Začnite písať

ROZHOVORY

Zuzana Štelbaská: Nevyčítajme deťom, že nečítajú, keď nevidia príklad rodičov

Zuzana Štelbaska

Rada píše, číta, počúva, rozpráva a pozerá. Sama o sebe hovorí, že číta veľmi rada detské knihy a ešte radšej o nich píše. Najradšej ich sama tvorí. Pracuje v TV Markíza, kde šéfuje relácii Teleráno, je šéfdramaturgička relácie Reflex. Poznáme ju aj z detskej relácie Fidlibum. Zuzana Štelbaská. Kedy ráno vstáva, aby stíhala písať? Kde čerpá námety?

Pracujete ako televízna dramaturgička. Čo si pod tým máme prestaviť? Viete nám popísať, ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

V dramaturgii sa spája viacero zručností – sledujeme každodenné dianie a spájame súvislosti, aby sme divákom priniesli vždy aktuálne, ale aj zaujímavo podané informácie. Taktiež sme zruční manažéri a máme radi ľudí. Najmä pri televíznej dramaturgii sa denne stretávame s množstvom hostí, členov redakcie a štábu. S každým treba vedieť vychádzať, keďže jeden bez druhého sa nezaobídeme. Ako šéfdramaturgička dohliadam na relácie Teleráno, Reflex a Počasie, preto sa môj deň začína veľmi skoro a končí až večer. Samozrejme, nepracujem v jednom kuse, mám aj prestávky, kedy sa venujem sebe a rodine.

Kedy ste začali písať? Objavili ste lásku k písaniu už skôr, napríklad počas štúdia?

Ako dieťa som celkom rada písala slohy, neskôr som bola vášnivou poetkou a na vysokej škole som začala s písaním scenárov. Písanie ma v rôznych podobách sprevádza celý život.

Pamätáte si vaše pocity, keď ste v ruke držali svoju prvú knihu?

Prvý intenzívny pocit prišiel, keď mi vydavateľstvo po troch mesiacoch čakania odpísalo, že majú o môj rukopis záujem. Doslova som sa nadchla, ako keby som bola znovu tehotná.

Kedy sa vám najlepšie tvorí? Skoro ráno či neskoro večer, keď je už (konečne) ticho?

Píšem skoro ráno. Prirodzene sa budím medzi treťou a štvrtou hodinou ráno, občas aj skôr. Dám si raňajky, kávu a píšem až do svitania. Potom sa idem prejsť so psami a keď môžem, najmä počas víkendu, píšem, kým sa dá. Zvyčajne od počítača vstanem, až keď treba ísť variť obed. Často však varí manžel, vtedy môžem nerušene pracovať až do obeda.

Aké je vaše hobby, keď máte chvíľku voľného času?

Najviac času venujem písaniu, čítaniu, rodine, rada fotím hmyz a prechádzam sa so psami.

Ste vášnivou čitateľkou kníh pre deti. Po akej knihe však siahnete, ak si chcete niečo prečítať vy sama?

Mám rada dobrú beletriu, poéziu a populárno-vedecké prírodopisné knihy. Počas roka prečítam aj množstvo detských kníh, fascinujú ma.

Zdedili vaše deti lásku ku knihám? Či nemajú inej možnosti úniku?

S deťmi som si čítala od narodenia, dnes si už čítajú sami, každý má svoj vlastný knižný výber. Vzťah ku knihám pestujeme prirodzene. Vidia ma s knihou každý deň, často mávame tiché chvíle, kedy si ku mne prisadnú a čítame si v tichu vedľa seba. Hranie hier na elektronike majú striktne limitované, vďaka čomu sa venujú aj množstvu iných aktivít.

Kde beriete energiu na všetky aktivity? Stíhate pracovať, vychovávať dve deti, zúčastňujete sa besied s deťmi, píšete knihy. Ako to vtesnáte do 24-hodinového dňa?

Besedy s deťmi sa už rok nekonajú, všetkým nám chýbajú, ale mnoho autorov sa s čitateľmi spája aj online. Time manažment si strážim, nemá význam ísť na hranu svojich možností. Psychohygiena je nesmierne dôležitá. Som prirodzene aktívny človek, no je v poriadku, ak to má niekto nastavené inak. Navonok to možno niekomu pripadá, že robím všetko každý deň, ale to by nebolo reálne. Moje dni majú vcelku pokojný rytmus.

Malé deti ešte relatívne čítajú, resp. uvedomelí rodičia sa snažia, aby im čítali minimálne 20 minút denne. Čo však so staršími deťmi? Máte radu, ako ich motivovať k čítaniu? Predsa len, počítačové hry, internet, digitálne technológie sú pre nich lákavejšie ako zobrať knihu do ruky a čítať. Existuje trik, ktorý na týchto pubertiakov pôsobí?

Mnohí pubertiaci od kníh v istom veku naozaj odídu, ale neskôr sa k čítaniu vracajú a mnohí od detských kníh prirodzene prejdú k tínedžerským. Nehádzala by som ich do jedného vreca. To, že deti nečítajú, je viac dospelácke klišé ako realita. Nakoniec – kto deťom určuje, koľko času majú byť pri počítači, ak nie dospelí? A čo robia dospeláci – predsa tiež vysedávame na mobiloch a pri tabletoch. Zdá sa mi nefér vyčítať to deťom, keď sami nerobíme nič iné. Určite by som decká nechala, nech si tituly vyberú sami a nesúdila ich za výber, aj keď sa nám bude zdať „slabý“ alebo „nie dosť dobrý“. Ak budú môcť čítať to, čo ich zaujíma, dosiahneme úspech ľahšie. A ak ich navyše vypočujeme, čo sa im na príbehu páčilo, podnietime v nich záujem a strávime spolu kvalitný čas.

Prečítajte si článok o tom, čo vám a deťom prináša čítanie.

Kde čerpáte námety pri písaní kníh?

Zo života a z prírody.

Na čo v živote ste najviac hrdá?

Skôr som vďačná za blízkych ľudí v mojom okolí.

Ako by ste si vy samu seba charakterizovali?

Sama si pripadám ako vcelku veselý a družný človek. Mám rada rovnováhu medzi samotou a spoločnosťou.

Ako by vás charakterizovali vaše deti a váš manžel?

To sa treba opýtať ich. Ako rodina radi trávime čas spolu. Môžem len dúfať, že nám to vydrží. Som mama s pravidlami, prísna, ale aj trafená. S manželom staviame na vzájomnej úcte, tolerancii a podpore. Všetkých nás spája humor.

Aké sú vaše plány do budúcna? Chceli by ste sa venovať ešte niečomu inému okrem písania?

Som rada, že momentálne sme všetci v poriadku, aj nápadov mám zatiaľ dosť a mám šťastie, že môžem robiť, čo ma baví.

Ako by ste definovali akčnú ženu?

Akčná je každá z nás každý deň, s deťmi, či bez, vlastným tempom čelíme rôznym výzvam a bude super, ak si zakaždým budeme vedieť aj samy sebe povedať: „Zvládaš to, si super.“

Ďakujem pekne za rozhovor.

Foto: archív Z. Š.

Posledný permoník: Kniha so zlatom na obálke

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár