Päť spôsobov ako zlepšiť vzťahy medzi súrodencami
Zase sa hádajú? Zase sú v sebe? On začal! Nie to on! On mi to zobral! Ty ma neľúbiš! Jeho máš radšej! Podobné výroky zrejme poznáme, ak máme viac ako jedno dieťa. Hádky, bitky, porovnávanie, žiarlivosť. Vzťahy medzi súrodencami sú náročná kapitola v rodičovskej výchove. Páčila sa mi myšlienka, ktorú som čítala v jednej knihe: „Pokiaľ trváme na dobrých vzťahoch medzi deťmi, prinesie to zlé vzťahy. Pokiaľ povolíme zlé vzťahy, vedie to k dobrým vzťahom.“ Ako malú pomôcku ponúkame päť spôsobov, ako my rodičia, môžeme zlepšiť vzťahy medzi súrodencami.
Čas osamote
Uistite sa, či každé z vašich detí má niekoľkokrát za týždeň stráviť s vami chvíľku osamote.
Čas strávený s deťmi je dôležitejší, ako si myslíme. Stáva sa čoraz vzácnejšou hodnotou, zvlášť ak obaja rodičia pracujú. Ale aj v prípade, že pracuje iba otec, prítomnosť otca deti potrebujú rovnako. Možno aj viac, keďže s mamou sú skoro stále. Deti sú veľmi vďačné za každý nerušený moment strávený s rodičom. Pre rodičov je to výzva. Odložiť mobily, počítač a venovať sa aspoň chvíľku len jednému konkrétnemu dieťaťu.
Všimli ste si, že ak napr. jeden z partnerov dlhšie pracuje, často sa strhne hádka, bitka, zvada? Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, že možno len jedno z detí žiada o pozornosť? Áno, aj my sme len ľudia, máme svoje potreby, povinnosti, záujmy. Skúsme však byť všímaví na pozornosť našich detí a doprajme im tú pozornosť. Predstavme si, že povieme do telefónu našej priateľke: „Teraz nemôžem, zavolám Ti neskôr. Mám čas so svojou dcérkou.“ A naša dcéra to počuje. Dôsledky sú oveľa silnejšie, ako si myslíme. Osobne si myslím, že dieťa na toto nikdy nezabudne. A zaručene to pomáha zlepšiť vzťahy.
Nehovoriť o druhom
Pri trávení času s jedným dieťaťom, vyvarujme sa hovoriť o jeho súrodencoch. Venujme pozornosť naozaj len tomu konkrétnemu dieťaťu, na ktoré sme si vyhradili čas. Ak ideme napr. kupovať oblečenie pre dieťa a všimneme si, že niečo by sa hodilo aj sestre alebo bratovi, skúsme si to len v duchu pomyslieť. Nie je vhodné nahlas povedať: „Jeej, to je krásne pyžamko. To by sa páčilo Tvojej sestričke.“ Hoci nepovieme nič zlé, ak sme si stanovili, že tento čas chceme venovať dieťaťu, nie je vhodné spomínať ďalšieho. Dieťa nemá pocit plnej pozornosti. V hlave mu môžu bežať myšlienky typu: „Super, moja sestra tu nie je. Ale moja mama aj tak stále na ňu myslí. Ja som pre ňu nič.“ Dieťa sa môže cítiť ako vzduch.
Prečítajte aj rozhovor s Martinou Vagačovou, ako čo najlepšie prežiť rodičovstvo
Obľúbené dieťa?
Je úplne prirodzené, že niektorí rodičia zažívajú pocit, že k niektorému dieťaťu inklinujú viac. Z toho plynúci pocit viny kompenzujú prehnanou náklonnosťou k menej obľúbenému dieťaťu. Obe deti podvedome cítia, že rodičia sa správajú neprirodzene a umelo. Dieťa potrebuje hodnotné a skutočné ocenenie toho, kým reálne je.
Súrodenecké role
Viacerí z nás poznáme pocit, že ty si ten prvorodený, správaj sa zodpovedne. Buď príkladom! Pomôž, ukáž správnu cestu. Od Teba si berú príklad mladší súrodenci. Ty si starší, neplač! Ty si starší, tak pomôž mladšej sestričke. Rodičia zvyknú vyžadovať od detí správanie zodpovedajúce pozícii dieťaťa v danej rodine. Tak ako môže byť preťažený najstarší, a rozmaznaný najmladší, tak sa môže prostredné dieťa cítiť len také pohodené niekde uprostred. Samozrejme, poradie, v ktorom sa deti narodili, nie je možné zmeniť. Nemôžeme však úplne presne držať v týchto rolách naše deti po celý život. Každé z nich má právo vyskúšať si privilégia a zodpovednosť tých ostatných. Deti zvyknú pochopiť, že každé „postavenie“ má svoje plusy a mínusy a možno konečne prestanú závidieť staršiemu súrodencovi, keď zistia, čo od neho rodičia očakávajú.
Prečítajte si aj rozhovor so psychologičkou Martinou Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať
Vždy spolu nie je ideálne
Výlety alebo podujatia, kde je celá rodina spolu pôsobia veľmi príťažlivo a ideálne. Áno, určite je veľmi vhodné a žiaduce tráviť čas všetci členovia rodiny spolu. Je však potrebné dbať ohľad na všetkých členov rodiny, najmä v prípade náročných súrodeneckých vzťahov alebo vekových rozdielov detí. Napríklad, ak máme dve deti, vo veku 2 roky a 5 rokov, a staršie dieťa túži ísť na kopec na ktorý mladšie dieťa nechce ísť (áno, sú aj nosiče, ale nie vždy a nie každý môže nosiť). Je lepšie počúvať plač menšieho a nespokojnosť staršieho, alebo vymyslieť niečo medzitým? Možnosť, že so starším dieťaťom ide iba otec, kým mama sa venuje menšiemu dieťaťu je v tomto prípade úplne ideálna. Porovnávanie, kto, kde a s koľkými deťmi v akom veku bol, neprináša nič dobré. Našu rodinu a naše deti si poznáme najlepšie my sami. Tak ako potrebujú byť spokojné deti, tak isto, ak nie viac, to potrebujú aj rodičia.
Ako je to u vás? Darí sa vám zlepšiť vzťahy medzi vašimi deťmi? Napíšte nám vaše tipy.
Inšpirované knihou: Súrodenci bez rivality (Adele Faber, Elaine Mazlish)
Zdroj foto: www.pixabay.com
