Blogerka Ria alias „Vinárova žena“: Keby som bola iba mamou, trápila by som sa
6. februára 2021
Poznáme ju ako Vinárovu ženu. Mama štyroch krásnych detí, úspešná blogerka, influencerka. Éterická, krásna a pôvabná žena s nehou v očiach. Ria Zelisková. Jej deti prežívajú detstvo ako z rozprávky. So svojou veľkou rodinou (Ráchel 7 r., Juraj 5 r., Marína 2 r. a Emília tri mesiace) žije vo Svätom Jure. Aké víno jej chutí? Čo je jej nesplneným snom?
Je rozdiel byť mamou trom alebo štyrom deťom? Zmenilo sa veľa vo vašom živote?
Zo začiatku sme si museli všetci zvyknúť na trošku iný režim, ktorý sa podriaďoval novorodencovi. Deti sa naučili, že bábo je krehké a veľa spí. Toto sa však stále veľmi obmieňa. To, čo platí dnes, zajtra už nemusí. Je krásne, ako môžem vnímať rôzne štyri vekové kategórie a prispôsobovať sa im. Aj keď je každý iný, čo sa týka vnímania a potrieb, stále sa krásne dopĺňajú a sú skvelí parťáci.
Čo vám pomáha zvládnuť materstvo, rodinnú firmu, písanie a blogovanie? Musíte mať veľmi dobrý time management.
Nie nadarmo sa vraví, že mamy sú najlepšie manažérky. 🙂 Odjakživa som milovala zapisovanie do diárov. Mám rada, keď si niektoré veci plánujem a potom si ich môžem vyškrtnúť, lebo som ich zvládla. Napĺňa ma to takým zvláštnym pocitom hrdosti a staviam si nové ciele. Materstvo mi to všetko obohacuje. Skĺbenie všetkých týchto činností nevnímam ako niečo, čo musím zvládnuť, ale je to pre mňa absolútne prirodzené. Jedno podmieňuje druhé. Keby som mala byť iba mama, trápila by som sa. Keby som mala mať iba firmu, unudila by som sa a blogovanie by ani nemohlo vzniknúť, lebo by nebolo o čom písať. 🙂Máte nejaký nesplnený sen? Či už v rámci rodiny alebo vinárstva?
Naše deti vyrastajú rovnako, ako sme vyrastali my dvaja. Mne to teda nepríde ako niečo výnimočné, preto sa mi ťažko hodnotí, čo je a čo nie je prirodzené. Možno keď budú deti staršie, budú závidieť svojim rovesníkom, že oni nemusia ísť s rodičmi do vinohradu. Máme to tak asi všetci v sebe, že každý túži po niečom, čo nemá. No ja verím, že si budú celý život niesť tie krásne spomienky z detstva – ako sa kotúľali dole kopčekom vo vinohrade na blate, ako chytali lúčnych koníkov, ako vyjedli hrozno priamo z révy od malička, keď ešte poriadne ani chodiť nevedeli. Toto sú tie krásne obrazy, ktoré si nesieme v našich hlavách. Náš veľký sen je kúpiť si náš prvý vlastný vinohrad (doposiaľ máme všetky len v nájme). Na tom kúsku vlastnej zeme by sme si plnili naše spoločné sny, o ktorých sa doma rozprávame.
Aké víno pije vinárova žena?
Môj vinár vraví, že žiadne. Víno rada ovoniavam, ochutnám. Hodnotím, čo v ňom cítim, ale tam to končí. Zdegustujem a pohár ostáva plný. 🙂
Aké je Vaše motto? Čo vám pomáha v ťažkých chvíľach?
Nemám motto, nepovažujem to za dôležité riadiť sa nejakou „poučkou“. V ťažkých chvíľach potrebujem premýšľať a spájať si, čo sa stalo a prečo sa to stalo. Potrebujem si utriediť myšlienky a na konci si vždy poviem: „OK, toto sa nám stalo, aby nás to opäť posunulo vopred a otvorilo nové cesty.“ Zatiaľ to vždy tak aj bolo. Zlé momenty sú na prvý pohľad nepríjemné, ale s odstupom času sme vždy zhodnotili, že to bolo pre nás to najlepšie, čo sa mohlo stať. Nie som typ, ktorý sa hnevá. Som typ, ktorý sa najprv roztrasie, ale po chvíli ticha sa upokojí.Na čo by nemala podľa vás zabúdať žiadna žena – matka? Pravidlá „prežitia“?
Nesmieme zabúdať na to, čo nás robí šťastnými. Každá žena si nesie v sebe svoju iskru. Ak ju stratíme, hneď je to vidno a časom sme zatrpknuté a riešime každú hlúposť. Hodnotíme sa, ukazujeme prstom, ohovárame. Ale prečo? Lebo sa nudíme? Nie je to o tom, že sme stratili radosť a vášeň? Sama na sebe cítim, že v časoch, keď som sa necítila dobre a z každej strany sa to na mňa valilo, som bola veľmi nepríjemnou spoločníčkou a časom mi to mnohí aj potvrdili. Je to nepríjemné počuť o sebe, ale otvorilo mi to oči. Dnes si žijem spokojne a nesmierne šťastne. Našla som už dávnejšie opäť v sebe tú iskru a snažím sa žiariť. Nevravím, že sa to darí každý deň, ale oveľa ľahšie sa mi dýcha, keď som spokojná sama so sebou. 🙂
Ako si pestujete váš vzťah s manželom?
Asi by som povedala, že to bude zmes komunikácie, vzájomnej starostlivosti a kompromisov. To, kam sme sa za pätnásť rokov vzťahu dopracovali, je dlhá cesta učenia sa a vnímania potrieb toho druhého. Ja som mala zo začiatku veľký problém so svojím egoizmom, no náš vzťah ma naučil, že jednoducho už nie som len ja, ale sme to MY. Keď je jednému horšie, môže sa spoľahnúť, že ten druhý to na 100% utiahne.
Čo by ste priali všetkým rodinám a mamám?
Pokoj, harmóniu a veľa času mimo sociálnych sietí. Vrátiť sa späť do prírody, lebo tam sa meníme všetci na miernejších a šťastnejších. Prajem každému obnoviť kúsok dieťaťa v sebe a naučiť sa poriadne vyjašiť a od srdca sa zasmiať tak úprimne ako deti.
Riu môžete sledovať aj na jej instagramovom účte Vinárova žena.
Zdroj foto: archív R. Z.
