NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY MAGAZÍN ODPORÚČAME ROZHOVORY Vianoce

Janka Galatová: Začalo to myšlienkou pomôcť osamelým seniorom

Redakcia
Share
krabica

Poznáte projekt Koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok? Čo pôvodne začalo ako myšlienka potešiť pár seniorov, prerástlo do celonárodnej iniciatívy. Vyspovedali sme pre vás autorku projektu Janku Galatovú, ktorej sa v priebehu troch rokov, s pomocou dobrovoľníkov, podarilo vytvoriť úžasnú darcovskú iniciatívu. Ako to celé vzniklo? A prečo sa rozhodli obdarovať práve seniorov? 

Obdobie pre Vianocami je vždy spojené s množstvom príprav a plné očakávaní. Tešíme sa na to, ako strávime sviatky s rodinou, vyberáme tie najvhodnejšie darčeky. Možno si však občas uvedomíme, že sú aj ľudia, ktorí si čaro rodinného kruhu pri štedrovečernom stole tento rok neužijú. V podobnom duchu vznikla aj myšlienka s obdarovaním seniorov v domovoch dôchodcov, o ktorom nám porozprávala iniciátorka Janka Galatová.

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



Ako vznikol nápad a iniciatíva s projektom Koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok?

Vzniklo to celé vlastne neplánovane. Myšlienka ma napadla na jeseň 2018, krátko po nástupe na materskú. Potrebovala som hlavu zamestnať niečím užitočným, aby som nemyslela na vlastný bôľ. Veľa času som vtedy trávila pri svojej mame, ktorá ako onkologický pacient, musela v nemocničných priestoroch vydržať aj dlhé mesiace. Na izbe sa pri nej striedali viacerí starší ľudia, prevažne zo zariadení pre seniorov, a boli po celý čas bez návštev.

Tak ma to vždy veľmi mrzelo a bolo mi z toho smutno. Mama ležala na izbe aj 5-6 týždňov, a dookola sa  opakovali tie isté scenáre: na izbu prišli, a potom odišli starší ľudia, za ktorými málokedy niekto chodil. Veľakrát, keď som tam bola a lúpala mame mandarínku, si ju tiež odo mňa pýtali. Nemal im kto priniesť. 

V tom čase som však ešte nevedela, a ani neplánovala, že z toho bude takýto celoslovenský projekt. Jednalo sa skôr o výzvu pre dobrých ľudí vytvoriť krabičky plné milých pozorností pre seniorov v zariadeniach v Senci. Pamätám sa, že som chcela priniesť do DD Alžbetin Dvor v Senci 21 krabičiek a mala som obavu, či ich vôbec vyzbieram.koľko lásky

Nakoniec ich v tom roku bolo vyše 700. Inšpiráciou pre tento typ darčeka mi bola podobná krabička plná hračiek, ktorú som zahliadla v Rakúsku, ako ju deti s rodičmi niesli do kostola. Našla som si, že sa jedná o medzinárodnú zbierku ,,Shoebox Appeal“ na podporu detí z rôznych krajín, ktorá vystupuje po celom svete pod rôznymi názvami. Neskôr sa mi táto spomienka spojila s myšlienkou pomôcť osamelým seniorom, a tak to začalo.

Z nášho pohľadu ste akčná mama, ktorá si určite zaslúži pozornosť. Koľko lásky sa vám vďaka projektu „vrátilo”?

Ďakujem za toto milé označenie! Asi áno, som akčná mama, ale som aj večne nič nestíhajúca mama, ktorá si občas aj poplače, že nič nestíha. Vždy to však spraví šálka kávy a obľúbená hudba. 🙂 Mne sa vďaka projektu vrátilo veľmi veľa lásky! Doslova z každej strany. Dejú sa mi milé príhody, ako napríklad keď som si zabudla peňaženku, a na pulte som už mala vyložený veľký nákup. Pán za mnou mi ho zaplatil s tým, že mu to pošlem na účet.

Niekoľkokrát za rok som si pomyslela, keď sa mi niečo pekné prihodilo, alebo naopak niečo nepríjemné o chlp vyhlo, že to určite za krabičky. Ale čo je hlavné, mám krásne zdravé dieťa, dobrého manžela, milujúcu blízku i širšiu rodinu, priateľov  naokolo, výbornú prácu, pekné bývanie. Netreba ani viac pokračovať, mám viac, ako veľmi veľa ľudí na svete.

Prečítajte si tiež, prečo sa obdarúvame práve na Vianoce.

Kto bol iniciátorom projektu a kto všetko sa na ňom aktuálne podieľa?

Iniciátorom som bola ja, ale hneď prvý rok sa ku mne pridali tri ženy. Jedna z nich, Silvia Slobodová, je moje pravé krídlo, bez ktorej by projekt nebol tam, kde je. Odkedy do projektu vstúpila, organizujeme ho už len spolu. V druhom ročníku sa pridalo 100 dobrovoľníkov, ktorých označujeme ,,kontaktné osoby,” a sú neodmysliteľnou súčasťou projektu. Tento tretí rok je kontaktných osôb cez 200. Sme za nich vďačné.

Aké boli vaše očakávania v začiatkoch projektu a prekvapili vás tak veľké pozitívne ohlasy?

Moje počiatočné očakávanie bolo s malou dušičkou 30 krabíc. No nakoniec ich bolo takmer 800. Bola som nadšená, koľko ľudí sa prvý rok zapojilo. Hneď ďalší rok sme teda so Silviou očakávania navýšili. Z pôvodných 30 krabičiek sme cieľ posunuli na 5000.

Smiali sme sa, že čo si vôbec myslíme, že 5000 darčekov by sme asi nenazbierali. A nakoniec ich bolo 22 064. Keď sme to číslo spočítali, museli sme si sadnúť a všetko to vstrebať. Bol to nádherný pocit, keď sme si uvedomili, koľko šťastných úsmevov na tvárach starkých toto číslo vlastne znamená!

Viete nám v skratke popísať ako celý projekt prebieha? Od toho, ako vzniká nápad na obsah krabičiek, až kým si nájde každá svojho majiteľa?

Fungovanie je úplne jednoduché:

  • pripravím krabičku podľa návodu na našom webe kolkolasky.sk alebo letáku.
  • nájdem v Zozname koordinátorov 2020 toho mne najbližšieho a prinesiem mu ju.
  • koordinátor už presne vie kam s ňou. Každý má svoje zvolené zariadenia, kam vyzbierané krabičky putujú.

My sa zároveň staráme o dostatočný počet koordinátorov, zabezpečujeme materiály, marketing, aby sa o zbierke vedelo a komunikujeme s firmami, ľuďmi, aj so zariadeniami pre seniorov, ktoré túžia po darčekoch. Darcom môže byť každý človek s dobrým srdcom, ktorý sa ním chce stať. Zapájajú sa však aj školy, škôlky a firmy.

Krabička by mala byť naplnená kombináciou týchto vecí:

  • niečím teplým (napr. čaj),
  • niečím sladkým (napr. keksík),
  • niečím slaným (napr. praclíky),
  • niečím voňavým (napr. sprchový gél),
  • niečím na čítanie (napr. krížovky)
  • niečím na seba (napr. hrubé mäkké ponožky)
  • a tým najdôležitejším, niečím od srdca (napr. napísaný list, kresbičky od detí atď.).krabica

Na našej stránke ponúkame celý zoznam vecí a tipov, čím krabičku naplniť. Do krabice nepatria použité, či špinavé veci; alkohol; lieky; čistiace prostriedky; doplnky stravy; nebezpečné predmety; sviečky; otvorené, čerstvé či trvanlivé potraviny (napr. mandarínky, cestoviny); priveľké kusy oblečenia, ktoré zaplnia väčšinu krabičky; zbytočnosti, ktorých sa chceme len zbaviť. Skúste zabaliť do krabičky kúsok svojho srdca, akoby ste to balili vlastným starým rodičom.

Aký najkrajší zážitok ste zažila v súvislosti s celým projektom?

Pamätám si viacero krásnych momentov. Jeden deduško si otvoril krabicu a rozplakal sa. Našiel v nej papuče, ktoré sa mu ráno rozpadli, a sadli mu presne na nohu. Ďalší deduško vravel, že keď bol malý, rád športoval. V krabičke mal parádnu lyžiarsku čiapku s brmbolcom. Veľmi sa jej potešil. Veľa starkých sa s nami hneď o veci z krabičky chcelo podeliť a neverili, že to celé patrí im.

Nikdy nezabudnem ani na prvý ďakovný list, ktorý dostala naša darkyňa, a podelila sa oň s nami. Babička jej ďakovala, že teraz má tie najkrajšie sviatky, pretože ona už nemá nikoho, a toto ju urobilo šťastnou. Plakali sme všetci.

A dnes mi kontaktná osoba pre Rimavskú Sobotu, Danielka Kobolová, napísala: ,,Dnešná ranná príhoda – otvorím dvere na byte, na rohožke 2 tatranky a čokoláda na varenie. Pri nich roztrasenou, stareckou rukou napísané – viac mi z dôchodku nevydá. Rozplakala som sa.” Ja tiež, keď som to prečítala. Veľmi by som chcela nájsť toho, kto to daroval, a poslať mu tú najväčšiu krabicu! Aj také sú príbehy našej zbierky. A sú nezabudnuteľné.koľko lásky

Prečítajte si tiež rozhovor s Ľudmilou Hurajovou, autorkou projektu Pomáhame s úsmevom.

Vyskytli sa počas iniciatívy aj nejaké nepredvídané problémy? Ako ste ich riešili?

Každý deň sa vyskytne niečo, ale väčšinou je všetko riešiteľné. Čo nás ale nesmierne vyčerpáva, sú súkromné zbierky, ktoré sa tvária ako naše, ale nie sú. Jedná sa o zbierky, kde si často len skopírujú text nášho plagátu, a použijú iný vizuál. Dokonca sme sa už stretli aj s tým, že použili komplet náš plagát a vyzývali ľudí, nech u nich odovzdajú krabice, ktoré oni zanesú do niektorého nimi vybraného domova.

Pravdou je, že nás tieto zbierky veľmi mrzia a vyčerpávajú. V konečnom dôsledku sa v kútiku duše chceme tešiť, že sa venuje pozornosť aj starým ľuďom, ale tí, čo robia tieto okopírované zbierky, si neuvedomujú, že našej zbierke máme venované tisíce hodín tvrdej práce.koľko lásky

Naša zbierka má prísne pravidlá, predovšetkým tento rok, aby sme zamedzili šíreniu vírusu covid-19 smerom do, aj zo zariadení. Naša sieť dobrovoľníkov – kontaktných osôb – bola schválená aj podľa toho, aké má dané mesto kapacitu. Vznikom súkromných zbierok v tých mestách a obciach, kde máme zastúpenie, znižujú pravdepodobnosť, že naše kontaktné osoby naplnia svoje potrebné počty.

V neposlednom rade naše krabičky majú určité štandardy, za ktorými si stojíme, a prečo domovy, keď od nás dostanú krabičky, vedia že boli skontrolované, sú viac-menej rovnakej hodnoty, a potešia všetkých klientov rovnako. Keďže nemáme prehľad o súkromných zbierkach, môže sa stať, že niektorý domov dostane krabičky 2x, iný ani raz. Je to dosť vyčerpávajúce.

Jednou z dobrovoľníčok je aj Dáška Boršová, ktorá sa tiež aktívne podieľa na celom projekte.

Láska ma počas celého tohto krásneho projektu obklopovala od začiatku až po koniec veľmi intenzívne. Ten pocit vo mne pretrval ešte dlho po odovzdaní poslednej krabičky. Počas roka som sa v spomienkach vrátila k tomuto pocitu nespočítateľne veľakrát, a zahrial ma vždy pri srdci.

Pre mňa boli najviac intenzívne odovzdávky v domovoch dôchodcov. Osobne som bola v 3 domovoch, a každá odovzdávka mala svoje jedinečné čaro. Či už to bolo v jedálni pred cca. 50-timi seniormi, kde ma požiadali, aby som im o sebe niečo porozprávala, a ako ma všetky tie láskavé oči sledovali a hltali každé slovo, alebo pri osobných odovzdávkach na izbách.

Aký bol Dáškin najkrajší zážitok v súvislosti s projektom?

odovzdavka

Odovzdávka v DD, Dáška Boršová (v strede)

Najkrajšie pre mňa boli práve tie spomínané osobné odovzdávky na izbách. Tí ľudia nechápali, čo sa to deje, prečo práve oni dostali taký veľký balík, ktorý je len a len pre nich a že nás nemajú ani čím pohostiť. Väčšina z nich sa rozplakala, alebo prinajmenšom im hneď zvlhli oči od šťastia a prekvapenia.

Doteraz mám v živej pamäti tie úprimné stisky rúk, ako ma babičky a deduškovia pohladkali po rukách, po tvári, usmiali sa, vybozkávali, povedali mi niečo milé. Niektorí aj zavinšovali, povedali vtip. To bol veľký nápor na emócie. Bolo to priam neuveriteľné, také magické, na to nikdy nezabudnem. Tento rok mi to bude veľmi chýbať.

Iniciatíva Koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok prebieha tento rok až do 6.12. 🙂

Zdroj foto: archív Janka Galatová, Dáška Borošová

klub žien
Tagy

Mohlo by sa vám páčiť

1 Komentár

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *