Akú cenu majú vaše oči? Pripomeňte si ich na Deň nevidomých.
Niekedy si ani sami neuvedomujeme, aký cenný je pre nás náš zrak. Bez neho by sme boli stratení. Skúšali ste už niekedy robiť veci sa zavretými očami? Medzi nami sú ľudia, ktorí takto fungujú každý deň. Hoci Svetový deň zraku sa koná každý druhý októbrový štvrtok, Medzinárodný deň nevidomých si pripomíname však práve 13. novembra. Čím je tento dátum taký výnimočný?
Slávny učiteľ francúzskeho jazyka, Valentin Haüy založil prvú školu pre nevidiacich v Paríži a neskôr v ruskom Petrohrade. Pripravil potrebné knihy, vytvoril nástroje pre nevidiacich a špeciálnu matricu, pomocou ktorej bolo možné vyhotoviť reliéfne mapy, glóbusy a ďalšie reálie. Zásluhy tohto Francúza nezostali bez povšimnutia. Na jeho počesť sa medzinárodný deň nevidiacich oslavuje po celom svete na deň jeho narodenín, práve 13. novembra. Valentin bol prvým filantropom, ktorý sa začal zaoberať pomocou nevidiaciach.
Z lingvistu filantrop pre nevidiacich
Valentin Haüy sa narodil v tkáčskej rodine. Vychovávali ho však opátski mnísi. Bol lingvistom, plynule hovoril 10 jazykmi. Dokonca získal titul „kráľovský tlmočník“ (tlmočil pre kráľa Ľudovíta XVI.). Impulzom pre pomoc nevidiacim bolo jedno predstavenie v Paríži, ktoré zosmiešňovalo nevidiacich ľudí.
Rozhodol sa založiť školu u Charlesa-Michela de l’Épée. Pri otvorení školy mal síce len tri knihy, no napriek tomu sa snažil horlivo podporovať ich využitie. Neskôr sa stretol s jedným mladým žobrákom Françoisom Lesueurom. Bol jeho prvým študent. Vypracoval metódu zdvihnutých písmen, aby naučil Lesueura čítať a skladať vety. Vďaka významným pokrokom bol podporený aj Francúzskou akadémiou vied. V 1785 založil Inštitút pre slepú mládež (Institution des jeunes aveugles), ktorá sa stala kráľovskou inštitúciou pre nevidiace deti. V 1806 sa presťahoval do Petrohradu, aby založil školu na žiadosť ruského Alexandra I. Neskôr sa vrátil do Paríža, kde aj zomrel.
Prečítajte si aj článok o tom, ako čo najlepšie prežiť rodičovstvo
Braille prišiel až potom
Na Haüy-jeho vedomosti a znalosti neskôr nadviazal neskôr Braille, ktorý písmo sofistikoval do takej miery, aby deti mohli písať samy a aby aj výroba znakov tohto písma bola jednoduchšia. Predtým boli totižto zvýšené písmená vyrábané zložitým remeselným spôsobom pomocou mokrého papiera stlačeného na medený drôt.
Odkaz pre nás
Vďaka tomu, že náš zrak je nepoškodený, máme pocit, že téma nevidomosti sa nás to netýka. Neuvedomujeme si však, ako veľmi sa mýlime. Stačí možno komplikovaný pôrod nášho dieťaťa a môže prísť k poškodeniu zraku. Ľahko dôjdeme k úrazu neopatrnosťou alebo podcenením situácie. Bez zraku si náš život nevieme predstaviť, preto je dôležité, aby sme si ho chránili a viedli k tomu aj naše deti. Pri uvedomení si toho, že vidíme, by sme mali pocítiť vďačnosť.
Minule som synovi vo výťahu vysvetľovala, čo je Braillovo písmo, keď prštekom obťahoval bodky na čísliciach pri jednotlivých poschodiach výťahu. Poznám dievčatko, ktoré si musí zrak veľmi chrániť. Celoročne musí nosiť čiapočky so šiltom. Na zimu jej ich mama musí šiť, keďže sa bežne také nedajú kúpiť. Poznám chlapca, ktorého veľmi dlho v škole šikanovali a smiali sa mu pre zrakovú vadu. Smiali sa mu za škaredé hrubé okuliare. Dnes je z neho úspešný fotograf a architekt. Vážme si naše oči a oči našich drahých. Obklopujme sa dobrom. Pozerajme do očí, keď sa s niekým rozprávame. Nie každý má túto možnosť. Preto buďme vďační.
Prečítajte si aj rozhovor so psychologičkou Martinou Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať.
