30 jednoduchých rád, ako zlepšiť puto so svojím dieťaťom
Pandémia a s ňou spojená izolácia pre deti nie je ľahká. A niet sa čo čudovať. Nikoho neprekvapuje, ak sa deti správajú nie úplne ideálne a sú bez nálady. Ako sa im priblížiť? Ako si k nim nájsť cestu? Prečítajte si našich 30 tipov, ako nájsť cestu do detskej duše. Budete prekvapení, aké je to jednoduché.
Aj my dospelí sme taktiež vyčerpaní a unavení. Rodičovské teplo a neha však môže pomôcť ochrániť deti pred negatívnym dopadom aktuálnej situácie. Vzťah rodič – dieťa a vzájomná blízkosť majú totiž úžasný vplyv na samotnú sebaúctu detí, zároveň znižujú počet psychologických problémov a problémov v správaní. Silné rodinné puto znižuje u detí aj strach z odmietnutia rovesníkmi a chráni pred zdravotnými rizikami, ako je napríklad stres.
Jedným zo spôsobov, ako poskytnúť deťom pocit bezpečia a istoty, sú maličkosti konané často.
Aj úspešné dlhodobé vzťahy sa vytvárajú malými slovami, malými gestami a malými činmi. Prečo by to neplatilo u detí? Vzájomnými mikrospojeniami pomáhame deťom vybudovať si odolnosť v tomto zložitom období.
„Menej je viac.“
Robert Browning
30 spôsobov budovania vzťahu s deťmi úplne jednoducho:
- Povedzte dieťaťu niečo pekné. Milé slovo. Hneď po prebudení dieťa objímte.
- Čítajte vášmu dieťaťu 10 minút podľa jeho výberu.
- Nechajte dieťa hore dlhšie o 20 minút a pozrite si spoločne film alebo rozprávku, ktorú máte obaja radi.
- Tvorte Denník vďačnosti – každý večer si napíšte niečo, za čo ste vďační alebo niečo dobré, čo sa v ten deň stalo.
- Rozprávajte sa s dieťaťom o športe. Hovorte spolu o tom, kto hrá. Hádajte, kto vyhrá. Do stávky dajte domáce práce (napríklad: kto prehrá stávku, vynesie smeti).
- Výnimočne urobte niečo za svoje dieťa – ustlanie postele, uloženie riadu do umývačky.
- Spýtajte sa dieťaťa, ako sa mu darí a ako sa cíti aktuálne teraz, počas lockdownu.
- Spravte si „rande“ so svojim dieťaťom podľa jeho výberu (ísť na túru, pozerať spoločne film, hrať šach alebo si lakovať nechty).
- Napíšte na poznámkový papierik poznámku o niečom pozitívnom, čo dieťa urobilo a nechajte to na viditeľnom mieste.
- Sadnite si na zem k svojmu dieťaťu a hrajte sa na čokoľvek, čo sa chce hrať vaše dieťa.
- Buďte každý deň s dieťaťom vonku – prechádzka, kolobežka, bicykel, hranie bedmintonu.
- Aspoň 10 minút sa aktívne s dieťaťom hrajte.
- Povedzte každý deň dieťaťu zopár pozitívnych správ.
- Vytlačte fotografiu, na ktorej ste vy a vaše dieťa a vložte ju do rámčeka.
- Ak fúka vietor, vyberte sa na najbližšiu lúku alebo kopec a púšťajte šarkana.
- Po dopísaní domácich úloh sa zahrajte s dieťaťom spoločenskú alebo kartovú hru (Uno, Activity, Duch…).
- Pozrite si spolu krátky dobrodružný film na YouTube (napríklad extrémne kajakovanie, extrémna cyklistika).
- Nechajte svoje dieťa, aby vám raz týždenne pripravilo večeru.
- Kúpte alebo objednajte si domov obľúbené jedlo alebo koláč a zjedzte to spoločne.
- Prvý deň v mesiaci si rozprávajte vtipy. Veľa sa smejte.
- Napíšte spolu pohľadnice spolužiakom, kamarátom, starým rodičom či iným príbuzným.
- Pri zaspávaní sa spýtajte dieťaťa, čo sa mu v ten deň najviac a čo najmenej páčilo. Na čo je najviac hrdé a z čoho je smutné. Dieťa skutočne počúvajte.
- Zamerajte sa na pozitívne správanie dieťaťa. Nájdite aspoň jednu pozitívnu vec za deň.
- Modlite sa s deťmi za tých, ktorí to potrebujú.
- Pošlite svojmu dieťaťu vaše obľúbené fotografie napríklad prostredníctvom aplikácie Messenger, mailu alebo SMS správy a vymenujte, prečo sa vám páčia (napríklad si spomínate na situáciu, keď ste išli na turistiku a zmokli ste do nitky).
- Vytvorte s dieťaťom hlavolam.
- Povzbuďte dieťa k tomu, aby sa spojil s niekým z priateľov (zavolal mu, napísal mu, poslal SMS správu / mail).
- Pošlite dieťaťu pozitívnu, povzbudzujúcu SMS správu.
- Každý deň svojmu dieťaťu za niečo poďakujte.
- Opýtajte sa svojho dieťaťa, akú pieseň by chcelo počuť. Zahrajte mu ju.
Vyskúšali ste nejaký z nápadov? Dajte nám v komentári vedieť, čo sa vám zapáčilo. Alebo máte svoje domáce vychytávky, ako si spolu spríjemňujete čas?
Zdroj: psychologytoday.com
Psychologička Martina Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať