NAČÍTAVAM

Začnite písať

INŠPIRÁCIE MAGAZÍN ODPORÚČAME RODIČOVSTVO ROZHOVORY VZDELÁVANIE

Ako zvládajú online výučbu samotní učitelia? Ich odpovede vás prekvapia

Kristína Majerová
Share

Distančné vzdelávanie je náročné pre žiakov i pre rodičov. O tom nik nepochybuje. Ale čo učitelia? Na tých sa akoby zabúdalo. Nevidíme koľko času, snahy, energie vkladajú do príprav, do samotného vyučovania, do kontroly domácich úloh, do písania mailov rodičom. Aj oni majú svoje rodiny, svoje deti, ktoré sa online učia, kým ich mama alebo otec učí online iné deti. Nemajú to jednoduché. Ocenia však poďakovanie, spätnú väzbu, uznanie. Opýtali sme sa ako distančné vzdelávanie vnímajú samotní učitelia?

Daniela, učiteľka 4. triedy

Myslím si, že je to náročné z každej strany. Z môjho pohľadu je to riadna makačka. Mám doma ešte 2,5 ročnú dcérku, ktorá teraz dva týždne vkuse horúčkovala. Riešila som prípravy, aj som sa snažila online učiť. Ráno ju nachvíľu posadím k rozprávke, aby vydržala, kým ja online vyučujem. Potom sa spolu pohráme a zase sa idem venovať chystaniu materiálov na ďalší deň. Večer, keď všetci spia, si sadnem ešte k počítaču a veľakrát opravujem, prípadne kontrolujem. Takže je to niekedy riadny záber. Ale na druhej strane musím povedať, že mám úžasné deti, ktoré si plnia svoje povinnosti, stále sú pripravené.

Čiže môžeme diskutovať. A ešte o to viac, že rodičia sú tiež skvelí. Pristupujú k tomu naozaj zodpovedne i napriek k svojej práci. Sú veľmi chápaví a spolupracovať s nimi je jedna radosť. Majú môj veľký obdiv, lebo zorganizovať si niekedy domácnosť s deťmi a pracovať ešte z domu a všetko okolo toho, klobúk dolu. A ešte keď ich stále bombardujem rôznymi informáciami. Takže ja ďakujem, že mám takú triedu, akú mám a aj za rodičov a za ich prístup. Myslím, že v tomto prípade je všetko vyvážené. Napriek tomu, že niekedy musím tomu obetovať veľa času, stojí za to!

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



Emília, učiteľka v 1. triede                   

Za mňa je to občas pocit zúfalstva, najmä keď zlyháva technika, seká obraz, nie je počuť. Nehovorím o tom, ako ich učím písať cez zoom nové písmenká. Neviem im chytiť rúčky a usmerniť ich. Inak to deti zvládajú výborne. Snažím sa minimálne zaťažovať rodičov. Úlohy nedávam, iba dokončiť, čo nestihneme.

Maryla, učiteľka v 1. triede

Mám prváčikov. Po celý čas online vyučovania majú zapnuté kamery aj mikrofóny. Sú to skvelé deti, veľmi disciplinované. Pracujú tak, akoby boli v triede. Poprosila som rodičov, aby deti nechali v miestnosti samé, aby ich nerozptyľovali. Pre mňa je to náročnejšie, ako pri prezenčnom vyučovaní, mám premyslenú každú minútu, musím udržať ich pozornosť a zároveň ich aj naučiť, čo treba. Dostávajú minimum domácich úloh. Iba čítať text a písať prebraté písmeno. Rodičia s nimi nemajú viac práce ako inokedy. Pri prezenčnom vyučovaní však s nimi stihnem viac.

Rodičia mojich detí sú super. Absolvovali prvé dve hodiny s deťmi a veľa pochopili. 🙂 Dostala som od nich veľa e-mailov, máloktorý by so mnou menil. Absolútny základ je, že deti sú zvyknuté pracovať, sú naozaj disciplinované. Inak by sa to nedalo. Aj počas online hodiny trochu cvičíme, skáčeme, činnosti striedam, aby vydržali. Žartujem s nimi, veľa vecí objavujú, zdieľam s nimi videá, obrázky, doplňovačky. Na každú hodinu sa pripravujem cca. dve hodiny, ale stojí to zato, lebo vidím úžasnú spätnú väzbu. Sú to moje kuriatka.

Dana, vyučuje fyziku na gymnáziu

Je to veľmi náročné pre všetkých. Pracujeme veľa, ale netreba sa ľutovať, ani opúšťať sa. Hlavne to treba prežiť v zdraví, aj v duševnom. Dočkáme sa lepších časov.

Veronika, učiteľka v 1. triede

Sama učím prvý rok, mám prváčikov. Je to niečo nové na oboch stranách. Snažím sa viesť hodinu rovnako ako v škole. Aby si deti zvykli na systém. Nedávam zbytočne veľa úloh, iba dokončiť pár cvičení. Asi rovnako ako v škole. Bohužiaľ, stíhame menej. Verím však, že sa čoskoro uvidíme a dobehneme. Obavy mám najmä z písania. Dostávam síce vypracované úlohy, ale moju kontrolu to nenahradí. Niektorí rodičia to chápu a snažia sa so svojimi deťmi doma robiť maximum. A za to som im nesmierne vďačná.

Ako správne reagovať na vysvedčenie a čomu sa vyhnúť? Radí školská psychologička.

Petra, učiteľka v 3. triede

Ja som si tento tretí týždeň konečne našla systém, ktorý mi vyhovuje. Deti mám rozdelené na dve skupiny – doobeda a poobede. Od pondelka do štvrtka učím každý deň slovenčinu a matematiku, okrem toho raz do týždňa prírodovedu, vlastivedu a čítanie (a raz majú angličtinu s inou pani učiteľkou). Pripojenia a technika sú oproti jarnej vlne vychytané. Deti, ktoré nemajú internet alebo rodičia musia chodiť do práce, chodia do školy, kde ich má vychovávateľka zo školskej družiny, kde sa pripájajú na hodiny. Všetky učebnice a pracovné zošity mám z Aitecu, ktorý má k všetkému CD, takže zdieľam všetko, čo potrebujem, píšem do pracovného zošitu, atď.

Tento týždeň som sa konečne naučila rozdeliť deti do skupiniek v rámci hodiny (čo mi chýbalo najviac doma – skupinové práce). Počas online hodín si tak preberieme všetko, čo potrebujeme, samostatne dostávajú len to, čo by dostali aj v škole. Na internete začali navyše pani učiteľky začali zdieľať rôzne hry napríklad s násobilkou. To posielam ako nepovinné cvičenie. Piatky máme voľné – deti si vtedy môžu dokončiť práce, ktoré ešte nestihli. Ja sa chystám na ďalší týždeň. Nesťažujem sa, aj tak by to nepomohlo. Snažím sa robiť najlepšie ako viem v danej situácii.

Mária, vyučuje na strednej škole

Pred dvoma týždňami som sa po práci šla prejsť a zlomila som si nohu. Zrejme únavová zlomenina, skončila som na operačke s predpokladom na šesťmesačnú práceneschopnosť. Takže zrejme som už z online vyučovania bola dosť vyčerpaná a telo si vyžiadalo prestávku.

„Hľadajme spôsob, aby učitelia menej učili a žiaci viac pochopili.“

Ján Amos Komenský

Lívia, učiteľka v 1. triede

Ja učím prváčikov, pôvodne som chcela učiť online, no keďže v rodine sú aj staršie deti, ktoré sa tak učia, rozhodla som sa pre ne vytvoriť videoprezentácie, ktoré si môžu deti kedykoľvek pozrieť znova. Prezentácie robíme spolu s manželom, točíme, učíme sa spolu. Teraz sme spracovali prezentáciu vyvodzovanie písmenka B.

Anna, vyučuje 5., 6., 7., 9. ročník

Som učiteľkou druhého stupňa, učím matematiku Hejného metódou a anglický jazyk. Oba predmety sa určite lepšie učia prezenčne, najmä kvôli skupinovej práci, celkovej interakcii a podobne. Ale dá sa to zvládnuť aj online, nesťažujem sa. Len je to dosť komplikované. Nakoľko mám doma svoje tri deti, škôlkarku a dve školopovinné deti, ktoré majú tiež online rozvrh a potrebujeme sa zladiť dohromady. Techniku máme staršiu, sem tam vypadne počítač, reštartuje sa a podobne. Žiaci sú ale disciplinovaní, pripájajú sa úplne všetci. Pre mňa je najťažšie kontrolovať zadania. Musím každú správu otvoriť, detailne odpísať, kde boli nedostatky, motivovať žiakov k zlepšeniu. Zaberá mi to veľa času na úkor vlastnej rodiny.

Zdieľam názor, že rodičia sa všade sťažujú a majú pocit, že my učitelia nič nerobíme. Na to aby som odučila online hodinu, potrebujem však samozrejme prípravu. Tvoriť interaktívne hry, naučiť sa pracovať s programami. Nás sa nikto nepýtal, či to vieme, chceme a stíhame. Na internete je množstvo nápadov, ale nájsť si ich a upraviť pre svoje potreby, to sú hodiny času. Popri tom variť, starať sa o domácnosť, ľudia si neuvedomujú, že keď chodia do práce, všetci sa stravujú tam, doma sa toľko nerozhádže. Teraz je potrebné doma denne variť, s deťmi ísť aj von, lebo aj pre nich nie je zdravé byť stále vnútri medzi štyrmi stenami. K tomu starostlivosť napríklad o starších členov rodiny. Môj osemhodinový pracovný čas sa z polovice realizuje po nociach. Nesťažujem sa, len konštatujem fakty.

Silvia, učiteľka v 4. triede

U malých detí a aj v piatom či šiestom ročníku si myslím, že učiteľ musí ozaj veľa pracovať s prípravami. Rozhodne si však myslím, že keď rodič nepomôže, neustriehne dieťa a úlohy, učiteľ je bezmocný. Myslím, že práve v týchto ročníkoch je dôležité, aby sa dieťa rozprávalo s rodičom, ktorý vie potom dať spätnú väzbu učiteľovi.

Učím informatiku u štvrtáčikov. Od októbra som deťom spolu s triednou učiteľkou písala ako bude vyzerať prípadná on-line výuka. Naozaj až na poslednú chvíľu alebo až keď sme už nabehli si uvedomili, že sa to stalo. Z oboch strán to chce trpezlivosť. Bez rodičov ju však neodučím. Občas si k dieťaťu sadne aj rodič a ja ho privítam a som rada, že má čas na dieťa, keď vidí, že potrebuje podporu. Veľmi im ďakujem. Na druhom stupni učím aj matematiku. Tam som sa pripravila. Urobila som si prípravu – napísala som si svoje on-line učebnice matematiky: https://www.dobre-napady.sk/pre-skolakov/tipy-pre-skolakov. Je to kompletne spracovaná kapitola z učiva s písomným výkladom, videami, s úlohami na precvičenie. Nie je to len video s vytrhnutým kontextom.

U piatakov sa mi tiež na dve hodiny pripojil jeden otecko, ktorý chcel vedieť, ako môžeme riešiť slovné úlohy bez rovníc. Opýtal sa, či to nebude vadiť. Nie. Dokonca aj ostatné deti boli akosi viac v strehu. Mala som pocit, že sa viac sústredia. Zrazu nikomu internet nesekal, zrazu išli mikrofóny.

Michaela, 4., 5. a 6. trieda

Učím na prvom stupni, som triedna štvrtákom (vediem si ich od prvého ročníka), učím piatakov a šiestakov matematiku. Distančne učím od októbra. Je to veľmi náročné, námaha, ktorú vynaložím, sa mi nevracia naspäť. Konkrétne myslím druhý stupeň. Snažím sa deti motivovať, no stále pracuje menšina z nich. Už majú problém aj jednotkári Je to dlhá doba. Deti majú toho dosť, o rodičoch a o učiteľoch ani nehovorím. So štvrtákmi je to o niečo lepšie, z 20 detí pracuje 12-13 detí, čo je u nás úspech. Máme aj online hodiny, na ktoré sa deti tešia, pracujeme cez Edupage a Teams. Vždy pred online hodinou si už četujú, nevedia sa dočkať hodiny. Teším sa aj spätnej väzbe od rodičov, pokladám to za veľmi dôležitú súčasť vyučovania. Dnes som dokonca dostala poďakovanie od rodiča a veľmi si to cením.

„Keby to bolo možné, chodil by som do školy ako žiak. A že to nejde, chodím do školy ako učiteľ.”

Peter Jilemnický

Katarína, učiteľka v 1. triede

Ja učím tiež prvákov, prvý týždeň sa tešili, druhý ešte ako tak. Tretí týždeň sa už vynárali problémy. Aj keď ich musím pochváliť. Sú na online hodine veľmi disciplinovaní a aktívni. Na online hodinách sa už ale nudia žiaci, ktorí už vedia čítať a rýchlo počítať do 10. Naopak pre slabších žiakov je to nedostatočné. Priemerní alebo v norme žiaci to zvládajú, ale už sa tak netešia, prestáva ich to baviť. Tiež všetko závisí od toho, či sú rodičia doma a majú na nich čas alebo látajú-plátajú so starými rodičmi a podobne a deti sú v strese.

Ak je viac súrodencov, delia sa o techniku. Ja ráno vstanem, nahrám ku všetkému podrobné videá, potom online tri skupiny na čítanie, dve skupiny na matematiku a prvouku, každý deň majú len jeden predmet online po skupinách, ostatné cez moje videá. Posielam doplnkové materiály z KOZMIXU, teraz už aj texty na čítanie pre tých, čo vedia čítať, básničky, pesničky. Komunikujem neustále s rodičmi, keď potrebujú aj cez víkend. Som zvedavá na nasledujúci týždeň, ale neverím, že ich to bude ešte dlho takto baviť. Hoci sa snažím, aby to nebolo len o stereotype. Ale školu nič nenahradí. Tiež som matkou troch školopovinných detí, našťastie dvoch piatakov a gymnazistky. Myslím, že im tiež chýba škola, nielen učenie, ale aj kontakt s rovesníkmi. Snáď sa už čoskoro vrátime do normálnych koľají… do škôl.

Moderátorka Lucka Hurajtová: Aby deti nezabudli gramatiku, načítala som im diktáty.

Zuzana, učiteľka v 1. triede

Učím online prváčikov. Snažím sa, aby to bolo podobné, ako v škole, len prostredníctvom Teams. Šlabikár Lipka mám na CD, vrátane programu na nácvik písania. Čo deti v škole robia pri tabuli, majú teraz na svojich PC, tabletoch atď. Niektoré cvičenia z pracovných zošitov dávam do kresliaceho programu, aby sa dalo do nich vpisovať. Pozor si dávam, aby som deti vyvolávala spravodlivo. Pred sebou mám vždy zoznam. Na portál bezkriedy.sk im posielam dobrovoľné úlohy. Deti aj ich rodičov musím pochváliť a rodičom poďakovať za pomoc.

Katarína, učiteľka v 4. triede

Je to veľmi náročné. Na prípravu ako aj na vyhodnocovanie zaslaných vecí. Ja napríklad vnímam obmedzené možnosti práce s deťmi. Nedá sa robiť množstvo zaujímavých aktivít. Niekedy mám pocit, že robíme stále to isté, aby sme si napríklad precvičili nejaký gramatický jav, ale pritom sa to snažím zakaždým inak. Lenže je to iné, ako byť reálne s deťmi, vidieť, čo robia, kontrolovať, či správne píšu. Sem tam sa stáva problém, že prezentujem učivo, zrazu ma niekto nevidí a vidí len spolužiaka. Na diaľku to riešiť neviem. Deti však máme perfektné, snažia sa. A to nehovorím o tom, koľkokrát mi tam vbehne moja štvoročná dcéra a niečo chce:).

klub žien
Tagy

Mohlo by sa vám páčiť

2 komentáre

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *