Anetta Vaculíková: Ku kvalitnej strave si treba vytvoriť vzťah

Máte radi zeleninu a ovocie? A čo vaše deti? Význam zdravej stravy sa propaguje takmer na každom kroku, ale buďme úprimní, realizácia v kuchyni je nakoniec vo väčšine prípadov iná. Najmä, ak máme doma  malých nejedákov, či zarytých mäsožravcov. No akčná mama Anetta Vaculíková prichádza s publikáciou, ktorá vašim drobcom hravou formou ukáže, že ani zdravá strava nemusí byť nuda.

Anetta Vaculíková je mamou malej Anettky, nadšenkyňou zdravej stravy a kvalitných potravín, veľkou gurmánkou a vášnivou cestovateľkou. Miluje mestský život, ale často a rada odbieha s rodinou na ich ekologickú farmu Agrokruh. Aktuálne pôsobí ako projektová manažérka v rôznych “jedlých” projektoch, vedie občianske združenie Skutočne zdravá škola a organizuje neformálne vzdelávacie workshopy vo firmách a na školách, tvorí recepty na mieru pre rôznych klientov. A je ambasádorkou Food Revolution Jamieho Olivera na Slovensku.

Aká je tvoja akčná vlastnosť/vlastnosti?

Ako môj manžel hovorí, mám neuveriteľný ťah na bránu a som veľmi neposedná. Stále musím niečo vymýšľať, zapájať sa do nových a novších projektov a pomáhať meniť svet k lepšiemu. V živote potrebujem výzvy, ktoré ma posúvajú ako človeka osobnostne ďalej a zároveň pomáhajú riešiť aktuálne problémy súvisiace s našim rýchlym životným a neudržateľným tempom v otázkach stravovania.

Ako rada tráviš voľný čas?

Tento rok som si v začiatkoch pandémie preusporiadala pracovné priority. Kopec aktivít som stopla alebo sa mi prirodzene ukončilo. Veľmi mi to pomohlo, nakoľko aj vďaka tomu, že som zrazu mala čas fyzicky sa viac “hrabať” v pôde a učiť viac do hĺbky ako prírode verným spôsobom pestovať zeleninu a ovocie, zistila som, že farmárčenie ma neskutočne baví. Je to moje nové hobby.

Pri tejto činnosti sa mi úplne zastavia myšlienky a sústredím sa len na ten život, ktorý v pôde pozorujem a na tú zodpovednosť o rastliny, ktorým sa venujem. Zároveň tak trávim počas sezóny celé dni na čerstvom vzduchu, v prírode. Rada vypínam aj pri varení a pečení, skúšaní nových kombinácií, pri prepájaní tradičného a moderného. A potom je tu moja nová vášen – pilates.

Ako si sa dostala k tomu, aby si šírila povedomie o dôležitosti zdravej stravy?

Po ukončení profesionálnej dráhy v tanečnom športe som začala mať zdravotné problémy, od trávenia, zahlienenia, cez rôzne alergie a hormonálnu nerovnováhu. A keďže mi nič v rámci liečby nezaberalo, zamerala som sa na zmenu v stravovaní. Tu si však treba uvedomiť, že zmeny sa neudejú zo dňa na deň, ale jedlo vie byť našim liekom. Vieme ho použiť ako nástroj pre  prevenciu pred civilizačnými ochoreniami.

Mne zmena prístupu veľmi pomohla, začala som so samoštúdiom, v ktorom do dnešného dňa pokračujem, no mojim cieľom nie je stať sa výživovou poradkyňou, to prenechávam expertom, s ktorými spolupracujem, ale mať prehľad v tom, ako nesmierne je jedlo komplexnou záležitosťou. Stala som sa ambasádorkou Jamieho Olivera, bola súčasťou Food Hubu v bratislavskej Starej tržnici, až pokiaľ sa mi narodila dcérka. Vtedy som si preusporiadala priority, no v rámci mojich aktivít ostáva osveta stále na vrchole môjho fokusu.

Riadim sa heslom: „Lokálne, sezónne a zdravo.“

Podieľaš sa na viacerých projektoch o stravovaní. Môžeš nám ich bližšie predstaviť?

Skutočne zdravá škola je moja srdcovka. Tento rok sme sa rozhodli založiť občianske združenie venujúce sa čisto téme neformálneho vzdelávania na školách v súvislosti s jedlom a zároveň sa v rámci neho snažíme o zlepšenie kvality stravovania v školských jedálňach. Našim cieľom je zvyšovať povedomie žiakov a mládeže, ich rodičov a učiteľov, o dôležitosti aktívneho budovania si zdravého životného štýlu prostredníctvom uvedomelého vzťahu k jedlu. Považujeme za dôležité tému stravovania a zdravého životného štýlu na školách riešiť vo všetkých ekologických, ekonomických, sociálnych a zdravotných súvislostiach. Pomáhame školám, aby viedli deti a mladých ľudí k lepšiemu pochopeniu, čo je ozajstné jedlo a získaniu praktických zručností, ako viesť kvalitný a udržateľný život.

Organizujem detský festival PO NAŠOM! Udržateľnosť očami detí, ktorý by sme po skončení pandémie chceli obnoviť, prvú ochutnávkovú konferenciu DEGUSTORIUM, venovanú téme kvalitných remeselných potravín a aktuálne pôsobím aj ako členka hnutia Slow Food Pressburg, ktoré vzdeláva verejnosť v otázkach zodpovedného nákupného správania, ale aj výroby a spracovania potravín.

A píšem knihy. 🙂 To je asi moja najväčšia vášeň.

Vydala si alebo si spolupracovala už na niekoľkých knižných publikáciách. Ktoré to sú?

Prvá, debutová, v spolupráci s vydavateľstvom Fortuna Libri vyšla ešte v roku 2015 pod názvom S Anetou a Janicou – Čo na srdci, to na jazyku. Mám za sebou aj spoluprácu s p. Nádaskou na knihe Rok v Slovenskej ľudovej kuchyni. S Evkou Blaho a Katkou Ovečkovou sme vydali v roku 2018 knihu Prvé príkrmy – pre zdravé brušká, v ktorej sa venujeme základnej problematike úplne prvých príkrmov pre deti vo veku do 12 mesiacov, najčastejšie kladeným otázkam, s ktorými sa rodič môže stretnúť, a samozrejme, praktickým tipom a receptom na príkrmy, ktoré po jednoduchej úprave budú chutiť aj starším deťom a celej rodine.

Momentálne vydávaš pracovný zošit Škriatok Zdravý tanier. Čo ťa k nemu inšpirovalo?

Moja posledná knižka, alebo lepšie povedané pracovný zošit Škriatok Zdravý tanier, ktorý sme nedávano vydali, mi prirástla asi najviac k srdcu, pretože je za ňou kus mňa a môjho života, mojich skúseností, spoluprác, projektov, analýz, rešeršov, rozhovorov a testovania. Odhodlávala som sa k tomuto kroku od narodenia dcérky. Raz som s malou dušičkou povedala Zuzke Dušičkovej zo Zum Zum production o mojom nápade a dôvodoch, prečo by som takéto dielo chcela vydať. Ona bola nadšená a tak už nebolo cesty späť.

Tento rok počas pandémie som mala zrazu oveľa viac priestoru to celé uchopiť a moje myšlienky zhmotniť. Myslím si, že je stále málo priestoru v médiach a na školách venovaných téme jedla v súvislosti s našim zdravím a stavom životného prostredia. Preto sme vytvorili Škriatka. Na odbornú stránku obsahu dozerala moja dlhoročná kamarátka a špecialistka na výživu, Evka Blaho.

Pre akú vekovú skupinu detí je zošit určený?

Zošit je určený najmä pre deti vo veku prvého stupňa základných škôl. Ale máme pozitívnu spätnú väzbu od starších aj mladších, nakoľko sú tu veľmi rôznorodé aktivity, ktorými sa môže inšpirovať celá rodina a zaradiť ich do svojich dennodenných alebo aj výnimočných aktivít a výletov za “jedlým” dobrodružstvom. Obrázky v zošite sú od skvelej ilustrátorky Adelky Režnej a sú veľmi dôležitou súčasťou obsahu, nakoľko prostredníctvom nich aj veľa vysvetľujeme a tak sú témy ľahšie zrozumiteľné a inšpiratívnejšie.

Čo v ňom deti nájdu, resp. čo by sa z neho mali naučiť?

Želám si, aby Škriatok Zdravý tanier, hlavný hrdina tohto pracovného zošita, viedol deti a možno aj ich rodičov k zdravému vzťahu k jedlu, oboznamoval ich s lokálnosťou surovín a motivoval ich k výberu plnohodnotných, skutočných, potravín. Aby sa deti zaujímali o ich pôvod, a aby k stolovaniu pristupovali aj ako k spoločenskej a zážitkovej udalosti. A najmä, aby z jedla mali radosť.

Aká si mama v kuchyni? Zje tvoja dcérka všetko, čo jej pripravíš?

Ja som nekompromisná – varím podľa zdravého taniera, aj keď občas si samozrejme uletíme, treba mať v tom prístupe balans, lebo extrémy nie sú správne. Rokmi práce som pochopila, že na deti netreba tlačiť, treba im vedieť prejsť cez rozum. 🙂 Naša dcérka je nesmierne tvrdohlavá a tak sme vsadili na to, že si to proste musí zažiť. Vytvoriť si ku kvalitnej strave vzťah. A potom sa deje úplne prirodzene, že nevymýšľa a zje to, čo máme.

Aj keď samozrejme sú obdobia – raz rybičkovú nátierku chce a inokedy nie. Ak si však jedlo pripravujeme spoločne, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že sa pre to nadchne a zje aj také suroviny, ktorým na prvý pohľad nedôveruje. Keby všetky škôlky a školy podporovali tento prístup, tak by sme to my rodičia mali oveľa jednoduchšie. To však samozrejme žiaľ platí aj naopak.

Mnohé mamičky trápi, keď ich deti odmietajú ovocie alebo zeleninu. Máš nejaký tip, ako im v tom pomôcť?

Deti potrebujú akciu, nie sa len pasívne prizerať do hrncov, ale sa aktívne zapájať do prípravy jedla. Od nákupu, cez varenie až po upratovanie. S deťmi sa o jedle treba aj rozprávať. Vysvetľovať súvislosti, nie prikazovať. A najmä im ísť príkladom. Možno si spoločne aj nejakú tú bazalku alebo paradajku skúsiť vypestovať. Alebo sa hrať a spoznávať potraviny všetkými zmyslami, chodiť na farmy, na trh, každý týždeň brať tematicky a venovať ho jednej novej potravine, ktorú môžeme skúsiť zaradiť do jedálnička na rôzne spôsoby. Ja dúfam, že aj v Škriatkovi nájdu rodičia rôzne tipy, ako na to.

Blížia sa Vianoce. Vtedy sa stoly prehýbajú a ľudia si často radi doprajú. Ako vyzerá vianočná večera u vás?

My sme takí moderní klasici. Nesmú chýbať oblátky, ryba, ani šošovicová polievka či kapustnica. Máme aj koláče alebo zemiakový šalát. Dôležité sú však pre mňa samotné suroviny, z ktorých varím. Máme obľúbených predajcov z dvora (mäso, orechy) alebo lokálnych dodávateľov (ryby, zelenina, obilniny), mliečne výrobky, veľa si aj sami dopestujeme alebo vyrobíme, a potom niekoľko zdravších alternatív klasických výrobkov kupujeme – na sladenie používam obilné slady, kokosový alebo brezový cukor, majonézu kupujem bezéčkovú z bio vajec, alebo si ju vyrobím, oblátky kupujeme od slovenských remeselníkov – Guden Guden, sú božské.

To ale neznamená, že nechodím do obchodov, len si vyberám. A hlavne oveľa menej sladím, všetky tradičné recepty som si pozmenila na zdravšiu verziu. Najdôležitejšia je však miera, sviatky nemajú byť o prejedaní, veď žalúdok máme len jeden a to jedlo nám nikam neujde. Nákupy a varenie treba plánovať a keď už nejaké jedlé prebytky vzniknú, tak ich treba vedieť spracovať alebo uchovať tak, aby v konečnom dôsledku neskončili v koši. Netvrdím, že som dokonalá, ale snažím sa to mať na pamäti.

Aké je tvoje obľúbené jedlo?

Táto odpoveď sa veľmi líši od sezóny. V zime mám rada husté polievky, ktoré pokojne môžu byť aj hlavným jedlom, jedlá z jedného hrnca, či už mäsové alebo vegetariánske, také ako prívarky, perkelty, boršč. V lete skôr cestoviny, rizotá, obilninové šaláty. Prevažne sa prikláňam k južanskej strave a mám veľmi rada aj ázijskú kuchyňu.

Tradičné slovenské kaše som svojho času milovala, ale od pôrodu to nejako nedávam, chcem si k ním nájsť opäť cestu. A v podstate varím doma kadečo, čím som staršia, tým radšej mám klasiku, ale pripravenú na zdravšiu nôtu. Nemám rada prekombinované jedlá a rôzne farebné ozdoby na tanieroch v reštauráciách – ak nejem domácu stravu, tak je len niekoľko miest, kde sa najem bez frflania. 🙂

Máš aj nejaké prehrešky? Niečo, čo si rada dopraješ, aj keď vieš, že to nemusí byť práve zdravé?

Sú to určite tradičné lokálne pokrmy, veľmi rada v jedle experimentujem, najmä keď cestujem a vtedy štandardne neriešim, z akých surovín je jedlo pripravené. Problém je, že moje telo je už na dobré zvyknuté a pokiaľ zmením režim, tak mi to dá patrične najavo. Už je to raz tak a pokiaľ nechcem, aby sa mi zdravotné problémy vracali, musím si svoj jedálniček strážiť.

Ale k veci, rada siahnem po arašidových chrumkách z bio obchodu a iných maškrtách, ktoré štandardne nekupujeme (lebo naše telo bez nich úplne v pohode dokáže prežiť), ale sú obdobia, kedy proste musíš, chceš a dopraješ si. 🙂 Ale ja naozaj takmer vždy čítam etikety, to je už taká moja profesionálna deformácia.

Aké máš plány do nového roka?

V zahraničí vždy načerpám veľa inšpirácie k mojej práci a teda, keď sa situácia vo svete zastabilizuje, plánujeme niekoľko gastro cestovateľských zážitkov a pracovných ciest. Krásne sa nám rozbieha Skutočne zdravá škola, máme nových partnerov a projekty, tak verím, že v budúcom roku sa k nám pridajú ďalšie školy a spoločne pôjdeme príkladom ďalším a ďalším. V budúcom roku vydávam dve nové knižky, obe s pani Nádaskou, s ktorou sa mi nesmierne dobre spolupracuje. A budem sa veľmi snažiť dostať Škriatka do škôl. To je taká moja méta.

Anettu môžete sledovať aj na Instagrame. 🙂