Mama na tretiu: Plniť si túžby je krásne. Veď kedy, keď nie teraz?

Poznáte blog Mama na tretiu? Stojí za nim sympatická akčná mama, Eva Štípalová. Evka má doma tri deti (Karin, Kristián, Leonard), manžela Libora a útulkáča Quida. Teší sa na Vianoce a na dni, keď sa ráno nebudú musieť nikam chystať a ostanú celý deň v pyžame.

1. V nedeľu sme zapálili ďalšiu adventnú sviečku. Ako sa máš?

Tohtoročný adventný čas vnímam pokojnejšie ako po minulé roky. Možno je to tým, že počas presunu z práce domov vidím prázdnejšie mesto oproti minulým rokom. Advent by mal byť časom pokoja , tak sa ho snažím vnútorne v sebe nájsť, aj keď pri troch deťoch sa niekedy musím prekonávať.

2. Ako vnímaš obdobie, kedy sme všetci na tvárach ozdobení rúškami?

Keby mi pred rokom niekto povedal, že takto budeme chodiť – ťažko by som tomu verila. Znie to ako dobrý scenár zo science fiction filmu. Žiaľ, je to realita. Rúško neberiem ako nanútenú vec, ktorú musím nosiť. Nezdráham sa. Nevnímam to ako nič protiústavné, vnímam to ako pomoc svojmu okoliu...svetu.

3. Na sociálnych sieťach ťa poznáme pod menom Mama na tretiu. Kedy si začala blogovať?

Začala som, keď mali chlapci rok. Tým, že nežijem v meste, ale v prímestskej časti pod horou (dedina ako vyšitá), kde máme až jedny potraviny, mladých rodín málo, tak som hľadala socializáciu. Postupne sa to nabalilo tak, že som na sociálnych sieťach denne. Baví ma to. Mám vyštudovaný elektronický marketing, ktorému sa venujem i profesionálne. Aj takto si vedomosti a nápady overujem v praxi. Je to priestor, v ktorom sa vzdelávam, priestor pre kreativitu.

4. Vždy si túžila mať tri deti?

Ale kdeže! Po Karinke som nechcela už žiadne dieťa. Roky sme po nej túžili. Chcela som si ju naplno užiť, dať jej všetko. Časom som zistila, že dať jej súrodenca, vlastne rovno dvoch bolo to najlepšie, čo sme mohli urobiť. Je to zohratá partička, ktorá si vie skočiť do vlasov, ale zároveň vedia bojovať jeden za druhého a tretieho.

5. Chlapci sa narodili predčasne. Čo ti pomohlo zvládnuť toto náročné obdobie?

Narodili sa v 32tt, pomohla mi rodina. Manžel, Karin a moji rodičia. Prvé týždne po prepustení domov mama u nás niekedy i spávala. S Liborom sa striedali pri chlapcoch, aby som mala aspoň 3-4 hodiny neprerušovaného spánku v noci. Ráno chodil na hodinku vypomáhať dedko (môj otec), aby som stihla uvariť aspoň rýchly obed, hodiť rýchlu sprchu.

Počas dňa som bola na nich sama až do príchodu Karinky zo školy. Zaujímavé na tom je, že prvé mesiace som bola úplné pokojná, neviem či to bol adrenalín, ale nevedela som sa hnevať, možno som na to nemala silu. Ale raz sa táto sila našla, keď mi Libor oznámil, že ide na pár týždňov na Kaukaz (haha). Vtedy som buchla ako taká rozbuška. Teraz odstupom času si uvedomujem, že oddych potreboval i on. Rozmýšľam, že teraz je rad na mne niekam sa vybrať.

6. Doplň prosím vetu: „Každá mama by mala mať aspoň raz za deň…“

..dôvod na úsmev, pohladenie od milovaného a polhodinku pre seba.

7. Čo ťa naučilo materstvo?

Myslieť viac na budúcnosť, zamýšľať sa nad tým čo sa deje okolo a to, že nikdy nebudem sama. Zároveň vnímanie času. Hlavne ranného, ani neviem, ako prejde polhodina a my opäť meškáme.

8. Kedy sa cítiš skutočne šťastná?

Keď je sobota ráno a viem, že nemusím nikoho nikam chystať a môžeme byť aj pol dňa v pyžame.

9. Čo si predstavuješ pod pojmom empatia?

Nemyslieť len na seba a vnímať potreby druhého, byť mu pomocnou rukou. Vcítiť sa do kože druhého, nebyť povrchným a neopovrhovať nikým.

10. Keby si si mohla vybrať medzi mestom a dedinou, kde by sa ti lepšie žilo?

Celý život žijem na dedine, mám rada voľnosť, vítanie dňa na terase so šálkou čaju v ruke. Som nenáročný typ, ktorému stačí k šťastiu natiahnuť si na seba bez rozmyslu prvé čo chytí do ruky, vziať Quida (náš útulkáčik) a vybehnúť na lúku.

11. Ako by si charakterizovala svoj životný štýl?

Nepreháňam, veľa vecí som zo svojho života vypustila. Pred chlapcami som žila aktívnejšie: 3-5x do týždňa fitko po práci, skoro každý večer odbehnutých aspoň 5 km buď sama, alebo s Karinkou na chrbte. Teraz som vo fáze, kedy sa viac sústredím na pohodlie rodiny ako na seba. Ale stále sa snažím byť aktívna a bláznivá.

12.  Má si podľa teba človek prácou plniť svoje túžby, alebo zlepšovať život druhým okolo seba?

Myslím, že je dôležité udržiavať rovnováhu v živote. Denne robiť niečo, čo by ma nebavilo, by som nezvládla. Plniť si túžby je krásne, veď kedy, keď nie teraz?

13. Čo pre teba znamená pohyb?

Veľa, aj keď za posledné mesiace som sa musela obmedzovať. Pohyb je mojou súčasťou a nielen mojou, ale celej rodiny.

14. Prosím doplň vetu: “ Myslím, že ľudia by boli všeobecne šťastnejší než sú, keby…“

Keby sa starali o seba, a nie o druhých. Myslené vo význame, že treba žiť svoj život a nie život iných ľudí. Nezávidieť, neporovnávať, ale pracovať na sebe a svojich snoch. Neprežívať, ale žiť!

15. Čo by si chcela v živote dosiahnuť?

Od života som dostala viac, ako som snívala…

16.  Snívaš momentálne o niečom?

O plote a vstupnej bráne. Áno, je to materiálny sen, ale snívam o tom, že budeme mať konečne plot a vstupnú bránu. Potom snívam o tom, že porazím svojho démona strachu a začnem šoférovať. Veď keď už bude brána, tak budem mať kde parkovať!

17. Čo si predstavuješ pod slovom pokora?

Pokora patrí k silným stránkam človeka, aspoň tak to vnímam. Je spojená so sebaovládaním, schopnosťou učiť sa, zdokonaľovaním človeka. Pokoru vnímam ako cnosť človeka. Človeka, ktorý sa netvári byť pupkom sveta, ale človeka, ktorý dokáže prijať i názor, ktorý mu nemusí byť pochuti.

18. Aké najväčšie predsudky majú podľa teba ľudia o mamách?

Neviem, nevnímam nijaké, nezaťažujem sa tým. Ľudia, ktorí majú predsudky, možno len poukazujú na svoje chyby, respektíve ich vidia na iných. Každá mama je skvelá a každá robí všetko tak, ako najlepšie vie.

Vianočné škoricové sušienky

19. Ako najradšej relaxuješ?

Na lúke. Najradšej len tak stojím a vnímam svet srdcom okolo seba. Dýcham, a som vďačná, že som. Potom sa nadýchnem a rozbehnem sa.

20. Akú najcennejšiu vec vlastníš?

Neviem, či práve vlastním, ale najcennejší je pre mňa život a rodina.

21. Aká technológia súčasnosti ti ide najviac na nervy?

Rušička na krtkov, kuny a líšky. Je to strašné, majú to susedia a neskutočne to piští, a aj tak to nezaberá. Veda, technika a technológia mi nevadí, pracujem v Univerzitnom vedeckom parku Žilinskej univerzity v Žiline, tak všetko vnímam pracovne, až na tú rušičku, je to des.

22. Keby si mala povedať tri najdôležitejšie veci, ktoré ťa život naučil, aké by to boli?

Láska, pokora, vďačnosť.

23. Tešíte sa už doma na Vianoce?

Neskutočne! Padlo prvých pár vločiek a chlapci behali po dvore plní šťastia, kričali „Mamííí, už sú Vianoceeeeee…“.

24. Máš rada zimné ročné obdobie?

Milujem všetky ročné obdobia, každé má niečo do seba! Zima je úžasná. Teším sa na šteklenie mrázika na líci, vŕzganie snehu pod nohami a aj keby bolo blato, viem, že si ho užijeme.

25. Tvoje obľúbené vianočné jedlo?

Zemiakový šalát, ten viem jesť na kilá. S Liborom sme na ňom závisláci – s rozdielom, že na ňom sa neudrží ani gram, a na mňa sa nalepí aj ten od susedov. Keď sme sa zoznámili, tak jedna z mojich prvých otázok bola: „Aké je tvoje obľúbené jedlo?“. Keď povedal zemiakový šalát – tak som bola jeho (obrazne povedané) 🙂 . Veľmi na sladké nie som, ale slané, kyslé, to ja môžem.

26.Tvoja obľúbená vianočná rozprávka?

Rozprávka, ktorá ma nikdy neomrzí, je Mrázik a Perinbaba.

27.Tvoj obľúbený vianočný film?

Na čom sa viem vždy dobre zasmiať, je film Vianočné prázdniny – Griswoldovci. Vždy keď sme stavali vianočný stromček ako deti, tak tento film miloval môj brat.

28.Tvoja obľúbená vianočná pesnička?

Xindl X – Štedrý večer nastal. Nezabudnem, ako ju naučil spievať Libor asi trojročnú Karinku, a mňa tým vytočil. Doteraz sa na tom bavíme, a doteraz nám hrá počas štedrovečernej večere.

29. Aké Vianoce si zažívala v detstve?

Vianoce v detstve boli najlepšie, aké nám rodičia mohli urobiť, dať. Darčekov sme nemali veľa, ani naše deti ich veľa nemajú. Stále nerozumiem, ako mohla byť mama taká kreatívna a vždy sme si s bratom našli to, po čom sme túžili.

30. Keby ti zlatá rybka mohla splniť tri priania, ako by zneli?

Nech sa Covid stratí zo sveta, zdravie pre celú rodinu a aby svet žil bez vojny.

31. Akú najlepšiu radu do života si dostala?

Mysli na oddych.

32. Čo by si zaželala každej mame na Vianoce?

Želám vám pokojné Vianoce, užívajte si každú jednu minútu, dlho spite, nikam sa neponáhľajte – relaxujte. Ak si náhodou nenájdete pod stromčekom vytúžený darček, tak to neznamená, že vám ho Ježiško nepriniesol, len ste si ho zabudli kúpiť.

Evku môžete sledovať aj na jej Instagrame.

Foto: Lucia Lucisha

Dá sa v rozhovore položiť až 32 otázok? Prišli sme na to, že aj keď sa zdá, že nie, ide to. My mamy sa vieme totiž rozprávať celé hodiny. Okrem detí máme svoju prácu a veľa iných aktivít. Sme akčné, rozlietané a okrem toho sme aj ženy a manželky. Systém rozhovorov #32otazokpre je jasný: 32 otázok pripravených na telo pre každú akčnú mamu. Tá by mala odpovedať bez veľkej prípravy, môže odpovedať jednoslovne, či dokonca otázku odmietnuť. 32 otázok bude ale vždy položených.