Chceme vychovať samostatné deti? Veďme ich k domácim prácam

Ako dobre pripraviť svoje deti na dospelosť? Dá sa to vôbec? Veď majú skoro všetko. A temer hneď. Mnohé deti to majú dnes naozaj veľmi ľahké. A mnohokrát je to chyba nás, rodičov. Výsledkom je potom generácia 20+, prípadne 30+, žijúca v mama hoteloch, čakajúca na vypraté trenky od mamičky a teplú večeru najlepšie do postele. Mnoho detí týmto spôsobom dlho nedospeje – neprevezmú totiž zodpovednosť za starostlivosť sami o seba. Žiaľ, častejšie sa to vyskytuje u mladých mužov.

Detstvo mimo reality?

Na celom svete je však známe, že už malé deti milujú domáce práce. Zvyčajne ich konajú pod dohľadom dospelých. plniac si tak ich každodenné povinnosti s viditeľnou pýchou. Samozrejme, čas na hranie zostáva, ale povinnosti nepustia. Výsledkom takého detstva je, že deti hladko a bez veľkých problémov prechádzajú do stavu dospelosti. Ako je potom možné, že my sa snažíme deťom vytvoriť detstvo odtrhnuté od reality? Nehovoríme si, že veď im nič neujde, skutočný život ich ešte počká, nech si len užijú tie krásne detské časy? Je to dobré alebo zlé? Dá sa to vôbec takto jednoznačne zhodnotiť?

Alebo je to len naša zbabelosť a únik pred zodpovednosťou? Môžeme vôbec pomôcť deťom pripraviť sa zodpovedne na dospelosť a s tým súvisiacu samostatnosť? Samozrejme! Jeden z účinných spôsobov je zvykať ich na prácu. Pekne, postupne. Začať je vhodné už veľmi skoro, od 1,5-2 roka.  Dieťa už v tomto veku môže mať jednoduchú každodennú úlohu. A ráta sa tam napr. aj upratanie hračiek pred spaním.  Je veľmi vhodná, ak je tá úloha niečím špecifická a výnimočná pre dané dieťa. Aby ju nemal na starosti nikto iný. Budú sa tak vnímať ako jedineční a nezastupiteľní.

Prečítajte si aj rozhovor so psychologičkou Martinou Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať

Krok za krokom

Tieto úlohy môžu postupne pribúdať. U niekoho možno mesiac po mesiaci, niekto bude potrebovať viac času. Závisí od veku a povahy dieťaťa, niekomu to môže ísť veľmi ľahko, pri inom dieťati sa rodič bude musieť vyzbrojiť veľkou mierou trpezlivosti. Dôležité je, aby úlohy boli jednoduché a pravidelné. Môžu zahŕňať aj starostlivosť o seba, napr. umývanie si zúbkov alebo umývanie rúk po príchode zvonka, resp. pred jedlom. Taktiež je vhodné, ak úlohy sú prospešné pre celú rodinu, čiže dieťa je aktívne zapojené do chodu domácnosti. Napr. trojročné dieťa môže prestierať stôl a dávať servítky alebo príbor. Rodičia musia byť dôslední, vyžadovať splnenie daných úloh a nerobiť ich za deti. Jednoducho, ak dieťa nedonesie servítky, tak mama skonštatuje, že nemáme servítky, lebo napr. Janko ich nenachystal. A Janko bude zároveň vidieť, že všetkým chýbajú servítky, ktoré mal on na starosti. Očakávajte od detí, že úlohy budú vykonávať sami. Chváľte ich a buďte na nich pyšní, ak sa im podarí úlohu splniť.

Skutočné sebavedomie vyplýva z vlastného prispievania k spoločnej veci. Ak deti nepoznajú svoje miesto a úlohy, ktoré im prináležia, ľahko si o sebe vytvoria falošnú ilúziu, tzv. bublinu, ktorá im v reálnom svete veľmi rýchlo spľaskne.

Prečítajte si, prečo je čítanie také dôležité

Príprava na život

Nenásilné, postupné zvykanie na povinnosti deťom neskôr veľmi uľahčí život. Dospievajúce deti, ktoré doma pomáhali, nebudú mať problémy, ak budú mať priložiť ruku k dielu. Bude to pre nich bežné, samozrejmé. Cieľom výchovy by mal byť mladý človek, ktorý minimálne v 18tke bude prispievať do domácnosti takmer tak ako rodičia, pokojne môže 1x týždenne uvariť večeru a je zodpovedný za určité oblasti v rámci rodiny. Ale začína to niekde tam pri upratovaní hračiek vo veku 2 rokov. A rodičia tu musia byť dôslední a neustúpiť. Čo nie je vždy ľahké. Pri prideľovaní úloh je vhodné deťom prideliť úlohy, ktoré sú im sympatické, ktoré robia radi. Samozrejme, realita života je však taká, že niekto musí mať na starosti aj tie menej obľúbené práce.

Koho chceme vychovať?

Keď si predstavíme, akého človeka by sme chceli vychovať, aký by mal byť v dospelosti, oveľa ľahšie sa nám budú určité veci vyžadovať. Ak nám teraz na našom partnerovi niečo prekáža, uvedomme si, že aj my vychovávame budúcich manželov, otcov, manželky a matky. Chceme vychovať syna, ktorý si nebude nikdy vedieť vyžehliť košeľu? Alebo ktorý bude považovať umývanie dlážok za čisto ženskú prácu? Na túto otázku si musíme zodpovedať každý sám…A následne konať….alebo nekonať…