Maya Krásna: Chcela som dobrodružstvo, a tak som sa vybrala do Austrálie

Maya Krásna (43r) je Slovenka, mama dvoch detí (13r a 11r), žijúca už 17 rokov v Austrálii.

Ako sa jej žije na druhej strane zemegule? Zaspáva s pohľadom na oceán a skackajú okolo nej kengury? Vie si predstaviť vrátiť sa žiť na Slovensko? Na tieto a mnohé iné otázky dala odpovede priamo pre Akčné mamy Maya Krásna.

Čo Ťa zavialo do Austrálie a ako dlho tam žiješ?

Do Austrálie som sa vybrala po skončení univerzity na Slovensku. Obávala som sa osudu, tak som radšej odišla. Skončím školu, vydám sa, kúpime si dom a budeme žiť naveky vekov aj s hypotékou. Chcela som dobrodružstvo :). Osudu však neutečieš. Stalo sa mi presne to isté v Austrálii. Akurát o štyri roky neskôr. Rozdiel je len v tom, že mám austrálskeho manžela a nie slovenského.

Čo si povodne vyštudovala a čomu sa aktuálne venuješ?

Po odevnej priemyslovke som vyštudovala výtvarnú a etiku. Som veľmi vďačná môjmu slovenskému vzdelávaniu. Dúfam, že raz sa mi nejakým spôsobom podarí vrátiť slovenskému školstvu to, čo do mňa investovalo. Neskôr som študovala v Austrálii  kineziológiu a business pre oblasť umenia. Aktuálne sa venujem štúdiu rôznych ceremónií. Najviac ma zaujímajú ceremónie týkajúce sa smútku. Pracujem s ľuďmi, ktorí sa rozvádzajú alebo im zomrel niekto blízky. Pre lepšiu predstavu si môžete kúsok z tohto procesu pozrieť tu.

Medzitým som pracovala ako módna návrhárka a organizovala módne prehliadky pre seba a iných malých dizajnérov.

V čom vidíš hlavné rozdiely vo vnímaní / mentalite / správaní ľudí žijúcich na Slovensku a v Austrálii?

Je tu iný „vzduch“. Aj preto som tu ostala :). Taktiež omnoho viac priestoru. Vnímam to najmä vnútorne. Hlavné motto Austrálčanov je „no worries“.

Prečítajte si aj o Slovenke Jana Yar, mame troch detí žijúcej v Singapure

Hovoríš s deťmi doma po slovensky? Učíš ich bilingválne?

S deťmi som hovorila po slovensky, kým boli malé, môj starší syn rozumie celkom dobre. Moja mladšia dcéra bola nanešťastie príliš tvrdohlavá a ja príliš unavená. Skončilo to tak , že doma rozprávame iba po anglicky. Na Slovensko chodievame každé dva roky. Deti vždy chodili do škôlky alebo školy, hoci aj na pár týždňov, aby si na slovenský jazyk privykli.

Vieš si predstaviť, že by si sa ešte vrátila žiť na Slovensko?

Áno, viem si predstaviť žiť nejaký čas na Slovensku. Chceme si s manželom zariadiť prácu tak, aby sme mohli pracovať online. On pracuje ako terapeut a doktor čínskej medicíny a čoraz viac vyučuje. Samu seba si na Slovensku viem predstaviť ako starú pani :). Zatiaľ je môj domov Austrália a hlavne je to domov mojich detí. Mám veľké šťastie, že  manželova rodina je blízko nás a veľmi dobre spolu vychádzame. Práve sme sa vrátili z týždňovej dovolenky, kde sme si ako rodina prenajali krásny dom na pláži. My bývame pod najvyšším kopcom Austrálie – Wollumbin. Je to kráter vyhasnutej sopky. Na pláž máme autom asi 40 minút. Považujeme sa za ľudí, čo bývajú „v lese“. Bush je v Austrálii úplne rozdielny ako les na Slovensku.

Čo Ti zo Slovenska najviac chýba?

Moja rodina. Čim som staršia, tým viac mi chýbajú moje sestry a moja mama. Je mi tiež veľmi ľúto, keď nemôžem cestovať domov častejšie. Zle znášam, keď je moja mama chorá, hlavne teraz, keď je cestovanie obmedzené a karanténa je stále dosť dlhá.

Prečítajte si aj rozhovor: Psychologička Martina Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať

Si v kontakte s viacerými Slovákmi/Slovenkami tam žijúcimi?

Žijem na vidieku, takže slovenská komunita tu nie je, hoci viem o pár ženách, ktoré pochádzajú zo Slovenska alebo Čiech a sú v blízkosti. Nemám však potrebu stýkať sa s niekým len preto, že sme sa narodili na Slovensku. Kým som bola v Sydney, bolo veľmi ťažké vymaniť sa z československej komunity. Zo začiatku bolo fantastické mať podporu – Slováci podľa mňa veľmi držia spolu. Ale všetci študovali na podobných školách pre cudzincov, pomáhali jeden druhému nájsť prácu a stále sme sa pohybovali len medzi medzinárodnými študentami. Trvalo mi tri roky, kým som sa zoznámila s Austrálčanmi. Študovala som vtedy na normálnej škole. Práve tam som sa stretla s kamarátkou, ktorá ma zoznámila s mojim súčasným manželom.

Ako relaxuješ?

Haha, ešte stále sa učím relaxovať. Môj život sa veľmi odvíja okolo mojej rodiny, malého rodinného domčeka a záhradky. V Austrálii žijeme na východnom pobreží v subtropickom pásme. Mám pocit, že o všetko treba trochu viac starostlivosti ako na Slovensku. Tu nám veci naozaj môžu prerásť ak nie cez hlavu, tak aspoň cez domácnosť:).

Čo sa týka domácnosti, je tu hojnosť pavučiny, množstva pavúkov a plesní. Samozrejme aj iných roztomilých chrobákov:). Hlavne, keď máme obdobie dažďov. Posledných pár rokov trpí Austrália veľkým suchom. Ide o najväčšie sucho za 800 rokov. Máme stále veľké obmedzenia, koľko vody môžeme používať. V praxi to znamená, že keď umývame riad alebo sa sprchujeme, stále zachytávame vodu a s tou polievam záhradu. Myslím si, že ľudia v mestách a v Austrálii si to až tak veľmi neuvedomujú. Na vidieku sme veľmi spätí s naším prostredím. Veľa mojich známych nie je napojených na mestskú vodu, kanalizáciu alebo elektrinu. Vodu máme len tú, čo naprší alebo z nejakej blízkej riečky (rozumej hnedej, málo tečúcej vody).

Tvoje životné motto?

Netrápiť sa príliš s budúcnosťou. Ono to všetko nejako dopadne a väčšinou nie tak, ako som si to plánovala. Takže čoraz viac nechávam priestor pre prirodzené plynutie života.

Ďakujeme za rozhovor.

Foto: archív M. Krásnej