NAČÍTAVAM

Začnite písať

HANDMADE MAGAZÍN ODPORÚČAME ROZHOVORY

Dana Skuhrová: Riadim sa mottom „Čo zažiješ, nezabudneš“

Redakcia
Share

Mamička troch detí, Dana Skuhrová, sa zúčastnila projektu na rozvoj nápadov so svojou spoločenskou hrou pre deti. Čím je jej hra unikátna a ako si našla čas na rozbeh svojich aktivít?

Nedávno ste sa zúčastnili projektu Rozbiehátor na podporu nových podnikateľských nápadov. Stali ste sa jednou z výherkýň. S akým projektom ste súťažili?

Do projektu som najprv prihlásila manuál. Program nás však skvelo viedol a konzultáciou so zákazníkmi som zistila, že by im viac pomohlo niečo hotové. Ja mám rada hravé vzdelávanie, tak sa manuál premenil na spoločenskú hru, hlavne pre predškolákov. Je to edukačná hra, s ktorou si dieťa hravo potrénuje pamäť, pozornosť, reč, matematické predstavy, jemnú a hrubú motoriku. Úlohy v hre sa držia aj testov školskej zrelosti. Nie sú to tie isté úlohy, ale zručnosti ktoré k nim vedú, prípadne rôzne
obmeny.

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



Ako a kedy vznikol nápad na založiť centrum hier a vzdelávania Anad a prečo ste sa rozhodli pre výrobu hier pre deti?

Ako učiteľka prvého stupňa som sa veľmi často stretávala s rôznymi ťažkosťami detí v rôznych oblastiach, pri učení sa. Hlavne prváci prichádzajú do školy s radosťou a veľkými očakávaniami. Na materskej som mala možnosť zapájať sa do aktivít v materských centrách a túžila som, aby tie hravé možnosti a prepájanie oblastí mali k dispozícii aj staršie detičky. Aby učenie nebolo len o pamäti, ale o zážitkoch a pochopení.

Týmto ma zaujala aj Montessori pedagogika, ktorá je premysleným systémom a podnecuje záujem dieťaťa. Sprevádza deti, aby sa učili vlastnými skúsenosťami. Začala som vyrábaním rôznych montessori pomôcok a prípravou krúžkov pre materské centrá. Keďže my doma sa radi hráme spoločenské hry a máme ich už celkom slušnú zásobu, začala som rozmýšľať ako prepojiť to, čo sa má dieťa naučiť s hravosťou a radosťou. Tak som začala vytvárať edukačné spoločenské hry.

Záleží vám na zdraví? Príďte na online konferenciu Pre zdravie ženy už 10.10!

Čím sú vaše hry unikátne? Akým mottom sa riadite?

Pri tvorbe hier prepájam to, čo mi dalo učiteľstvo, Montessori, Sindelar výcvik a v neposlednom rade to čo potrebujú moje deti alebo deti ktoré učím. Chcela som, aby sa deti hrali, objavovali, skúmali, hýbali sa, zapájali viacero zmyslov pri učení. Preto som riadim mottom „Čo zažiješ, nezabudneš.“

Pedagogikou sa zaoberáte aj na profesionálnej úrovni. Aké kurzy ste absolvovali a aké techniky vzdelávania vás zaujali?

Veľmi ma oslovila Sindelar metóda. Najprv pomohla môjmu synovi a neskôr som absolvovala výcvik, aby som aj ja mohla pomáhať deťom a rozumieť čiastkovým funkciám, pomôcť deťom si ich natrénovať. Rozumieť následnosti a naviazanosti jednotlivých funkcií.
Zaujala ma aj Montessori pedagogika, z ktorej som absolvovala viaceré kurzy a pohybová príprava pre najmenších. Hrubá motorika je taký základ všetkého.

Podporoval vás niekto v tomto nápade, či vás skôr vaše okolie odhováralo?

Keď mi niečo dáva zmysel a je to pre deti, zahodím obavy a idem na svojej vnútornej motivácii. Pomáha mi, keď sa pýtam cieľovej skupiny, čo by potrebovali.

Čo vám dala táto skúsenosť, v čom vidíte najväčší prínos Rozbiehátora?

Projekt Rozbiehátora mi pomohol utriasť nápad, nepreskakovať kroky, nevzdávať sa, dostala som skvelú spätnú väzbu na stránky, texty, kopu návodov ako má čo vyzerať, ako to nastavím. Aj vďaka tomu som sa v tom celom nestratila a sama môžem vidieť výsledok v krátkom čase. Keď si predstavím, aký chaos som mala v mojich nápadoch, ale aj v ich realizácii. Rozbiehátor ma rýchlo upratal :D.

Prečítajte si aj rozhovor s logopedičkou Soňou Pekarovičovou

S čím ste mali pri svojom projekte najväčšie problémy?

Asi s dodávateľmi. Ale ešte viac sama so sebou, pretože som mala tendenciu sa zamotávať v niektorých krokoch a keď som sa zabúdala tešiť, že sa učím niečo nové a namiesto toho som stresovala. Z veľa vecí som mala strach, či predsudky. Bez Rozbiehátora by som sa stratila niekde v procese a odložila to na neurčito do poličky, medzi ďalšie moje nápady.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Začnem vyťahovať z tej pomyselnej, aj fyzickej poličky, moje ďalšie hry pre deti. Milujem tú tvorivú energiu a musím sa veľmi strážiť, aby som dokončila najprv jedno a až potom začala ďalšie.

Máte tri deti, ako si zadeľujete svoj čas? Nebol problém zúčastniť sa Rozbiehátora popri vašej vyťaženosti?

Často mám pocit, že nestíham a nezvládam, motám sa, či niečo neviem. Vtedy mi pomáha poďakovať za to čo môžem a mám a aj sa trochu obzrieť späť. A vedomie, že aj keď pomaly a po kúskoch, aj tak môžem ísť za svojím cieľom. A rada hľadám možnosti, ako by sa čo dalo… prispôsobiť, vymyslieť, zlepšiť, vyrobiť. Tak asi toto mi pomáha.

Náročnejšie je to v situáciach, keď sa potrebujem sústrediť dlhšie pri počítači. Často pracujem podľa konkrétnej situácie. Prispôsobujem podľa možností, či dĺžky časového okna. Ale aj vďaka sile skupinky v Rozbiehátore a úlohám, ktoré som chcela splniť, som sa doma naučila si aj ja vypýtať čo potrebujem, napr. nerušený čas na prácu. Plus všetky videá sa dajú pozrieť zo záznamu, tak som si to mohla prispôsobiť, keď bolo treba. Priznávam, že pri niektorých som napr. upratovala.

Ktorú vec, ktorá sa vám v živote podarila uskutočniť, pokladáte za najdôležitejšiu?

Nemám pocit, že by som uskutočnila niečo dôležité. Ale som vďačná za všetko, čo som sa naučila a teším sa na všetko, čo sa ešte naučím. Som vďačná, keď môžem spraviť niečo užitočné. Užitočne som sa cítila napríklad v začiatkoch rodinného centra Dlháčik.

Alebo pri pomoci mamičkám s dojčením, pri tvorbe edukačných hier alebo ako Sindelar tréner, lebo je to skvelý tréning základných funkcií, ktorý deťom naozaj pomáha. Mám rada vetu „rob, čo je treba“.

Ak máte chvíľu voľna, ako ju zvyknete tráviť?

Ja asi neustále niečo robím a mám kopu plánov čo by som chcela ešte spraviť, vyskúšať, prečítať. Takže všetko z toho, čo môžem spraviť, beriem za voľný čas. Tak si nie som istá čo všetko sem patrí (úsmev). Rada tvorím, či už s deťmi, pre deti, ale aj pre seba či pre druhých. Celkom to striedam, skúšam rôzne techniky a potom to využívam pri tvorení pomôcok a hier. Okrem rôzneho vyrábania aj rada bicyklujem, plávam, čítam, cvičím s deťmi v materskom centre. Keď potrebujem obsedieť na zadku, navliekam korálky na drôtik a vyrábam montessori perlový materiál. Ale najradšej sa smejem
a rozprávam s priateľmi.

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Len vy mate jedinečnú kombináciu darov, nebojte sa o ne podeliť s druhými. Nenechajte sa odradiť vlastnými obavami, či strachom. Aj keď nemáte veľa času treba začať a pomaly ísť. Každý krok aj o malý kúsok, vás tiež posunie vpred. A ešte sa podelím o radu, ktorú som raz ja dostala a pravidelne si touto otázkou pomáham: Čo najhoršie sa môže stať? Odpoveď väčšinou vôbec nie je taká dramatická, ako ten pocit, kým to pomenujem.

Foto: Ivana Mach

Tagy

Mohlo by sa vám páčiť

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *