Ako nevyhorieť popri deťoch
Je prirodzené, že v niektorých etapách života sa venujeme deťom viac, a to vtedy, keď potrebujú našu pomoc a podporu. Máme rôznu výchovu, presvedčenia, hodnoty, vstupuje tu naše okolie, z ktorého dostávame podnety ako má starostlivosť o deti vyzerať. Tu sa potrebujeme riadiť zdravým rozumom a pozrieť, čo a v akej miere robiť a vedieť pritom myslieť aj na seba.
Sme vo vzťahu nielen k druhým, ale aj k sebe. Keď si to uvedomujeme, nachádzame riešenia. Máme na to energiu, ktorú si myslením na seba vytvárame. Niekedy sme ústretovejší viac k sebe, inokedy k druhým. Dôležité je brať ohľad na svoje okolie a rovnako aj na seba.
Keď zabúdame na seba, nemyslíme na svoju psychohygienu, oddych, nevenujeme sa sebe, cítime stratu energie, psychické vyčerpanie. Je to následkom chronickej emočnej a medziľudskej záťaže pri intenzívnom nasadení pre druhých. Hovoríme o vyhorení, ktorému predchádza chronický stres vplyvom stresorov. Aby sme vyhoreniu predišli, prekonali ho, je dôležité vedieť, ako sa chrániť, dostať sa do kľudu a nabrať energiu.
Ako z toho von alebo ako nevyhorieť?
Máme určité vzorce správania sa a myslenia. Všimnite si, či sa vnútorne usmerňujete slovíčkami: „Až urobím …”, „Keď sa postarám…až potom si môžem ísť zacvičiť….“. Týmto odsúvate svoje potreby, seba. Spomeňte si, kde a od koho ste počuli tie slovíčka. Dajte si sebe povolenie a vyslovte: „Je OK, že si potrebujem zacvičiť…“. Vo svojej mysli a vo svojom kalendári si vyčleňte pre seba a svoje potreby krátke časové úseky v rámci dňa. Odmenou pre vás bude, že si psychicky a fyzicky oddýchnete. Ide o zameranie pozornosti aj na seba. V tom nie je nič nevhodné a zlé. Skúste si to predstaviť a klásť sebe otázky: „Keď robím to, čo vidím, v čom je to pre mňa dobré, užitočné a pekné?“, „Čo mi to prináša?“.
Neprepadajte syndrómu prehnaného pomocníka
Všimnite si u seba, či nereagujete nadmerne citlivo k potrebám svojich detí. Nesnažte sa byť zodpovední za všetko. Čím viac budete priveľmi pomáhať, tým viac budú bezmocní. Nesnažte sa splniť všetky ich požiadavky a očakávania. Prenášajte na nich zodpovednosť, prideľujte im povinnosti.
Prečítajte si aj: Som dobrá mama?
Nalaďte sa na pozitívne myslenie
Keď si u seba všimnete, že ste zabehli do sebaľutovania, že je toho na vás veľa, vyskúšajte povedať si „Stačí!“ a klaďte sebe otázku: „Čo si na sebe cením?“, Čo dobre zvládam?“.
Včas dopĺňajte svoju energiu a robte aj čo vás baví
Doprajte si oddych. Robte činnosti, pri ktorých sa cítite dobre a bavia vás. Naučte sa tešiť a vedieť mať radosť z maličkostí a robiť veci sami pre seba. Nejde o rozmaznávanie sa, ale o napĺňanie základných psychologických potrieb. Vedieť sa o seba postarať vľúdne a účinne.
Otvorene vyjadrujte svoje pocity
Ak nastane situácia, že sa vás niečo dotkne, otvorene o tom hovorte. Druhá strana si postupne zvykne, že hovoríte o svojich pocitoch a postupne ich začne brať do úvahy.
Podpora okolia
Buďte v kontakte s tými, čo vás vedia vypočuť a podporiť bez hodnotenia. Predstavte si, ktoré osoby to sú. Ako deti ste možno hádzali do vody kamienok a videli ste, ako sa vytvorilo medzikružie. Tak do stredu tohto medzikružia sa pomyselne postavte a priraďte najbližšie k sebe osobu, ktorá vám je v nejakej situácii najväčšou oporou a takto postupujte smerom von k najväčšej kružnici. Uvidíte, koho máte okolo seba a o koho sa môžete pomyselne oprieť alebo sa môžete reálne pozhovárať s týmto človekom. Pre lepší účinok si toto cvičenie nakreslite a priraďte konkrétneho človeka. Tá najbližšia osoba je tá, ktorej môžete zavolať aj v noci o druhej hodine a zdvihne vám telefón. Je to upokojujúce.
Prečítajte si aj rozhovor s Martinou Vagačovou, ako čo najlepšie prežiť rodičovstvo
Osobný vnútorný dialóg
Je to spôsob ako interpretujeme jednotlivé situácie. Ide o vnútorné nastavenie mysle. Používame sebapodporujúci jazyk: „Dokážeš to!“, „Už si zvládla aj horšie situácie!“.
Prijmite to, čo nemôžete ovplyvniť a ako môžete veci zvládnuť
Sú situácie, ktoré nevieme meniť. Tu nám ostáva prijať skutočnosť, že to je tak. Myslenie, že som obeť a druhý je vinník nás vedie do začarovaného kruhu. Zastavte sa a v kľude si klaďte otázky „Kto alebo čo mi pomohlo zvládnuť podobné situácie?“ , „Ako seba vidíte, že ste reagovali v podobných situáciách?“, „Čo ste si vtedy hovorili, keď ste to zvládali?. Keď objavíte čo fungovalo a hodí sa to na aktuálnu situáciu, použite sebainštruovanie, ako keď počúvate navigáciu v aute. Hovoríte si jednotlivé kroky: „Teraz urobím… potom…“.
Zrozumiteľnosť a zmysluplnosť okamihu
Pri uvažovaní obeť a vinník si toto myslenie uvedomte a klaďte si otázky: „Čo ma má táto situácia naučiť?“, „Aký význam, zmysel pre mňa a moje okolie má?“.
Píšte si pozitívny denník a denník vďačnosti
Večer, na konci týždňa si spomeňte na tri pozitívne veci, ktoré vás potešili a za čo ste vďační. Pri písaní pozitívnych zážitkov a za čo ste vďační sa vám zlepší nálada. Pri opätovnom čítaní, zažijete znovu príjemné chvíle. Čo je podstatné, že budete mať novú energiu.
Autor: Zuzana Kocúrková; kouč a kariérny poradca zo vzdelávacej organizácie topcoach.sk.
Zdroj foto: pixabay.com