. Sadla som  si k tomu a v priebehu 3 hodín som mala 150 otázok.  Zvyšných 50 som dokončila na druhý deň. Saška sa oprela do dizajnu a faceliftu ako celá hra bude vyzerať, ako bude komunikovaná verejnosti a  tiež mala všetko hotové veľmi rýchlo. Tým, že tá tvorba bola v takej ľahkosti a radosti cítila som, že bude mať úspech. Aj keď rozmery, ktoré to nabralo, s tými sme nerátali ani v tých najodvážnejších snoch.

S: Celý proces vnímam ako odniekiaľ veľmi podporovaný, pretože to šlo veľmi rýchlo, ľahko a všetko nám do seba zapadalo a dávalo zmysel. Prekvapilo nás na začiatku asi len to, že finalizácia produktu neprebiehala spočiatku podľa našich predstáv. Avšak dotiahli sme to do úspešného konca a máme kvalitou podľa mňa skvelý produkt.

Učte deti to, čo sami viete najlepšie a čo vás baví

čLOVEčina je už teraz veľmi úspešná? Čím to je?

D: Ja vnímam, že to bolo jednoducho už zrelé a zároveň to tu chýbalo, keďže podobná hra tejto povahy tu nie je. Vidíme z reakcií, aj spätných väzieb ľudí, že sme trafili niečo, po čom sme ako spoločnosť veľmi hladní a podvedome nám to chýba. Akonáhle s tým prídeme do kontaktu, niečo v nás zapadá na svoje miesto a hovorí ,,áno“, toto mi robí dobre, toto robí dobré nám, naším vzťahom, nášmu svetu.

S: Myslím si, že je to jednoznačne tým, že medzi ľudmi chýba skutočná komunikácia. Pri bežnom rozhovore väčšinou našu pozornosť presmerujeme hneď na tvorbu našej odpovede, reakcie a tým strácame s tým druhým spojenie a pozornosť presmerujeme na vyjadrenie názoru. Naša hra môže naučiť skutočnému načúvaniu tým, že odpovede len zaznievajú a každý dostane priestor na zdieľanie. Komunikáciu vnímam ako kľúčovú nielen vo vzťahoch, ale aj v pracovnom kolektíve či rodine.

Ide o spoločenskú hru, ktorá je založená na kartičkách s otázkami. Akých oblasti sa dotýka?

Hra je rozdelená na dve úrovne:  Komfort a Rozvoj. V Komforte sú otázky, resp. témy opatrnejšie a v Rozvoji si prídeme na svoje, keď chceme ísť viac mimo našu komfortnú zónu. Vnímam, že celistvosť jej dodáva, že nie je zameraná len na pozitíva, radosti a komplimenty, ale oslovuje aj naše zármutky, nedokonalosti, bôle či pochybenia a pozýva k osobnej zodpovednosti. Stretávame v nej celé spektrum ľudskej skúsenosti so životom.  Na niektoré otázky odpovedáme o sebe a na niektoré nám zase dávajú spätné väzby naši spoluhráči. Umožňuje nám to uvidieť sa aj inými očami a videnie seba rozšíriť, prípadne prehĺbiť o to, čo nám o sebe bežne ostáva skryté.

Čo nás vaša hra môže naučiť? Môže nám v niečom pomôcť?

Hra vytvára priestor a pozýva k zdieľaniu, otvorenosti a blízkosti. Pozýva k ukázaniu seba a podelenia sa o seba z miesta jedinečnosti, pravdy, autenticity. Pod závojom hry, zrazu vzniká priestor osloviť, či odkomunikovať zamlčané, utajované, či neprejavené. Niečo s čím sa možno skrývame ani poriadne nevieme prečo, alebo sa možno len doteraz nikto naozaj nezaujímal. Často sa o seba nezaujímame ani my sami. Naša hra sa zaujíma. Zaujíma sa o človeka, o to ako sa vníma, ako vidí svet, čo ho teší, povznáša, ale aj zarmucuje, či ťaží. Oživuje vzťahy, ktoré či už stereotypom, nezáujmom, či domnienkou, že ,,veď sme si už všetko povedali“, zošedli a stratili iskru. Zároveň otvára brány našej človečiny aj s úplne cudzími ľuďmi, s ktorými vieme prelomiť ľady. Zažili sme to pri testovaní hry x-krát. Keď hru začali hrať medzi sebou ľudia, ktorí sa videli po prvýkrát, už po pár otázkach mali pocit, že spolu majú spojenie, že sú si bližšie a sú opäť o niekoho bohatší. Sme sociálne cicavce, toto je pre nás úplne bazálna vec. Cítiť sa prepojení, vnímaní, počutí, prijímaní. Byť spolu tak ako sme naozaj, bez potreby spolu súperiť, porovnávať sa , či naprávať. V úcte k jedinečnosti toho, ako zažívame život a seba v ňom.

Aká je vaša najobľúbenejšia otázka z hry?

Otázka: ,, Čo robí pre teba náš vzťah vzácnym?“ je taká srdcovka, lebo je to široká otázka, ktorej keď sa otvoríme tak nás privádza ku krásnym skutočnostiam o tom, akí sme požehnaní, že v našom živote máme vzťahy, ktoré nás obdarúvajú na mnoho spôsobov. Môžeme mať tendenciu ich brať ako samozrejmosť, hoci sú veľkým darom a táto otázka nám na to pomáha posvietiť.

Je to vaše spoločné dieťa. Každá z vás v ňom zastáva svoju pozíciu. Ako to máte podelené?

D: Ja stojím za obsahovou stránkou, teda tvorila som otázky. Zastrešujeme ekonomiku, evidenciu, administratívu a tvorím slovom, keď potrebujeme niečo komunikovať.

S: Ja riešim naše sociálne siete, pripravujem grafiky, spracovávam a upravujem fotky. Občas komunikujem s ľudmi, pomáham s odosielaním balíkov.

Ste na to dve. V čom vidíte výhodu práce vo dvojici? Ako riešite výmenu názorov?

D: Keď narazíme, berieme to skôr ako príležitosť uvidieť niečo po novom, niečo čo nám možno doteraz unikalo. Ale tým, že obe máme hlbokú úctu a obdiv k talentom tej druhej, tak máme k sebe dôveru a ponechávame si kompetencie, v ktorých sme dobré. Nepcháme sa tam, kde tej druhej viac zavadziame, než by sme pomohli. Ja som bola celý život zvyknutá robiť všetko sama, lebo som si, myslela, že len vtedy je to hodnotné, keď si to celé vydriem. Preto je táto spolupráca pre mňa úplným oslobodením a novým vetrom v živote. Je mi ľahšie, pohodovejšie a radostnejšie, lebo v spolupráci sa problémy aj pády delia, no radosť zo spoločného úspechu, prajnosť, podpora sa násobí. A to je pre mňa veľmi vzácne.

S: Vnímam to ako obrovskú výhodu. A myslím, že sa poznáme už tak dobre, že rešpektujeme aj svoje slabšie stránky, alebo horšie dni. Vieme jedna druhú podporiť potiahnúť, alebo tej druhej nechať čas na oddych. Niekedy vo vypätých situáciách je pre mňa veľmi dôležité, že sme v tom dve a sme tu jedna pre druhú. Zdieľanie šťastia a úspechov je pre mňa krajšie vo dvojici .A taktiež mám rada náš spoločný humor. Veľa sa spolu nasmejeme.

Keby ste mali definovať pojem akčná mama, ako by to znelo? Aká mama, je podľa vášho vnímania akčná?

D: Už dávno ma opustilo dávať nám ženám prívlastky. Ja si prajem pre každú ženu, aby si drzo, hrdo a nekompromisne žila to, čo jej dáva hlboký zmysel, kde sa cíti živá, v kontakte s tým, kto je a čo v sebe nosí. Či je to vedkyňa, horolezkyňa, umelkyňa, mama na plný úväzok, predavačka, vydatá, bezdetná, slobodná, je to jedno. Veľmi si prajem, aby sme si ako ženy dopriali dôveru v to, že tu máme svoje miesto a každé je unikátne a potrebné a vedeli sa v tom navzájom podporovať, povzbudzovať a rešpektovať. Preto vám aj ďakujem za vašu platformu, ktorá k tomuto ženy podporuje a inšpiruje, aby sme sa konečne narovnali a na vlne rytmov našich sŕdc tvorili životy, ktoré nás tešia a napĺňajú. Lebo vtedy kvitnú aj deti, ožívajú muži a ozdravuje sa celý svet. Lebo živá, šťastná a autentická žena  = zdravá spoločnosť.

S: Pre mňa je akčná mama každá. Priala by som si, aby sme sa ženy vnímali navzájom ako inšpiráciu. Aby sme sa podporovali, nemuseli si dokazovať, že niektorá zvláda viac, ako tá druhá. Akčná mama môže byť kľudne aj taká, ktorá si dopraje oddych, ktorá si nájde čas pre seba, ktorá si sadne keď je unavená. Ale naopak aj taká, ktorá miluje dobrodružný život, ktorá rada cestuje, pracuje a zvláda aj starostlivosť o deti. Pre každú to môže byť niečo iné. A tak je to v poriadku.

Čo by ste odporučili iným mamám, ktoré majú doma v šuflíku svoj nápad a stále sa nevedia odhodlať ho zrealizovať?

D: Aby prestali čakať kým budú ,,pripravenejšie“ či ,,schopnejšie“. Nečakajme na dokonalosť, nečakajme kým nám niekto niečo láskavo dovolí. Uverme v seba samé, vykročme, objímme všetky naše nepohodlia, ktoré z toho vyvstanú a na druhej strane  vyjdeme už iné. Budeme zmenené múdrosťou, skúsenosťou, poznaním.  Po ceste sa môžeme veľakrát láskavo nad sebou pousmiať, keď sa chvíľu popľantáme. Byť v mieri a priateľstve s našou nedokonalosťou, tam sa skrývajú naše obrovské zdroje, kedy prestávame same sebe zavadzať a obmedzovať sa. Prestaňme si démonizovať chyby ako zlyhania, či nekompetenciu a začnime ich vnímať ako učiteľky, ktoré nám cibria zručnosti, odkrývajú hlbšie učenie. Spájajme sa, podporujme, stojme jedna za druhou. Vtedy sme nezastaviteľné.

S: Presne tak, ja sama som niekedy bola na seba príliš prísna a veľmi mi záležalo čo na moje počiny povedia iní ľudia, či je to dosť dokonalé. Takže moja rada znie: Vykašľať sa na tieto naše mantinely v hlave, skúsiť to a vykročiť!  Keď som toto pochopila, začalo ma  baviť viac nahliadať na seba z inej stránky. Z tej, v ktorej si viac verím. Z tej, v  ktorej sa menej kritizujem a z ktorej sa viac ľúbim. Skúšam, hľadám, objavujem, padám, vstávam a o tom je život. Dokonalý vo svojej nedokonalosti každý deň.

Hru čLOVEčina nájdete na Facebooku.

Tagy
Barbora Jelinek
Barbora Jelinek

content creator, copywriter, influencer @z_dennika_reumamy

  • 1

Mohlo by sa vám páčiť

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *