Začnite písať

ARCHITEKTÚRA A DIZAJN RODIČOVSTVO ROZHOVORY

Jana Karabinoš Fignárová: Humor je jazyk, ktorým sa dajú vypovedať veľmi hlboké veci

Janka je sympatická akčná trojnásobná mama, ktorá si popri materstve plní aj svoje osobné a pracovné túžby a priania. Práve to jej dáva energiu na všetky činnosti, ktoré robí. Jej popis skutočného života s deťmi bez príkras a dokonalosti vám nedovolí sa nezasmiať. Zmysel pre humor, ktorým Janka disponuje, je veľmi nákazlivý. Dobrosrdečnosť, milota a láskavosť zas prejavom človečenstva. Tento rozhovor vás zahreje pri duši. 

1. Ahoj, Jani, ako sa máš?

Dobre, deti spia, mám pred sebou pohár vína a chipsy. Som spokojná.

2. Ako by si charakterizovala svoj momentálny život piatimi slovami?

Je to jedna horská dráha.

3. Chcela by si byť teraz niekde inde, ako si práve teraz?

Chcela by som už veľmi byť v našom novom dome, pozerať do záhrady a tešiť sa, že už je po celej tejto nešťastnej korona záležitosti.

4. Si mamou troch detí. Aké to bolo, keď si sa stala mamou prvý raz a aké pocity si mala tretíkrát?

Prvý raz to bolo ťažké a tretíkrát to bolo znova ťažké. Aj druhýkrát. Avšak s prvým dieťaťom som zmúdrela, s druhým som sa naučila milovať a vďaka tomu tretiemu som sa stala silnou – nielen obrazne. Ak mi ešte niečo chýba, prajem si to získať ináč ako pôrodom. Ale všeobecne, čím viac detí, tým je to náročnejšie, ale tak akosi už podstatne menej stresujem a prestalo mi záležať na blbostiach.

5. Si typ ženy, ktorá mala vysnívané, že sa raz stane mamou, alebo to jednoducho prišlo?

Nikdy som nepochybovala, že sa stanem matkou. A prišlo to tak poloplánovane, že som si pripustila, že už by som možno aj chcela. Myslím si, že mať deti je skvelé najmä kvôli tomu, že človek dostane veľmi efektívnu lekciu o tom, kým v skutočnosti je. Materstvo je nádherná záplava lásky a radosti.  To svetlo však zdôrazní aj naše tiene, ktoré sme mohli veselo predtým ignorovať. Ak teda žijeme trošku vedome, tak akosi nemáme inú možnosť, len sa s tým čo najviac vysporiadať, ak nechceme, aby si to odniesli práve tie milované deti.

6. Lockdown je pre nás matky skúškou trpezlivosti a nervov. Ako to doma zvládate? Máš nejakú fintu? Poraď!

Zvládame, aj nezvládame. Ako kedy. Jeden deň mám pocit, že je to skvelé, mám to pod kontrolou a už iba takto chcem žiť. A na druhý deň vrieskam po všetkých ako bezprízorná, všade je chaos, neporiadok a nedokážem uvariť ani polievku.

U nás napätie riadne zvyšuje malý ročný Jurko. Keď ma horší deň, tak nie je kam ujsť a s mužom nám tečú nervy už pred obedom. Každý sa snaží totiž sebecky bojovať o svoj kúsok kľudu, súkromia a nejakej hobby činnosti. Ale trojizbák a tri deti majú svoje limity.

Veľmi nám pomáha denný harmonogram. Ja som si napísala do Excelu ideálny deň – časy, činnosti. Už ho mám tak stále v hlave a snažím sa ho približne dodržiavať. Aj staršie deti si na pravidelnosť zvykli a myslím, že nám to veľmi prospieva. Teda keď sa ten Juraj dobre vyspí. Dosť nám však sťažila situáciu dištančná výuka – pár dní potrvá, kým nabehneme na nový režim. Dovtedy sa samozrejme párkrát kvalitne pohádame.

7. Obdobie, ktoré teraz žijeme, každú z nás nejako zasiahlo. Našla si si v tom všetkom aj niečo pozitívne a pekné?

Uvedomila som si predovšetkým, že neexistujú žiadne záruky nemennosti súčasného sveta. Najprv to mnou riadne otriaslo, ale teraz to vnímam ako dar. V mnohom ma to duševne oslobodilo. Neupínam sa už na kadejaké “istoty” a menej plánujem. Najväčšou výhodou však je to, že manžel pracuje z domu. On to nevníma až tak pozitívne, ale pre nás, ako rodinu, je to obrovský dar. Posunuli sme sa nielen partnersky, ale aj ako rodina. Museli sme, lebo nie je kam ujsť.

Už pár rokov sme mali vo vzduchu otázku rodinného domu, ale veľmi sa nám do toho nechcelo. Lockdowny nám však veľmi pekne ukázali, že kus vlastnej zeme a priestor na život sú pre nás dôležitejšie ako komfort centra mesta. Tak teraz finalizujeme kúpu a verím, že na jar sme už vo väčšom. Ja osobne som sa vďaka lockdownom aj dosť spomalila a zistila som, že viem aj oddychovať a môžem aj menej pracovať. A že je to v poriadku. Zároveň je to skvelý tréning prežívania prítomného okamihu.

8. Si prototyp akčnej mamy. Okrem deti a domácnosti sa stíhaš aj pracovne uplatniť. Kde na to, prosím ťa, berieš energiu?

Podľa mňa to je skôr porucha, ktorá sa prejavuje na úkor mojej energie. Skrátka trpím takým programom, že miesto na tomto svete si zaslúžim, len keď budem užitočná a činorodá. Navyše mám vo vienku obrovskú pasiu učiť sa a začínať nové veci. Fascinuje ma, koľko sa človek dokáže naučiť, koľko schopností vie získať, aká silná je vôľa, ak robí niečo, čo ho naozaj zaujíma a baví. No a paradoxne to, že robím, čo ma baví, mi dáva energiu na deti, domácnosť a na ďalšie projekty.

Je dôležité ale nebrať si na seba toho príliš veľa, nevyhorieť a písať si úlohy do nejakej tabuľky, diára, rozvrhovať si ich a netlačiť celý ten zoznam pred sebou v hlave, ale mať v tom systém. Najdôležitejšie je vyberať si projekty a prácu, ktorá ma nevyčerpá, ale nabije. Tu platí, že peniaze nie sú všetko. Pre mňa je teraz veľmi dôležité pracovať s ľuďmi a  pre ľudí, ktorí majú pozitívne vibrácie a cenia si prácu iného človeka. To ma naozaj tak pozdvihuje a napĺňa. A úprimne si myslím, matka malých detí nemôže zvládať všetko perfektne – aj sa starať o seba, o partnerský vzťah, o deti, realizovať sa kariérne a mať tip top domácnosť. To je fikcia.

9. Poďme pekne po poriadku. Jednou z činností je fotografovanie. Ako si sa k tomu dostala?

V šiestom ročníku na základnej škole som veľmi túžila po fotoaparáte. Takom ešte na film. Mamka mi ho sľúbila za čisté jednotky na vysvedčení. Nikdy som ich predtým nemala, najmä kvôli slovenčine. Ale vtedy sa mi to podarilo prvý a posledný krát.

Fotila som asi tri roky a to dosť zle. Chýbal mi niekto, kto by ma viedol a učil. Tak som to nechala tak. A teraz pri deťoch som začala sledovať rôzne účty fotografov, kupovala si knihy o fotení, zakúpila si pár školení a aj fotoaparát kvôli foteniu interiérov. Fotila som najskôr len kamarátky, potom aj iných. Zdokonaľovala sa podľa Youtube videí, sledovala diskusie fotografov a vlastne stále sa učím. A už začínam vidieť, aké hrozné boli moje fotky na začiatku. Momentálne mám foto prestávku práve preto, že som zistila, aké je to vlastne náročné. Musím do toho vložiť ešte veľa energie, aby som bola so sebou spokojná.

10. Myslíš, že je fotogenický naozaj každý?

Určite nie. Ale nesúvisí to s našou podstatou, skôr so strnulosťou, ktorú si vypestujeme z rôznych príčin. Každý, kto je spokojný sám so sebou, cíti sa dobre vo svojom tele a pestuje si sebalásku, je fotogenický. Aj pózovanie pri fotení je veľmi náročné a často aj nepríjemné. Ja sama to naozaj nemám rada. Špeciálnou kategóriou sú oteckovia na rodinných foteniach. Vedela by som napísať knihu „Exkurz do duše otca rodiny vo fotokútiku„. Veľmi s nimi súcítim a myslím. Určite nás veľmi ľúbia, keď to pre nás robia.

11. Okrem fotky sa venuješ aj interiérovému dizajnu. S kamarátkou tvoríte super tím vo vašej firme 2cosy living. Čomu sa presne venujete?

Saška bol môj dar z nebies. Sme úplne odlišné. Povahou, výzorom, schopnosťami, aj talentom. Avšak tvoríme dokonalé spojenie vhodné pre prácu v oblasti interiérového dizajnu. Venujeme sa návrhom interiérov, vizualizáciám, zariaďovaniu a dekorovaniu interiérov domov, bytov, izieb a komerčných priestorov.

Ja som skôr taký generátor nápadov a riešení a Saška vizuálny policajt. Sama som prekvapená, že to robím už asi piaty rok a stále ma to prevažne baví. Je to krásna tvorivá práca, ktorá ma hlbší zmysel. Ja sa vnímam ako sprievodca človeka na jeho ceste za budovaním jeho domova. Potrebujem ho spoznať, cítiť, aký je, ponúknuť mu nie moje predstavy, ale odhaliť tie jeho a nakresliť mu ich. Domovy sú odrazom nášho vnútra, nášho aktuálneho prežívania. Vyhovuje mi, že je stále kam sa posúvať a učiť sa. Je to taká rôznorodá práca.

12. Vytvárate ľuďom domov. Ako by si slovo domov charakterizovala jednou vetou?

Domov je pocit, že tu som správne.

13. Čo je pri tvorbe interiéru najdôležitejšie?

Rovnováha. Rovnováha medzi výrazným a tlmeným, medzi kontrastom a splývaním, medzi funkčnosťou a estetikou a medzi vzorom a čistotou, medzi chladným a teplým.

Najčastejšou chybou, ktorú všetci robíme je, že si dáme do interiéru všetky veci, ktoré sa nám páčia, spolu ale nevytvoria harmóniu. Zistíme to, až keď to je hotové. Samozrejme to hneď  všetko nevyhodíme, ale necítime sa úplne komfortne. Časom si zvykneme.

My sa snažíme vniesť našimi návrhmi rovnováhu – ak niekto túži po vzorovanej podlahe, utlmíme ju jednoduchým gaučom, ak niekto chce všetko bielo – sivé, ukážeme mu krásu a funkciu dreva.

14. Aby ti nebolo málo, tak pomáhaš ľuďom aj kariérnym poradenstvom a pracovným koučingom. Čo si pod tým máme predstaviť?

Som vyštudovaná právnička a 9 rokov som pracovala ako oblastný partner pre ľudské zdroje vo väčšej zahraničnej IT spoločnosti. Okrem iného som mala prehľad o spôsoboch náboru vhodných zamestnancov, zúčastňovala som sa rôznych trhov práce, sama som školila externých ľudí, ako nájsť svoje uplatnenie a uspieť na trhu práce.

Keď som sa dala na podnikateľské chodníčky, tak sama na sebe som sa učila všetko. V začiatkoch som sa borila s mentálnymi prekážkami, strachmi, programami, no mala som neuveriteľné šťastie na obrovskú podporu od kamarátok. A vtedy som si povedala, že svoje skúsenosti môžem ja ďalej posúvať iným. Úprimne, toto je časť mojej súčasnej práce, ktorá ma napĺňa najviac.

15. Veľa mamičiek sa po materskej dovolenke vracia do práce. Aké problémy riešia?

Tak si to predstavme. Tri deti. Budíček veľmi skoro ráno, urobiť zo seba človeka, budiť deti, ktoré sa tvária, že sú medvede v najhlbšej fáze zimného spánku, raňajky, desiate, oblečko… Cesta do práce, možno rozvážanie detí. Zápchy. Časový stres. V práci často zvýšené nároky, lebo matka je predsa len často považovaná za menej spoľahlivého zamestnanca. Snaha stihnúť všetko načas a perfektne počas 8 hodín, vyzdvihnúť deti. Nákupy, úlohy, domácnosť. Je večer. Upratať, spať a zas dookola. O tretinu nižšia výplata ako kolegovia. Každá OČR zdvihnuté obočie šéfa. Výčitky kvôli deťom, kvôli partnerovi, kvôli sebe. Nemusí to tak byť, ale väčšinou sa nám niečo z toho deje.

Ale tu je obrovským benefitom, ak nás tá práca baví a napĺňa, lebo to nám dodáva energiu na prekonanie týchto ťažkosti. Ak je to práca len pre peniaze, alebo v zlom kolektíve, tak to už je pre ženu prúser, lebo nemá čas na starostlivosť o seba a “zdrojovať sa”. Tam potom prichádza vyhorenie, smútok, stres, ktorým trpí nielen ona, ale aj rodina.

16. Mnohé mamy zas počas toho obdobia zistia, že sa chcú vybrať úplne iným smerom a chcú začať podnikať. Veľmi si ale neveria. Čím to je?

Materská dovolenka je podľa mňa aj obrovský dar pre každú ženu z kariérneho pohľadu. Je to akýsi checkpoint, kedy sa reálne môžu zamyslieť, kam ich to skutočne ťahá a môžu si tak počas materskej jemne “oťukať” niečo nové bez toho, aby museli dávať výpoveď. S istotou zadných dvierok je to potom jednoduchšie. Najväčším problémom je tu ale aj tak akútny nedostatok podpory. Či už od blízkych ľudí alebo od štátu.

S tým súvisí nízka sebadôvera a strach z neúspechu. Najčastejšie nevedia, čo by mohli robiť, ako by sa mohli uplatniť. Ani samy pred sebou sa neodvážia definovať po čom v skutočnosti túžia. Boja sa, že ak budú robiť to, čo majú rady, tak nebudú ohodnotené, že nebudú mať dosť času na deti. Je toho naozaj veľa a je to dosť individuálne.

17. Na Instagrame píšeš veľmi vtipné a hlavne reálne postrehy zo svojho života. Humor je to, čo ti pomáha prežiť?

Humor je jazyk, ktorým sa dajú vypovedať veľmi hlboké veci. Je to nástroj, ktorý nás spája, kanál, ktorým sa viem ľahko transportovať k inej osobe a rýchlo prekonať bariéru ostychu, či nedôverčivosti. Keďže sama zo seba si robím srandu často, tak občas prestrelím pri niekom blízkom a je mi to potom ľúto. Aj moje deti asi nebudú nadšené, keď raz uvidia, čo som o nich popísala, ale spolieham sa, že ma v tom čase ešte budú potrebovať.

Každopádne učím sa s humorom pracovať, aby bol trefný, ale láskavý. Veľmi ma baví rozprávať pred ľuďmi vtipné historky a zveličovať. Od detstva som túžila po potlesku, rada som recitovala, vystupovala, písala. Milujem prácu so slovom, ktoré sa dotýka ľudskej duše a vyvoláva emóciu. Snažím sa to spájať s otvorenosťou a búrať stereotypy o tom, čo je vhodné hovoriť cudzím. Páči sa mi odvážne otvárať také akože tajné komnaty, ľudia sa potom radi pridajú a stretnutia sú potom krajšie a plnšie. Aj tie súkromné, ale aj pracovné. Saška by vedela hovoriť.

18. Prosím, doplň vetu: “ Mamy by mali byť na seba hrdé, lebo…“

… potom, čo prežijú bolestivý pôrod, dokážu plakať od šťastia.

… lebo dokážu uvariť obed z ničoho.

… lebo dokážu v zime osemkrát obliecť deťom tri vrstvy.

… lebo stále zo seba vedia urobiť príťažlivé samice.

… lebo milujú svojich mužov, aj keď si to občas nezaslúžia.

… lebo makajú ako stroje, aj keď majú svoje dni.

… lebo dokážu aj päť rokov nespať a neumrieť z toho.

… lebo aj keď ich niečo bolí, tak idú behať, aby schudli z bokov…. A mohla by som pokračovať do aleluja.

19. Čo ti dáva materstvo?

Absolútne najdokonalejšie vystavaný tréning logistických a manažérskych zručností. Poznanie lásky, empatie a pravdivosti a zároveň je to rande s vlastnou temnotou. Je to taká láskavá a pravdivá škola o podstate skutočného života. Dáva mi aj troch skvelých malých ľudí, parťákov, kamošov, osobností. A verím že aj opateru na dni mojej staroby.

20. Čo je podľa teba na materstve najnáročnejšie?

Definovať, rešpektovať a ustáť hranicu medzi skutočnými potrebami detí a mojimi potrebami. Je veľmi tenká a mení sa v čase a priestore.

21. Kedy sa cítiš najkrajšou?

Prvý a druhý deň cyklu, potom to už ide dole vodou. A cítim sa pekná vždy, keď som v tvorivom zápale, netlačí ma pás na nohaviciach a nevidím sa príliš detailne v zrkadle. A cítim sa peknou, keď na seba pozriem očami svojho muža – v istých špecifických okamihoch.

22. Čo robíš, keď cítiš, že si totálne vyšťavená?

Má to svoju postupnosť. Kričím na všetkých, zjem tonu sacharidov, otupím sa na telefóne. Potom sa vyspím a ráno si napíšem Excel tabuľku, kde si rozplánujem stravovanie, cvičenie, pracovné úlohy a denný harmonogram. Tri dni to dodržiavam a je mi super. Potom ma niečo vytrhne z tejto milej rutiny, pár týždňov z toho žijem a idem odznova. Ale tak všeobecne ma nabíja, keď tvorím a  pracujem na veciach, ktoré ma bavia. Potom príroda a stretnutia s blízkymi dušami.

23. Kedy si naposledy pochválila inú ženu?

Pred 15 minútami. Odkedy som zistila, že vesmír funguje recipročne, robím to často, ale len ak to tak aj cítim.

24. Kedy si bola na seba naposledy hrdá?

Keď som predvčerom dokončila vizualizácie nášho domu a po piatich rokoch som bola úplne spokojná ako po estetickej, tak aj po technickej stránke s výsledkom.

25. Vieš vymenovať 3 veci, ktoré nám v živote škodia?

Strach, vina a hanba.

26. A naopak, čo nám pomáha žiť kvalitný šťastný život?

Sebapoznanie, sebaláska a sebarealizácia.

Katarína Šurdová: Dnešné matky sa cítia pod veľkým tlakom

27. Máš nejaký nesplnený sen?

Chcem žiť pri mori. Chcem sa každý deň kúpať, dýchať slaný vzduch, žiť slnkom, jest bez výčitiek špagety a nič nemusieť.

28. Prosím, doplň vetu: „Zlé dni sú tu na to, aby sme…“

…dovolili blízkym otvoriť nám svoju náruč.

29. Akú hudbu si naposledy počúvala?

Odkedy mám deti, veľmi si vážim ticho, čiže ozaj hudbu počúvam málo. Ale s deťmi si občas robíme párty a fičíme na dezmody dezmody o o ou (dance monkey).

30. Máš obľúbenú knihu, ku ktorej sa často vraciaš?

Každú knihu čítam brutál rýchlo, lebo ma úplne pohltí a vždy si vravím, že sa k nej ešte raz vrátim a prečítam ju znova a poriadne. A nikdy sa to nestane, lebo druhýkrát ma už nudí. Ale najviac mi zarezonovali knihy: Atomové návyky; Umrieť a nájsť samú seba; Ženy, ktoré behali s vlkmi a Intuitívne stravovanie.

31. Keby som ti mohla splniť jedno želanie, ako by znelo?

Aby sme my, moje deti a deti mojich detí boli zdraví, žili v hojnosti a pokoji, aby nám snežilo, pršalo a svietilo slnko, aby sme sa mohli kúpať v čistých vodách a jesť zdravé potraviny.

32. Čo si praješ zažiť v roku 2021?

Pocit, že som tu správne.

Janku môžete sledovať na jej Instagrame.

Dá sa v rozhovore položiť až 32 otázok? Prišli sme na to, že aj keď sa zdá, že nie, ide to. My mamy sa vieme totiž rozprávať celé hodiny. Okrem detí máme svoju prácu a veľa iných aktivít. Sme akčné, rozlietané a okrem toho sme aj ženy a manželky. Systém rozhovorov #32otazokpre je jasný: 32 otázok pripravených na telo pre každú akčnú mamu. Tá by mala odpovedať bez veľkej prípravy, môže odpovedať jednoslovne, či dokonca otázku odmietnuť. 32 otázok bude ale vždy položených.

 

Tagy
Barbora Jelinek

content creator, copywriter, @akcnemamy, @prezdraviezeny, influencer

  • 1

1 Komentár

Zanechaj nám svoj komentár