Purpurový november – mesiac predčasne narodených detí
Hoci som sama mamou, priznávam, že až donedávna ma problematika predčasne narodených detí veľmi nezaujímala. Nikto z môjho okolia ani blízkych to neriešil. Táto téma ma nejako prirodzene obišla. Až nedávno, po rozhovore so známou, mamou dnes už odrastených dvojičiek, som si uvedomila, že mať deti narodené v termíne, nie je vôbec samozrejmosť. Na Slovensku sa totiž predčasne rodí každé jedenáste dieťa. Ročne je to okolo 55-tisíc detí. Je to dar, za ktorý začínam byť vedome oveľa viac vďačná.
Aj tento rok nad Svetovým dňom predčasne narodených detí prevzala záštitu aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová.
OZ Malíček pomáha už deviaty rok
Každý rodič si najväčšmi želá, aby jeho dieťa bolo zdravé. Taktiež chce mať možnosť byť svojmu dieťaťu nablízku. Pomoc a podpora okolia je pre neho veľmi dôležitá. Dlhodobé zdravotné problémy sa práve u predčasniatok vyskytujú desaťkrát častejšie ako u donosených novorodencov. Práve tieto deti tvoria väčšinu malých detských pacientov. Predčasne narodené bábätko je každé, ktoré sa narodí pred ukončeným 37. týždňom. Dieťatko narodené dokonca ešte pred 27. týždňom sa považuje za extrémne nezrelé.
Ochrannú ruku rodičom , ale aj zdravotnému personálu, podáva OZ Malíček. Vzniklo v roku 2011 z iniciatívy rodičov na podporu predčasne narodených detí a ich rodín. Snažia sa byť mostom medzi odbornou verejnosťou a rodinami. Aktívne prispievajú k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti a ich rodiny. Snažia sa o zviditeľnenie problematiky predčasných pôrodov, zapájajú sa do rôznych projektov. Pomáhajú ako predčasniatkam, tak aj konkrétnym rodinám, ktoré starostlivosť v týchto náročných chvíľach veľmi potrebujú.
Víziou v o.z. Malíček je, aby deti odchádzali domov z nemocnice čo najzdravšie. Medzi ich priority patrí vytváranie spoločného priestoru pre dieťa a rodičov, aby mali príležitosť sa spoznať, budovať vzťahy, vytvárať putá.
Vedela som až príliš dobre, čo ma čaká
Malíček založila Mgr. Ľubica Kaiserová, úžasne príjemná a charizmatická žena. Hovorí, že vydesení nebývajú len priamo rodičia, ale aj ľudia, odborníci, ktorí sa v danom prostredí pohybujú.
Dodáva vlastnú skúsenosť: „Hoci ja sama som pracovala na jednotke intenzívnej starostlivosti, keď sa mi narodil syn v 26. týždni s hmotnosťou 800 g, tak to bol pre mňa ešte väčší šok ako pre tých ľudí, ktorí netušia, čo sa deje ďalej s takýmito deťmi a čím všetkým si prechádzajú. Mala som príliš veľa informácií. Aj to bol dôvod, prečo vzniklo OZ Malíček. Na vlastnej koži som videla, s akými problémami sa boria neonatologické pracoviská. Keď sa nato pozeráte z tej opačnej strany, vidíte čo všetko by sa ešte dalo a práve preto chceme, aby sme vedeli pomôcť pracoviskám, kde sa narodia takéto deti. Sme radi, že po rokoch môžeme spolupracovať so všetkými perinatologickými centrami. Sme radi, že sme ich partnerom a že nás berú vážne a že dokážeme reagovať na ich potreby, na ich požiadavky, aby sme dokázali zlepšiť starostlivosť o predčasne narodené deti na Slovensku.
Prečítajte si aj rozhovor s Máriou Jasenkou, zakladateľkou Plamienku
Plienky ako pre bábiku
Je veľmi náročné aj pre sestry navigovať rodičov, kde si môžu zohnať čo najmenšie plienky, aby nemuseli polkilovým deťom dávať dámske vložky alebo aby nemuseli sestry nejakým spôsobom prerábať plienky. Je to veľký komfort nielen pre rodičov, ale aj pre sestry vzhľadom na bežnú činnosť, ktorá by mala patriť k tým najjednoduchším. Tento rok jedna „plienková“ firma prišla na trh s mini plienkami práve pre predčasne narodené deti, ktoré zdravotnícke zariadenia veľmi uvítali.
Na predčasne narodené deti sa neviete pripraviť
Kristína Tormová, mama predčasne narodených dievčat priznáva: „Je to situácia, na ktorú sa nedá pripraviť, pretože všetky príručky o tehotenstve píšu, že v 33. týždni ešte máte čas. Tie, čo si niečo chystajú, sú už považované za hysterické a potom sa stane to, že človek sa zo dňa na deň stane rodičom predčasne narodeného dieťaťa. A to nie je o tom, že nemá plienky, že nemá nič, nemá ani informácie, nevie, čo má robiť, na koho sa obrátiť. V živote som nezažila väčší strach, ako keď som vedela, že mi o tri dni vyberú deti z brucha a bolo mi povedané: „Nič vám nemôžeme sľúbiť…“
„Ženám vysvetľujem, že každý deň, kedy deti môžu byť v brušku maminy, ak nie je ohrozená žena a nie je ohrozené bábätko, je v prospech toho dieťaťa“, hovorí doc. MUDr. Darina Chovancová, prednostka Novonarodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UNB v Bratislave. Upozorňuje, že nezrelosť ako taká je veľkým handicapom aj pre budúcnosť a čísla ukazujú, že množstvo detí, ktoré vo svete zomiera do 5 rokov súvisí práve s tým, že sa narodili predčasne.
„Najviac sa bojíme toho, ako dieťatko bude dýchať a ako sa adaptuje. Treba si však uvedomiť, že všetky orgány sú nezrelé a všetky sú veľmi zraniteľné. Inkubátory pomáhajú bábätkám udržať si teplotu, lebo keď sú narodené predčasne, túto schopnosť nemajú a môžu zomrieť na podchladenie. Tešíme sa, ak dieťatko dýcha samé a nemusí byť na riadenom dýchaní. Čo sa týka cirkulácie krvného obehu, ten je tiež vystavený určitým rizikám a môže spôsobiť ďalšie komplikácie.“
Prízvukuje, že starostlivosť o predčasniatka je veľmi náročná tímová práca, ktorá vyžaduje veľké skúsenosti nielen lekárov, ale najväčším a najpodstatnejším anjelom okrem lekára je práve sestra, ktorá je k dispozícií 24 hodín denne. Je tam na to, aby sa o bábätko nielen starala, ale poskytla mu aj komfort, nežnú ruku, vľúdne prihovorenie sa a kontakt s rodičmi.
