NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY CESTOVANIE MAGAZÍN ODPORÚČAME ROZHOVORY

Mama Nina a jej Deti na palube

Redakcia
Share
Blog mamičky Niny ma na Facebooku zaujal na prvý pohľad. Ja osobne mám niekedy problém vybrať sa s deťmi čo i len na prechádzku, a nie ešte niekam do ďalekých krajín. Rozhodla som sa pre vás Ninu vyspovedať, pretože je to rozhodne akčná mama. 
Mama Nina žije so svojim “kapitánom rodiny” (ako ho nazýva na blogu) a tromi deťmi Tobiasom (7), Timonom (5) a Šarlotou (2) v Prahe, ale momentálne trávia čas v Malajzii neďaleko Kuala Lumpur. Vyštudovala Divadelnú produkciu na DAMU v Prahe, ale viac jej učarovalo cestovanie. Čomu sa venuje aktuálne a ako vyzerá jej život s Deťmi na palube?

Aké sú vaše záujmy?

Záujmov je mnoho, času málo! Milujem čítať knihy, chodiť na túry v európskych lesoch, cvičiť jogu, cestovať kamkoľvek a kedykoľvek.

Píšete blog Deti na palube – čo stálo za jeho vznikom?

Paradoxne pretlak voľného času s narodením druhého syna. Potrebovala som niečím zamestnať myseľ a keďže som vždy s deťmi veľa podnikala, čítala, vyrábala, prišlo mi, že môže byť dobrý nápad spísať to a možno niekoho inšpirujem. S dcérkou je už však času na písanie málo. Nestíham, aj keď by som veľmi chcela. Viac teraz zdieľam naše zážitky na Instagrame, kde mi vyhovuje formát a interakcia.
cestovanie

Zdroj: Deti na palube

V čom je váš rodinný život odlišný od, povedzme, typickej rodiny?

Podľa mňa, náš život je v mnohom úplne bežný. To, že sme deti pribrali po narodení na cesty, beriem ako normálnu vec. Nikdy som neuvažovala inak. Čo sa týka sťahovania a života v zahraničí, rozhodovali sme sa aj s ohľadom na nich, čo všetko im môže do života priniesť, ale aj vziať. Napríklad nemožnosť byť kedykoľvek so starými rodičmi, alebo nutnosť zvyknúť si na nové prostredie, jazyk, kultúru. Myslím si, také najviac “iné” môže byť, že sú zvyknuté fungovať vo viacjazyčnom prostredí. Doma sa s nimi rozprávam po slovensky a manžel po maďarsky. Češtinu si pamätajú ešte z Prahy, v tunajšej škole a škôlke je hlavným jazykom angličtina, no učia sa aj čínštinu a malajčinu. Nerobí im problém zmena prostredia hoci aj zo dňa na deň, sú flexibilné a otvorené. Väčšinou ich priberáme do rozhovorov a plánovania ciest, takže čím ďalej, tým viac vidíme, že sú fakt dobrí parťáci.

Ako sa cestuje s deťmi v porovnaní s cestovaním osamote, či vo dvojici?

To už mi príde tak dávno, že ani neviem porovnať :D. Ale áno, je to rozdiel. S deťmi človek viac pozerá na dĺžku a spôsob cesty, kvalitu a hlavne čistotu ubytovania, bezpečnosť. Vo dvojici sme vyliezli a spali v noci na sopke na Bali. S deťmi si to v tomto veku ešte predstaviť neviem. Ale sú to aj drobnosti typu, že na letisku som už roky nenavštívila duty free shop, za to ihrísk a detských kútikov nespočetne. Je to veľa aj o schopnosti nájsť kompromis – čo navštíviť tak, aby to bolo zaujímavé pre všetkých? Preto berieme decká na pláže, do pralesov, ale aj na ihriská, do parkov, múzeí, galérií, do chrámov. Stravujeme sa v rovnakej miere na trhoch a vo warungoch, (pozn. niečo ako miestne malé bufety) ako v reštauráciách či v kaviarňach. Nešetríme ich!

Ako riešite ubytovanie, školy a také tie praktické veci?

Najčastejšie využívame byty či apartmány cez Airbnb, hotely len veľmi výnimočne. Vyhovuje nám možnosť niečo si uvariť a mať, za často rovnaký peniaz, väčší životný priestor. Školu aj škôlku majú chalani v Malajzii a starší syn má individuálny študijný plán v českej škole, kde bude mať na konci roka online preskúšanie z českého jazyka. Inak na cestách si veľmi často požičiavame auto, s tromi deťmi je to totiž najjednoduchšie. Ja som momentálne na rodičovskej dovolenke s dcérkou. V Malajzii má pracovné víza iba manžel, my máme tzv. dependant víza, pri ktorých je oficiálne zakázané pracovať.

Dá sa skĺbiť práca a cestovateľský životný štýl?

Povedala by som skôr, že závisí na práci aj na štýle. Môj muž má momentálne už od marca kvôli korone home office, takže teraz nie je problém fungovať odkiaľkoľvek. Až na to, že sú takmer všetky hranice v Ázii zatvorené, takže nám zostáva preskúmať všetky kúty Malajzie. Inak ale preferujeme mať niekde základňu, kde je šanca na taký ozaj bežný život – školu, škôlku, krúžky, priateľov. A odtiaľ vyrážať na výlety vždy, keď sa dá. Full-time nomádmi sa zrejme stať neplánujeme, hoci na pár mesiacov v roku si takéto usporiadanie vieme predstaviť.

Ktoré krajiny ste už prešli?

Neviem či úplne prešli, ale s deťmi sme navštívili okrem Česka a Slovenska Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko (tu sme rok žili s najstarším synom), Estónsko, Veľkú Britániu, Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko, Čiernu horu, Turecko. Z Ázie Thajsko, Singapur, Malajziu. Zo sveta ešte Juhoafrickú republiku.

Kde sa vám najviac páčilo?

V Juhoafrickej republike. Je to rozmanitá a nádherná krajina, máte pocit, že ste na ceste okolo sveta a pritom je to stále ten istý štát :).

Kam by ste sa ešte radi vydali?

Na Nový Zéland a do Japonska.

Ako tento spôsob života znášajú deti?

Oni ho jednoducho žijú. Neriešia príliš kde aktuálne sú a prečo, hlavne že sú s nami. Ale ako som už spomínala, chýba im občas širšia rodina a kamoši, preto sa snažíme byť v kontakte aspoň online. Podľa ich slov majú viac domovov. To je podľa mňa dobré, že sa niekde na svete cítia ‘doma’.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorým sa zdá cestovanie s deťmi príliš náročné?

Všetko začína a končí v našej hlave. Ak sa nastavím pozitívne, aj náročné situácie sa dajú zvládnuť. Je predsa úplne jedno, či máme zlý deň doma alebo na cestách. Vysporiadať sa s tým musím tak či tak. Cestovanie deťmi nekončí, len naberá iný smer a rýchlosť. Alebo skôr pomalosť. Cestovať s deťmi je určite krajšie. Deti vidia to, čo my už veľakrát nevnímame, a vedia sa tešiť aj z drobností, ako je hádzanie kameňov do jazera. Vtedy sa musíte aj vy zastaviť, spomaliť a rozhliadnuť sa. Zrazu si poviete: “Wow, to je krása!” Keby sme deti nemali, možno by sme okolo neho len prefrčali a o toto poznanie prišli.
cestovanie

Zdroj: Deti na palube

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



Aký najkrajší zážitok ste v živote zažili?

Ak sa bavíme v súvislosti s cestovaním, tak všetky tie NAJ sú vlastne veľmi obyčajné. Spomienky na cesty mi pripomínajú chutné jedlá, náhodné stretnutia s miestnymi ľuďmi, krásne výhľady.

Ako znášate aktuálnu pandemickú situáciu vo svete?

Bohužiaľ, najťažšia je neistota, nemožnosť plánovania a vlastne aj cestovania samotného. V lete sme šli do Európy a na jeseň naspäť. Museli sme podstúpiť niekoľko kôl covid testov, izolácie, štátnu karanténu. Ale stálo nám to za možnosť byť s rodinou, pretože inak ich zrejme tak skoro neuvidíme. Takže viac než samotné obmedzenia v cestovaní po Ázii (a že tých plánov sme mali pred koronou mnoho), nám je ľúto toto.

klub žien
Tagy

Mohlo by sa vám páčiť

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *