Karty pre detskú dušu – otvárajú srdcia detí i dospelých

Čo robiť, keď sa cítim osamelo? Prečo má otec radšej sestru ako mňa? Prečo má kamarátka lepší mobil ako ja? Deti trápia mnohé problémy. Mnohé z nich ostanú nevyslovené. Deti nevedia alebo nechcú hovoriť o tom, čo ich trápi. Rodičia nevedia, ako sa správne k deťom priblížiť. Vidia utrápené deti. Ako však z nich „vytiahnuť“ problém?

Dve ženy, Zuzana Mihálechová a Ľubica Urbanová sa snažili nájsť cestu k detskej duši. Vytvorili karty pre detskú dušu, ktoré naozaj otvárajú srdcia detí. V rozhovore nám prezradia aj ich osobné tipy na zachovanie pokoja, a čo považujú za najdôležitejšie pri výchove dieťaťa. Myslíte, že je to disciplína alebo niečo iné?

Čo bolo pre vás motívom vytvoriť karty pre deti?

Sú deti, ktoré majú problém rozprávať o svojich pocitoch. Rodičia vidia a cítia, že niečo nie je v poriadku, ale nevedia sa k deťom dostať, aby zistili, čo ich trápi. Karty im majú túto komunikáciu uľahčiť, a pomôcť odhaliť príčinu starostí.

Prečo práve zvieratká a nie deti, napríklad Kubko alebo Zuzanka?

Myslíme si, že deťom sú zvieratká blízke. Využili sme aj pestrosť zvieracej ríše, aby sme jednotlivým zvieratkám priradili rôzne emócie a konfliktné situácie. Snažili sme sa vyjadriť, že žiaden pocit nie je zlý. Keďže ani zvieratká nie sú zlé, deti to ľahšie prijmú. Vysvetľujeme pocity cez mikropríbehy, aby to nebolo len také poučovanie. To asi nemá nikto rád.

Hovoríte že, stačí žiť tak, ako by sme chceli, aby žili deti. Oni sa už pridajú. Čo to však v praxi znamená? Skúste to rozmeniť na drobné.

Osobný príklad je lepší ako tisíc dobrých rád a poučiek. Keď budem ja, ako mama, otvorene hovoriť o tom, čo sa mi nepodarilo, alebo že si neviem s niečím poradiť, a nebudem sa hrať na dokonalú mamu, ktorá všetko zvláda, bude aj dieťa vedieť, že je v poriadku hovoriť o svojich problémoch a pocitoch. Bude vedieť, že nie je zlé, keď sa mu nedarí, alebo cíti hnev či strach.

Karty fungujú ako poradca. Dieťa sa naučí pomenovať problém. Ako môžeme my, ako rodičia, pomôcť dieťaťu v tejto veci? Dieťa často vidí problém aj tam, kde nie je. Ako nájsť tú správnu mieru?

Problém je veľmi subjektívna záležitosť. Ak dieťa niečo ako problém vidí, tak to problém pre neho je, a je veľmi reálny. Nepomôžeme mu tým, keď budeme problém negovať a bagatelizovať. Zvieratká na kartách ponúkajú iný uhol pohľadu na ťažké situácie. To pomáha premeniť problém na príležitosť niečo pochopiť a zosilnieť.

Prečítajte si aj rozhovor s Martinou Vagačovou, ako čo najlepšie prežiť rodičovstvo.

Zvieratko z karty dieťaťu ponúka šancu, ako môže zmeniť postoj k situácii. Máte skúsenosť, že na základe kartičiek si dieťa spomenulo, že napr. zajko sa bál, ale…..

Deti sa identifikujú s príbehom zvieratka. Často prezradia veci, o ktorých rodičia netušia. Dostávame množstvo správ od rodičov, pedagógov a psychológov, ktorí s kartami pracujú a sú prekvapení, ako im karty pomáhajú „otvárať detské srdcia.“

Pre aký vek sú karty odporúčané? Hrávajú ich aj dospelí? Aké sú ich reakcie?

Dolný limit je definovaný schopnosťou rozprávať a horná hranica nie je určená. Karty sa vedia dotknúť aj duše dospelých, ktorí ich tiež radi používajú. Jedna mamina bola nahnevaná, pretože manžel začal pracovať v novej práci, bol veľmi zaneprázdnený. Ona sa doma s malými deťmi cítila opustená. Vytiahla si kartu medveďa, ktorá hovorí o smútku zo samoty, ale zároveň ponúka iný pohľad. Pohľad, že samotu môžeme brať ako dar, príležitosť venovať sa viac sebe. Napriek tomu, že vonkajšie okolnosti sa nezmenili, nový pohľad priniesol danej mame úľavu.

Aká je vaša rada pre mamy? Čo je podľa vás najdôležitejšie pri výchove dieťaťa?

Menej vychovávať a viac si to spolu užívať.

Váš osobný tip na zachovanie pokoja v neľahkej situácii.

Predstava pozorovateľa, ktorý sleduje situáciu nezúčastnene, akoby zvonku. Veľa situácii vnímame bolestivo len preto, že si berieme veci príliš osobne. Naša obľúbená rada pre všetkých znie: neberte hlavne sami seba príliš vážne. 🙂

Ako sa s deťmi pripravujete na Vianoce?

V tomto sme trošku proti prúdu. Žiadne výnimočné upratovanie, pečenie, vyzdobovanie. S rodinou a priateľmi sa stretávame často aj počas bežného roka, takže pre nás sú vianočné dni ako každé iné. Sme spolu, chodíme do prírody. Nič mimoriadne.

Prečítajte si aj rozhovor so psychologičkou Martinou Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať

Okrem detských kariet, ste každá vydali aj vlastnú knihu. Čoho sa knihy týkajú?

Ľubica Urbanová: Kniha Jednorožec je kniha pre deti od 5 do 10 rokov. Je to príbeh o malom jednorožcovi, ktorý je iný, ako jeho kamaráti, a musí sa s tým vysporiadať. Pomáha deťom lepšie sa zorientovať v sebe samom a rodičom pochopiť, čo sa deje, keď deti odmietajú spolupracovať, sú náladové a vzdorujú. Vždy existuje spôsob, ako si nájsť cestu k sebe.

Zuzana Mihalechová: Kniha OLIVIA je kniha o tom, čo vás v živote naučí iba dieťa. Kniha nechce rodičom radiť, je iba inšpiráciou k vlastnej ceste.

Ak by ste niečo mohli popriať deťom, čo by to bolo?

Veľa času na neorganizovanú hru. Možnosť rozvíjať vlastnú fantáziu. Priestor pre vlastné chyby a možnosť učiť sa z nich. Mať okolo seba čo najviac ľudí, ktorí sú schopní vnímať svet dieťaťa jeho očami.

Zdroj foto: archív Z. M. a Ľ.U.

Prečítajte si tiež, ako môže filiálna terapia pomôcť deťom prejaviť svoje emócie.