Sebavedomá mama – kľúč k zdravému sebavedomiu dieťaťa

V každej z nás je dieťa, to malé dievčatko, ktorému sa celý svet točí okolo rodičov a niektorým aj okolo bábik. Každá z nás je jedinečná. Vnímať svet sa učíme v našej rodine. V prostredí, ktoré je nám najbližšie. Tu sa to všetko začína. Sebavedomá mama sa nestane sebavedomou zo dňa na deň. Je však kľúčom k zdravému sebavedomiu dieťaťa.

Dôležitosť pozície mamy a otca, som si naposledy veľmi intenzívne uvedomila na dovolenke. Leto, detský hotel pri mori s množstvom detských ihrísk. Veľa piskotu a radosti. Hotel mal tri bazény: minibazén, kde bola voda max. 50cm so šmykľavkou. Stredný bazén bol určený pre plavcov s protiprúdom a v treťom bazéne bola dvojmetrová voda pre „profi“ plavcov. Letný deň pri mori vyzeral ako akýkoľvek iný. Vôbec mi neprekážal detský krik, atmosféra bola plná letnej radosti. V tom najmenšom bazéne som sledovala mamičky s najmenšími deťmi. Drobci mali rukávniky, hračky do bazéna, plávacie kolesá, ale aj plienky. Mamičkám siahala voda ledva do polovice lýtok, každá z nich sledovala svoju milú malú ratolesť a ak sa stalo, že ich ofŕkala voda, mamička hneď utrela dieťatku očká. Veľmi intenzívne som vnímala rolu mamy, ktorá je vždy tam, kde treba, ktorá strážila svoj poklad z každej strany. A ak by sa konala nejaká neprávosť, je schopná zastaviť zemeguľu. Tá sila je fascinujúca. Aké dôležité je vedieť, že mama je tu. Že sa nič nemôže stať a aj keby… mama to vyrieši.

Život učiteľ

V tomto mojom rozjímaní ma vyrušil otecko, ktorý prišiel k minibazénu, vybral svoju ratolesť, niečo povedal mamičke a vybrali sa spolu za ruky k tomu najväčšiemu bazénu. So záujmom som ich sledovala. Situácia bola tak milá, malá a krehká, že som spozornela, keď som videla, že idú k tomu najhlbšiemu bazénu. „Do tak veľkej vody? To snáď nie?“ ozvala sa vo mne precitlivelá žena :). Neuveríte, čo sa stalo. Otecko vzal ratolesť a hodil ho do dvojmetrovej vody a zakričal: „Davaj!“ (pravdepodobne Rusi) a skočil za ním do bazéna. To som už sedela na opaľovacom lehátku. Otecko skočil za drobcom do vody. Drobec sa vynoril a začal v záplave obrovskej radosti robiť pohyby akoby plával. Ostala som v nemom úžase. Mohol mať tak dva roky. Presne ten istý drobec, ktorému ešte pred chvíľou mamička utierala vodu z očka. Bláznili sa v tej hlbokej vode poriadne dlho.

A mne začalo dochádzať, aké dôležité je pre náš vývoj zažiť ženský a mužský svet súčasne. Rovnováha svetov. Dostať celú škálu zážitkov a dojmov. Ako je dôležité mať mamu, ktorá je láskavá a trpezlivá. Na druhej strane, aké nenahraditeľné sú drsné zážitky zo sveta mužov. Svet je dokonalé miesto.

Prečítajte si aj: Som dobrá mama?

KĽÚČ  1: dieťa si môže vybrať

Táto situácia vo mne rezonuje dodnes. Vždy, keď sme s manželom mali na vec iný názor a deti to počuli, spomenula som si na toho drobca, ako zvládol ten obrovský bazén. A na to, aké je dôležité, aby deti videli, že rodičia majú rozdielne názory, aby vedeli, prečo si to myslíme. Aby vnímali ženský a zároveň mužský svet. A potom? Potom si môžu vybrať.

Moja dcéra nikdy nemala vzťah k bábikám, hoci som sa snažila a kupovala. Veď dievčatko musí mať bábiky. Nezabudnem na to, ako raz Ježiško dcére doniesol tú najväčšiu bábiku. Viete tú, ktorá plače, spieva a robí všetko. Keď si moja dcéra rozbalila krabicu a videla čo je v nej, v tichosti ju  zasunula späť pod vianočný stromček. Vybrala ju, až keď sme šli do kostola so slovami: „Idem ju vrátiť Ježiškovi“. Vtedy som pochopila, že túto hru nevyhrám. A vlastne ani nechcem. Že nie je v poriadku dávať deťom darčeky, ktoré chceme my … Tu niekde začína cesta k zdravému sebavedomiu dieťaťa. Samozrejme som sa ešte raz pokúsila, či sa situácia nezmenila. No asi vás neprekvapím, že nezabral ani Barbie domček, s ktorým sa hrali vždy len deti, ktoré k nám prišli na návštevu. Nakoniec sme ten drahý darček darovali. Slobodne. Bez výčitiek a hnevu. Prijala som dcérin výber.

Zdravo sebavedomá mama nie je automaticky namyslená mama.

KĽÚČ  2: podpor svoje dieťa

Najviac, čo môžete urobiť pre svoje dieťa, je podporiť ho v jeho rozhodnutí. Asi mi dáte za pravdu, že zo začiatku je to extrémne ťažké, hlavne ak my, mamy, sme narodené pred rokom 1990. Dodnes keď s kamarátkami preberáme, čo donesie tento rok Ježiško, nabádam ich, aby sa pýtali detí a nerozhodovali za nich. To je kľúčom k sebavedomiu. Podpora a sprevádzanie je úloha sebavedomej mamy.

Presne tak je to aj so záľubami detí. Podpora je NAJVIAC. Prečo sme my mamy nastavené tak, že ak si raz dieťa vyberie basketbal, už nikdy nemôže robiť nič iné? Po zážitku s bábikou a Barbie domčekom, som dcéru podporovala v každom nápade. Zaujímal ju vesmír? „Ok, kúpime knihy o vesmíre.“ Alebo hádzaná? „Jasné, prihlásim Ťa“, chcela chodiť na gitaru? „Ok“, potom herecký krúžok? „Rada Ťa podporím“ … Veď ako inak dieťa zistí, čo ho baví? Kedy si to vyskúša? Kedy ochutná svet? Prešli sme aj kickboxom a golfom. No poviem Vám, gitara jej ostala. Máme doma aj elektrickú, aj kombo, aj mixážnu sadu. A ja dnes mojej dcére závidím. Závidím jej, že našla, čo ju baví. Dokáže hrať štyri hodiny na gitare. Ako málo stačí…Je to málo? Uznať. Stáva sa zo mňa sebavedomá mama.

Prečítajte si aj rozhovor so psychologičkou Martinou Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať

KĽÚČ 3: prenechaj zodpovednosť na dieťa

Ďalším kúskom do nášho puzzle sebavedomia je zodpovednosť. Ak si si vybrala v škole krúžok a nie si spokojná, tak sa odhlás. Prevezmi zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Toto som robila ozaj často. Zmena názoru mi nevadí, ak si sa rozhodla. Som sebavedomá mama.

My, mamy, máme jednu vlastnosť: chytáme ryby pre deti, namiesto toho, aby sme ich to naučili

Keď syn doniesol zo školy päťku, prišiel prestrašený s hlavou ponorenou medzi plecami. Bál sa, čo poviem. Moja reakcia bola: „Ok, nevadí“ „Nevadí?“ opýtal sa prekvapene. „Nie, veď si ju opravíš“ „A Ty sa mami vôbec nehneváš? Nebudeš na mňa kričať?“ „Nie, veď to nie je moja pätka, to Ty si si zavaril na problém, ja to opravovať nebudem.“ Od tej doby ho zlé známky mrzia úplne inak, mám dojem, že reálne.

Zodpovednosť dáva deťom vlastnú hodnotu. Naučila som ich, že nie je dôležité, že sa stala chyba. Netreba sa báť chýb. Tí najšikovnejší ľudia majú za sebou milióny chýb. Dôležité je vedieť, že po chybe nasleduje KROK. Možno práve nedostatok sebavedomia znemožňuje chyby riešiť? Neviem, nie som psychológ.

Môj pohľad výrazne sformoval článok o rodičoch, ktorí kúpili dievčatku fotoaparát. Na druhý deň v škole ho dievčatko vymenilo za žabu. Rodičia ju nevykričali, len podotkli, že ak si myslí, že je to dobrá výmena, tak v poriadku. A vtedy to prišlo. Dievčatko si uvedomilo, že fotoaparát jej rodičia kúpili kvôli výletu, na ktorý sa chystali. A načo jej bude na výlete žaba? O dva dni v škole vymenila žabu sa fotoaparát. A to je tá pointa, až keď dovolíme aby dieťa prevzalo zodpovednosť za svoje rozhodnutie, až vtedy dieťa začne uvažovať, prehodnocovať svoje rozhodnutie, tým mu dávame vlastnú hodnotu.

Prečítajte si aj rozhovor s Martinou Vagačovou, ako čo najlepšie prežiť rodičovstvo

A ako by to dopadlo so žabou u Vás doma?

Na žabu som si spomenula, keď dcéra prišla s nápadom, že pôjde študovať konzervatórium. „Ok“, bola moja odpoveď. Nepáčilo sa mi to. Na konzervatóriu organizovali o nejaký čas deň otvorených dverí. Volala som dcéru, aby sme sa tam išli spolu pozrieť. Už nechcela. Následne uvažovala o prírodných vedách. Taktiež som jej vyjadrila podporu. Aktuálne študuje na bilingválnom gymnáziu. Cítim však, že s konzervatóriom to ostalo otvorené.

A je to tak v poriadku. Vždy podporím jej sebavedomé rozhodnutie. Som jej sebavedomá mama.

Autor: Silvia Skalická; lektorka a koučka vo vzdelávacej inštitúcii topcoach.sk

Foto: pixabay.com