NAČÍTAVAM

Začnite písať

INŠPIRÁCIE MAGAZÍN ODPORÚČAME Vianoce

Na Luciu sa nesmelo šiť, priasť, ani robiť na poli. Aké tradície sú pre tento sviatok typické?

Redakcia
Share

Pôvod mena Lucia pochádza z latinského Lucius, čo znamená svetlý, žiariaci. Toto meno je spájané s bosorkami a čarodejnicami. V našej tradícii sa objavuje Lucia skôr ako tajomná bytosť, čo je v protiklade so zvykmi v západnej Európe, kde sa konajú lampiónové sprievody a Lucia vystupuje ako nevesta oblečená do dlhého bieleho odevu, na hlave s vencom s horiacimi sviecami.

Legenda o Lucii

Lucia sa radí ku kresťanským mučeníčkam. Narodila sa zrejme v roku 286 n.l. v Syrakúzach (Sicília, Taliansko) do bohatej rodiny, ktorá ju vychovávala v kresťanskej viere. Ešte ako malé dievča stratila otca. Svoj život zasvätila Bohu a tajne zložila sľub vernosti a večne panenskej nepoškvrnenosti. Jej matka sa rozhodla, že ju vydá za bohatého pohanského aristokrata. Lucii sa samozrejme toto rozhodnutie nepáčilo a voči manželskému zväzku protestovala.

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



sv. Lucia

Sv. Lucia – Domenico Beccafumi

Keď jej matka Euthícia ťažko ochorela, presvedčila Luciu, aby sa vydala sa na púť k hrobu sv. Agáty do Catanie.  Pri hrobe sa jej zjavila svätica obklopená anjelmi a matka sa vyliečila. Vtedy sa matke priznala so svojou túžbou ostať zasvätená Bohu a žiť medzi chudobnými. Z vďaky za vyliečenie matka napokon súhlasila a svoj majetok a ušetrené peniaze začali rozdávať tomu, kto ich potreboval.

Zároveň zrušili Luciino zasnúbenie. Jedna z legiend hovorí, že aby sa Lucia zbavila záujmu svojho snúbenca, vylúpla si oči (ktoré mal na nej najviac obdivovať) a poslala mu ich. Slepá ale nezostala, za svoj sľub čistoty ju Mária obdarovala novými, ešte krajšími očami. Jej ohrdnutého nápadníka to neodradilo, ale poriadne rozzúrilo. Luciu z pomsty udal úradom, ktoré v tej dobe kresťanov za ich vieru tvrdo trestali.

Lucia bola väznená a nútená k obetovaniu pohanským bohom, čo samozrejme odmietla. Svojej viery sa nevzdala ani pod hrozbou mučenia. Za trest, aby potupili jej česť, ju mali odvliecť na službu do nevestincov, no keď ju mali odviesť na voze ťahaným záprahom volov, nepohli sa ani o centimeter. S vozom údajne nepohlo ani tisíc vojakov. Keď bolo zrejmé, že k službe v nevestinci nikdy nepríde, rozhodli sa pre alternatívne riešenie, mučenie ohňom. Traduje sa, že mala byť poliata horúcim olejom, močom, či smolou, až jej napokon vrazili meč do hrdla. Nezomrela však skôr ako prijala poslednú eucharistiu. Popravená bola 13. decembra pravdepodobne roku 303 alebo 304.

Lucia bola neskôr vyhlásená za patrónku mesta Syrakúz. Je patrónkou slepých a chorých detí, farmárov, kajúcich sa prostitútok, sklenárov, sedlárov, tkáčov, čalúnnikov, krajčírov, kočišov, školníkov, úradníkov, tulákov, spisovateľov, notárov a advokátov.

Prečítajte si aj legendu o sv. Martinovi, ktorý chodil na bielom koni.

Zvyky na Luciu na Slovensku

Sviatok sv. Lucie bol spojený s množstvom povier. V predvečer tohto sviatku sa konzumovali pokrmy s cesnakom, ktorý mal domácich ochrániť pred zlými silami. V tento deň sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu, tiež sa nesmelo nič dávať ani požičiavať.

Ženy mali zakázané prať, priasť alebo šiť ihlou. Nesmelo sa ani pracovať na poli. Takže to bol pre ženy deň oddychu. Mladé dievčatá sa v tento deň venovali ľúbostným čarom: na 12 papierikov si napísali mená 12 možných ženíchov. Papieriky poskladali a každý deň až do Štedrého dňa jeden vybrali a zahodili do ohňa alebo roztrhali na malé kúsky. Na Štedrý deň po večeri ostal posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. Či bolo na ceduľkách naozaj dvanásť mien mládencov, alebo na všetkých iba jedno toho najvytúženejšieho, to vraj vedela iba svätá Lucia a tá, ktorá ich tam napísala.

Keďže bola Lucia jedným zo stridžích dní, aj v tento deň sa verilo, že žena je symbolom nešťastia a jej prítomnosť v cudzom dome nebola vítaná. V niektorých regiónoch býval zvyk takúto nezbednú ženu posadiť na kravu. Muž zas nesmel prísť oblečený do kožucha, pretože by to znamenalo chorobu.

S dňom sv. Lucie je spojený aj jeden z najznámejších zvykov, tzv. „chodenie Lucií“. V predvečer tohto sviatku zvyčajne po domoch chodievali dve, prípadne štyri. Zahalené celé v bielom, na hlave uviazaná šatka stiahnutá do tváre, aby ich nebolo poznať. Tvár sa zvykla zamúčiť, prípadne ju zakryli bielym tylom, zuby si vyrábali zo zemiakov. Jedna Lucia niesla vedro s vápnom a štetku, ďalšia zase husacie pierka na vymetanie pavučín. Aby ich ľudia nerozpoznali podľa hlasu, bývali ticho a nepreriekli slovka. Osobité bývali Lucky s tvárami od sadzí (napr. v Kšinnej či okolí Uhrovca). Inde zase Lucie rozdávali sladkosti, alebo chodili len s metlou, prípadne dokonca aj spievali (Závadka).

Sviatok sv. Lucie vo svete

sv. Lucia švédsko

Lucia vo Švédsku (zdroj).

Kým u nás je sviatok Lucie spätý s bosoráctvom, čarami a odhaľovaní stríg, v zahraničí sa v tento deň robia veľké lampiónové sprievody.  Vo Švédsku bola Lucia žena poletujúca povetrím, ktorá kontrolovala, či sú domácnosti pripravené na nadchádzajúce sviatky, a či deti poslúchajú. V sprievode ju znázorňuje dievča odeté v bielom rúchu s červeným opaskom a na hlave nesie veniec s horiacimi sviečkami.

V Taliansku je Lucia oslavovaná podobne ako náš Mikuláš. Prichádza na somárikovi so svojím pomocníkom Castaldom. Deti  pripravujú pre Luciu kávu, mlieko alebo víno, chlieb pre Castalda a mrkvu pre somárika, občas sa pridá aj nejaký ten keksík či ovocie. Za odmenu poslušné deti dostanú sladkosti a darčeky.

V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka. Podľa toho, aké bolo ktorý deň počasie, také malo byť aj v príslušnom mesiaci.

Tagy
Predchádzajúci článok

4 komentáre

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *