Som skvelé dieťa. Pomôžte svojmu dieťaťu si to uvedomiť.

Mohla som si vybrať len jednu vec spomedzi nádherných nálepiek a odznakov. Pri nástupe do základnej školy nás uvítala učiteľka zbierkou vecičiek. Oči mi žiarili a preskakovali medzi lákavými možnosťami. Veľmi sa mi páčila nálepka s mackom, ale z nejakého záhadného dôvodu som si nakoniec vybrala odznak s pionierskou hviezdou. Bol síce pekný, ale celý deň som bola nespokojná, že to nie je celkom ono. Nevedela som, že som skvelé dieťa a môžem sa rozhodnúť akokoľvek.

Sama som nechápala, prečo som si nevybrala to najlepšie, keď som mala príležitosť. Niekde v hĺbke duše som bola presvedčená, že nemôžem mať to, čo chcem. Vôbec som netušila, že už vo mne pracovali podvedomé programy, ktoré spochybňovali, či mám na to právo a či si to zaslúžim. Takéto seba sabotujúce pohnútky odkláňajú dieťa od naplnenia jeho cieľov a znižujú sebavedomie. 

Keby išlo len o výber nálepky, tak sa nič také dramatické nestalo, ale ako sa môže takýto podvedomý program prejaviť neskôr v živote? A odkiaľ sa vôbec nabral?

Dôležitosť prijatia v detstve

Dcérka Michaely Ray pozerá s očakávaním

Celé mi to začalo dávať zmysel až o 30 rokov neskôr. Objasním vám to na príbehu Martiny. Prišla za mnou na NLP koučing. Sťažovala sa, že v živote nikdy nemôže mať to, čo skutočne chce. Vždy má len nejakú alternatívu B, či už sa jedná o vzťahy alebo kariéru. Pre Martinu to znamenalo to aj to, že sa nikdy nevydala a nemala deti. Keď si uvedomila, čo všetko v živote zmeškala, rozplakala sa. 

Postupne sme sa dostali do ohniska problému. Jej dominantným pocitom v detstve bola osamelosť, pocit nedôležitosti a zahanbenia. Hoci Martina vyrastala v normálnej rodine a rodičia ju mali radi, väčšinou na ňu nikto nemal čas. 

Mama išla po troch mesiacoch od jej narodenia späť do práce. Martina trávila väčšinu dňa v jasliach. Keď trochu podrástla, spomína, ako sa chcela hrať so staršou sestrou, alebo rodičmi, ale každý ju poslal preč, nech sa zabaví sama. 

Maličkosti?

Zdanlivé maličkosti, ako napríklad, že si z nej široká rodina uťahovala na oslavách a nikto sa jej nezastal, v nej postupne budovali presvedčenie, že nie je dôležitá. Ešte dnes si pamätá zraňujúce slová jej strýkov, ktorí ju zosmiešňovali. Ako škôlkarka cítila ich prenikavé pohľady, hlasný smiech a bezbrannosť, keď sa nemala kam ukryť. Jej mama sedela hneď vedľa a nepovedala nič na jej obranu. Dokonca ani vtedy, keď všetky vnúčatá dostali nejaký darček, len Martina nie. 

Jej mama nechcela robiť z komára somára. Martina ale nechápala, prečo ona nič nedostala a bolo jej to ľúto. Myslela si, že sa asi nejak previnila a preto si nič nezaslúži. Niečo na nej musí byť apriori zlé. Uverila, že nezáleží na jej pocitoch, ani na tom, čo by chcela. Rokmi skúseností sa utvrdzovala v týchto presvedčeniach. 

Za všetky situácie z jej dospelosti spomeniem len jednu. Keď mala 45 rokov, jej n-tý v poradí partner ju podvádzal a dokonca jej priamo povedal, že sa druhej frajerky nemieni vzdať. Chlap bol nezamestnaný, predné zuby mal vybité, chodil do krčmy, ale napriek tomu o neho Martina bojovala, neuvedomujúc si, že má predsa na viac.

Michaela Ray – workshop

Pri našej práci identifikovala, čo by potrebovala v tých detských situáciách, aby si vytvorila pozitívne presvedčenia o sebe a zdravé sebavedomie. Jej rodičia to však nemohli vedieť a ona ako dieťa nevedela o to požiadať. 

Prečítajte si rady psychologičky ako pristupovať k známkam a k vysvedčeniu

Keby vaše dieťa vedelo vyjadriť svoje emocionálne potreby ako dospelák, o čo by vás požiadalo? 

Príbeh Martiny je len jeden z mnohých podobných, ktorý poukazuje na to, v ktorých oblastiach deti potrebujú podporu rodičov, aby si budovali zdravé sebavedomie. Preto som tie najčastejšie zhrnula do knihy SOM SKVELÉ DIEŤA – 7 PILIEROV DETSKÉHO SEBAVEDOMIA. Spoločným čítaním s dieťaťom sa vytvára priestor rozprávať o pocitoch a príbehoch dieťaťa. Rodičia si môžu tak rýchlo otestovať, či náhodou ich dieťa nepotrebuje v niečom viac podpory.  

A ako to nakoniec dopadlo s Martinou? 

Martina bola plachá, jej najhoršia nočná mora bola, že by musela hovoriť niečo pred skupinou ľudí. Niesla totiž v sebe hanbu z detstva, keď sa z nej smiali. Využili sme zdroj bublinky bezpečia (pozn. bublinke bezpečia venujem v knihe celú kapitolu) spolu s ďalšími zdrojmi na transformáciu emócii, ktoré sa viazali k starým zážitkom. Martina pocítila takú zmenu vo svojom vnútri, že sa dobrovoľne prihlásila prednášať pred skupinou 30 ľudí, čo by predtým bolo nemysliteľné. Postupne si zvyšovala sebavedomie. Dnes má už Martina vlastnú konzultačnú firmu a nedávno mi volala, že je zaľúbená. Stretla muža svojich snov, ktorý sa k nej správa s úctou. Sama tomu nemohla uveriť, že aj v päťdesiatke sa dá nájsť životná láska.  

Prečítajte si článok o tom, čo vám a deťom prináša čítanie.

Zhrnutie pre rodičov

Porozprávajte sa s dieťaťom a pokúste sa odhaliť situácie, kedy sa dieťa cítilo:

• Nepochopené či nepodporené, napríklad tým, že sa ho nikto nezastal.
• Zahanbené, zosmiešňované alebo priveľmi obviňované za malý prehrešok.
• Ukrivdené, že bolo nespravodlivo potrestané, alebo vylúčené z aktivít, či darčekov.
• Že je zlé vo svojej podstate. Napríklad som “zlý chlapec” (identita), verzus moje správanie bolo nevhodné.

Uveďte situácie na pravú mieru, tak aby dieťa cítilo, že vám na ňom záleží, že je milované, že patrí do vašej rodiny. Nech vie, že stojíte za ním a že sa môže kedykoľvek na vás obrátiť. V týchto diskusiách vám môže asistovať aj knižka SOM SKVELÉ DIEŤA – 7 PILIEROV DETSKÉHO SEBAVEDOMIA. 

Knižku odporúča aj psychologička Mgr. Silvia Lidajová

Silvia Lidajová

Ako psychologička a lektorka osobného rozvoja dávam tejto útlej knižke Som skvelé dieťa dvanásť bodov z desiatich. Prostredníctvom príbehu zo zvieracej ríše, ktorú deti milujú a vedia sa s ňou rýchlo stotožniť, si môžu postupne uvedomovať, akými jedinečnými a hodnotnými bytosťami sú. Naučia sa, že nič sa nestane, ak rozbijú pohár či vylejú čaj. Všetko je súčasťou učenia a nikto, ani „dospeláci“, nie sú neomylní. Dáva to dieťaťu vnútorný pokoj a sebaistotu v duši. Navyše je knižka písaná láskavým a zrozumiteľným spôsobom aj pre tých najmenších. Ako mama uvediem, že sme knižku čítali spolu s naším 9-ročným synom, lebo som chcela poznať jeho názor. Povedal, že knižka je určite aj pre väčšie deti a prirovnal ma k mame zajačici v príbehu. Vraj to máme u nás doma dosť podobné. To ma ako mamu nesmierne potešilo. Ako rodič som si v príbehu našla skvelé odporúčania a afirmácie, ktoré sú určite výbornou pomôckou nielen pre deti, ale aj dospelých, pretože niekedy, keď prídu náročné situácie, potrebujeme tiež podporiť svoju sebaúctu. Stojí za to mať túto knižku na nočnom stolíku a pravidelne ju používať.

Psychologička Martina Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať