NAČÍTAVAM

Začnite písať

INŠPIRÁCIE MAGAZÍN ODPORÚČAME Vianoce

Symboly Vianoc – ktoré z nich nájdete u seba doma?

Kristína Majerová
Share

Stromček, betlehem, zvončeky, vôňa vianočky, kapor vo vani. Symboly späté s Vianocami. Vieme však dôvod, prečo práve ony tvoria symboliku Vianoc? Vedeli ste, že kedysi bolo pečenie vianočných oblátok výsadou organistov alebo učiteľov? Stromček predstavuje večne zelený život s odkazom na peklo, očistec i raj. Betlehem nám pripomína pravú a kresťanskú podstatu Vianoc. Narodenie Ježiška.

Deti na kolená, do rúk teplý čaj či vianočný punč, a poďme do bádanie tajomstiev vianočných symbolov.

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



Betlehem

Traduje sa, že pri zrode tohto zvyku bol František z Assisi, ktorý v mladosti viedol nezriadený život plný svetských radovánok. Až keď ťažko ochorel, svoj postoj k životu zmenil. Zriekol sa celého svojho majetku a začal žiť v súlade s evanjeliom.

Pri oslave narodenia Ježiša v roku 1223 postavil v jaskyni živé jasličky so zvieratami i ľuďmi. Stál tak pri zrode tradície stavať betlehem. O niečo neskôr sa začali v kostoloch objavovať skriňové obrazy s námetom Ježišovho narodenia.

Od 18.storočia sa betlehemy rýchlo rozšírili v rôznom vyhotovení do domácností obyčajného ľudu v podobe, v ktorej betlehem poznáme aj dnes. Betlehem sa vyrábal z papiera, vyrábal z dreva, ale tiež sa tvaroval z chlebového cesta, ktoré sa potom pieklo, sušilo i farbilo.

Strom

zdroj: pixabay.com

K nám sa táto tradícia dostala zo susedného Nemecka. Podľa niektorých údajov úplne prvým stromom bol ten, ktorý v roku 1812 ozdobil vtedajší riaditeľ Stavovského divadla pán Liebich. Poznal tento zvyk z rodného Bavorska. Na Vianoce zvyčajne usporadúval veľkolepé vianočné večierky na Libeňskom zámočku. Schádzala sa u neho vždy pražská smotánka. A práve pre slávnostný večierok v roku 1812 pripravil hosťom zaujímavé prekvapenie. Do stredu miestnosti postavil urastený ozdobený smrek s jasličkami a množstvom darčekov.

Symbolicky spája peklo (korene), očistec (kmeň) i raj (koruna). Večne zelený ihličnan symbolizuje večne zelený život.

Všeobecne však pôvod zdobenia stromčeka musíme hľadať omnoho skôr, podľa legiend až v starom Bretónsku a v Burgundsku. Tamojší misionár sa pokúsil miestnemu pohanskému obyvateľstvu priblížiť sviatok narodenia Krista. Vedel, že obyvatelia zo širokého okolia sa chodia pravidelne klaňať k mohutnému ihličnanu, ktorý považovali za posvätný strom. Zavesil na jeho konáre horiace pochodne do tvaru kríža. Odtiaľ pravdepodobne pochádza i tradícia stromček nielen zdobiť, ale i zapaľovať na ňom sviečky a prskavky. Vianočné ozdoby prešli dramatickým vývojom. Na úplnom začiatku sa vyrábali hlavne z prírodných materiálov, z ovocia, z orechových škrupiniek, z pečiva, zo zrna, kukurice a z korenia.

Prečítajte aj článok o zvykoch typických na sviatok sv. Lucie.

Imelo

Bývalo dôležitým prvkom i pri pohanských obradoch – možno preto, že rastie vysoko na kmeňoch stromov, že je večne zelené a dozrieva v čase, keď v prírode nič nedozrieva

Plody evokujú predstavu bielych perál – symbolu čistoty. Po odtrhnutí zlatisto zožltne, čím pripomína farbu slnka. Niekedy sa z rovnakého dôvodu imelo pozlacuje. Naši predkovia verili v magickú moc imela. Bolo preto nutné veľmi pozorne a opatrne vybrať miesto, kam sa vetvička imela zavesila.

Ryba

ryba

zdroj: Be Amazed

Hoci by sme si pri pohľade na vianočné kade plné kaprov mohli myslieť, že kapor a Vianoce k sebe patria odnepamäti, nie je to tak. Na štedrovečernom stole sa objavuje až od polovice 19.storočia. Súviselo to predovšetkým s poklesom ceny rýb na trhu. Rybie mäso bolo navyše považované za pôstne jedlo. Otázkou je, prečo práve ryba patrí k symbolu Vianoc. Narodenie Ježiša sa odohralo na pozadí končiaceho veku rýb a začínajúceho veku barana. Symbolom Ježiša bola ryba alebo baránok.

Zvieratá

Zvieratá sú tiež symbolom Vianoc, zvlášť niektoré. Pripomeňme si známu scénu z Betlehema, keď malého Ježiška zahrieva vôl a osol.

K Vianociam patria i stáda ovečiek a baránkov. Bolo to tak určite preto, že stráne v okolí Betlehema bývali plné stád oviec. Samozrejme tu svoju rolu zohrala i kresťanská symbolika pastiera a jeho stáda.

Darčeky

Svoj prapôvod majú už v legende o narodení Ježiša. Všetci chceli Svätej rodine pomôcť v ťažkostiach, a tak prinášali rôzne darčeky. Či už chudobný alebo bohatý, každý sa s niečím ponáhľal do Betlehema.

Nie je dôležité, či darčeky nosí na Slovensku Ježiško, Santa Claus v USA, Père Noël vo Francúzsku. Dôležité je, aby boli z lásky.

Prečítajte si aj legendu o sv. Martinovi, ktorý chodil na bielom koni.

Vianočka

vianočka

foto: www.chutodnaty.sk

Vianočka má dlhú históriu a je obľúbená až dodnes. Pôvodne sa volala calta a bol to vlastne zapletený koláč, ktorý sa na záver Štedrej večere rozkrájal. Niekde z nej počas Štedrého večera dávali po kúsku aj dobytku, aby bol zdravý a neškodili mu zlé sily.

Zhotoviť vianočku nebolo a nie je jednoduché, a preto sa pri príprave cesta, pletení a pečení vianočky dodržiavali rôzne zvyky, ktoré mali tvorbe vianočky zaistiť úspech. Gazdiná mala miesiť v bielej zástere a šatke, pričom nesmela rozprávať. Do vianočky sa zvykla vkladať minca a kto ju pri krájaní našiel, pre toho to znamenalo zdravie a bohatstvo pre nastávajúci rok.

Milujete vianočku? Jednoduchý recept a rady blogeriek si zamilujete

K Vianociam neodmysliteľne patria aj oblátky, ktoré symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Oblátka sa na Štedrý večer jedáva s medom, niekde aj s cesnakom. Oblátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii. V minulosti mali výsadu piecť vianočné oblátky len učitelia alebo organisti a pred Vianocami ich deti roznášali do rodín.

Zlato

Zlato malo vždy veľký význam ako platidlo. Bolo nielen symbolom moci, ale i niečoho výnimočného, drahocenného, čo má trvalejšiu hodnotu než sám kov. Zlato bolo i jedným z darov, ktoré mudrci priniesli k nohám narodeného Ježiška. Tento vzácny kov mal symbolizovať Kristovu kráľovskú dôstojnosť. Bolo to pochopiteľné, pretože daň kráľom sa odvádzala zásadne v zlate.

Zlaté prasiatko

Zjavuje sa vraj tomu, kto sa po celý Štedrý deň nenechá zlákať lahôdkami a postí sa. I keď málokomu sa pošťastilo prasiatko vidieť, stalo sa neoddeliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Prečo to tak je, to je zahalené rúškom tajomstva. Vysvetlením môže byť, že prasa symbolizovalo v pohanských dobách slnko. Cez zimný slnovrat, ktorý pripadal práve na obdobie kresťanských Vianoc, sa slnko opäť ujíma vlády.

Zvony

vianočný zvon

foto: pixabay.com

Prvé zvony sa začali objavovať už v 6.storočí a čoskoro sa stali súčasťou kostolov. Sprevádzali človeka na každom kroku. V dobách, keď neexistovali hodiny, určovali čas, ohlasovali nebezpečenstvo, smrť, ale i radostné udalosti. Preto sa právom stali symbolom Vianoc.

Už tradične sú teda sklenené zvončeky ozdobou vianočných stromčekov. Málokto si uvedomí, že majú svoju nadprirodzenú symboliku. Naši predkovia verili, že sa počas štedrovečernej noci otvárajú hroby a mŕtvi na hodinu precitnú zo svojho večného spánku. Spravodliví, ktorí nájdu na snehu modrý kvietok, môžu zostúpiť do podsvetia, kde sú ukryté poklady celého sveta. Ten, kto je vedený len zištnými úmyslami, okamžite zostarne, pretože v podsvetí je jediná minúta dlhá ako 80 rokov pozemských. Zvončeky preto majú svojim cengotom ochrániť srdce pred chamtivosťou a lakomstvom. Ich krásny zvuk má pripomenúť, že existujú i cennejšie veci než zlato a drahé kamene, a to ľudská duša a láska.

Zdroj: Petr Šulc: Čarovné Vianoce – vianočné zvyky a koledy

 

klub žien
Tagy

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *