Kam za dobrodružstvom alebo ako prežiť rafting s deťmi

Máte akčné deti? Čo tak skúsiť s nimi pravé dobrodružstvo na Dunajci v prekrásnom prostredí Pienin?

Naša dovolenka na Orave bola spestrená výletom do Červeného Kláštora. Cesta trvala asi hodinu a pol, takže nešlo o veľké cestovanie a bolo to rozhodne lepšie, ako ísť z Bratislavy. Pôvodne sme mali objednanú plť, chceli sme totiž stráviť plavbu aj s druhou rodinou – švagrinou, jej manželom a tromi deťmi. Keďže my máme štyri deti, chceli sme plavidlo pre 11 ľudí.

Keď sme zopár dní vopred zavolali na číslo uvedené na internete, ozval sa nám neochotný chlap. Jedinou alternatívou sa zdala byť plť, a keď sme sa pýtali na rafty, pán nám odvrkol, že by sme potrebovali dva. Ale láskavo si našu rezerváciu zaznačil na 13:30.

Zmeny v pláne

Pri príchode sa však zmenila situácia. Prišli sme o jednej a ukázalo sa, že naša rezervácia bola irelevantná, keďže nám oznámili, že si musíme počkať do tretej. Naše meno bolo síce v ich zošite niekde načarbané, ale nikto k tomu nijaký čas nepriradil. A tak sme skončili ako každý, kto tam náhodne prišiel. Manžel neváhal a išiel sa opýtať inde. Uspel. Raft pre 11 ľudí plus inštruktora voľný o 13:30, skvelé!

Dostali sme nafukovacie vesty, osobné veci a topánky sme si vložili do dvoch kanistrov, aby sa nám nezamočili. Najmladší členovia posádky si posadali na prednú a zadnú stranu člna, my ostatní na oba okraje a mladý, 20-ročný chalan, ktorý nás mal sprevádzať, úplne dozadu.

Na rafte nemusíte zostať suchí!

Každý, okrem dvoch najmenších detí, dostal do ruky veslo (k dispozícii ich bolo osem plus jedno pre sprievodcu), a tak sme sa všetci aktívne mohli zapojiť do chodu raftu. Oproti pltiam je to trochu akčnejšie:).

Počas cesty sa nás vedúci zopár krát spýtal, či sa nechceme osviežiť vodou, a vzápätí nás veslom zasiahol spŕškou vody, v rámci „vtipu“. Keďže som sedela najbližšie, schytala som to najviac. A úprimne – nebolo veľmi príjemné sedieť ešte ďalšiu hodinu v mokrom oblečení. Keby som to vedela, vzala by som si niečo náhradné, pôvodne sme však mali ísť na plť.

Plavba však bola pokojná, šlo o náročnosť jedna, takže nemusíte sa obávať o nejaké turbulencie. Boli len zo dva-tri úseky, kedy sa náš raft zavlnil, ale v rámci normy.

Inštruktor nám cestou rozprával zaujímavé fakty o okolí, legendy o kraji a miestne povesti. Dozvedeli sme sa informácie o Troch korunách, skalách Sedem mníchov, ktorí skameneli, keď porušili svoj rehoľný sľub, alebo o zázračných účinkoch prameňov, ktoré lemovali brehy Dunajca.

Splav celkovo trvá hodinu až hodinu a pol, čas plavby sa odvíja aj od výšky hladiny Dunajca, ktorá bola v tomto období dosť nízka. Vraj rekordný čas pri vysokej hladine vody bol 15 minút.

Prečítajte si aj: Speváčka Misha o korone: Táto situácia mi pomáha vo výchove k skromnosti

Návrat k autu

Plavili sme sa asi hodinu a pol, až kým sme nedorazili do cieľa. Potom sme mali na výber tri možnosti, ako sa dostať späť do Červeného Kláštora – buď peši, na bicykli, alebo mikrobusom.

Peši by vám to trvalo aj dve hodiny. Bicyklom tak za pol hodinu a busom za 20 minút. Stanovište sa nachádzalo asi kilometer od miesta, kde vás vysadila plť alebo čln. Išli sme tam po príjemnom chodníku asi 15 minút. Na rovnakom mieste sa požičiavali aj bicykle, mali aj menšie pre deti a aj sedačky pre úplne malé detičky. Mikrobus čakal, kým sa vyzbiera aspoň 8 ľudí, a vyšiel na 4 EUR na osobu, za dieťa ste zaplatili 2 EUR. Požičanie bicykla stálo 5 EUR. A koľko stál raft? Za ten sme zaplatili za osobu 14 EUR.

Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť, ktorú vám určite odporúčam!:)